oPeniazoch.sk, ČTK
Na hornej palube trojposchodovej konštrukcie, ktorá kotví neďaleko centra Rotterdamu, sa hnedé a biele kravy pasú na sene, ktoré im padá z dopravníkového pásu nad hlavami, a na pomarančových šupkách z automatov na džús. Nad ich hlavami je strecha, ktorá ich chráni pred slnkom a slúži aj na zber dažďovej vody, ktorú kravy pijú, informuje agentúra AP o farme na vode.
Tri kravy sú pomenované podľa troch holandských riek, Meuse, Rýna a IJsselu, ale na palube ich je viac. Dojenie im zabezpečuje stroj, ku ktorému majú kravy kedykoľvek prístup. Spolu s nimi je na palube plávajúcej farmy aj robot zbierajúci hnoj, ktorý sa premení na hnojivo.
„Naše kravy nazývame upcyklátormi,“ hovorí Minke van Wingerden z plávajúcej farmy, pričom naráža na opätovné recyklovanie. Organizácia predáva mlieko, syr a cmar, ktoré kravy produkujú, v malom obchode na pevnine vedľa kotviska plávajúcej kravskej farmy.
Plávajúca farma, ktorá funguje od roku 2019, tvrdí, že je prvou svojho druhu na svete. Manžel Van Wingerdenovej, Peter, prišiel s touto myšlienkou v roku 2012, keď bol svedkom nedostatku potravín po tom, ako sa New Yorkom prehnal hurikán Sandy. Plávajúce farmy by totiž mohli byť v budúcnosti riešením problémov potravinovej bezpečnosti a zmeny klímy.
O poľnohospodárstvo na vode alebo vo vode sa snažili už Aztékovia, ktorí už dávno vybudovali umelé ostrovy na pestovanie potravín na území dnešného Mexika. V súčasnosti v pobrežných a nízko položených oblastiach Indie a Bangladéša mimovládne organizácie obnovujú tradičnú prax vytvárania plávajúcich pltí. Sadenice na nich môžu prežiť aj v čase stúpajúcej hladiny vody počas monzúnových dažďov, ktoré by inak mohli plodiny zaplaviť.
Juhoázijské fórum pre životné prostredie so sídlom v Kalkate uskutočnilo niekoľko technologických zlepšení pod heslom „plávajúce poľnohospodárstvo odolné voči klimatickým zmenám“. Ich bambusové plte sú väčšie a ťažšie ako predtým, aby lepšie odolávali búrkam. Plastové kryty a tieniace siete chránia krehké rastliny a čerpadlá na solárny pohon zbierajú dažďovú vodu na zavlažovanie sadeníc.
Organizácia spolupracuje s výskumníkmi
Organizácia spolupracuje s miestnymi výskumnými ústavmi, aby poľnohospodárom dodala najkvalitnejšie semená odolné voči klimatickým zmenám a zároveň ich vybavila poznatkami o ochrane proti škodcom. To je dôležité najmä v čase extrémnych horúčav, ako napríklad toto leto, keď teploty miestami dosahovali 45 stupňov Celzia, uviedla Amrita Chatterjee, riaditeľka komunikačného fóra.
„Plte nie sú veľmi bežným spôsobom hospodárenia a je potrebné mať trpezlivosť, aby ste si na ne zvykli,“ povedal Chatterjee. Počet plávajúcich fariem v rôznych dedinách sa však za niekoľko rokov zdvojnásobil na približne 500. Na plávajúcich plošinách sa pestujú liečivé bylinky, špenát alebo čili papričky a poľnohospodári na nich tiež chovajú a vykrmujú kraby v klietkach, ktoré potom predávajú na trhoch. „Pomaly sa o to začínajú zaujímať všetci,“ hovorí Chatterjee.
Chhatterjee hovorí, že plte pomohli zabezpečiť potraviny počas čoraz nepredvídateľnejších monzúnov. Pomohli aj v roku 2020, keď indický štát Západné Bengálsko zasiahol najprv cyklón a potom pandémia covid-19.
Techniku chcú rozšíriť aj ďalej
Farmári, ktorí na pltiach hospodária, sa nimi živia a malé prebytky predávajú na trhu. Chatterjee a jej fórum dúfajú, že sa im podarí túto techniku podstatne rozšíriť, aby bola ekonomicky udržateľná.
„Plávajúce farmy majú jednoznačne potenciál rozšíriť sa v juhovýchodnej Ázii v najbližších desaťročiach, ale na niektorých miestach môže byť prekážkou ich zavedenia povedomie o tejto technológii,“ domnieva sa Craig Jenkins, profesor sociológie na Ohio State University.
Majitelia plávajúcich fariem v Rotterdame uvádzajú mnoho dôvodov na umiestnenie fariem na vode. S postupujúcou urbanizáciou žije čoraz viac ľudí v mestách a potrebujú mať zdroje potravín čo najbližšie k nim. Prevádzkovatelia sú presvedčení, že ich metóda pomôže nakŕmiť mestá v čase extrémnych poveternostných podmienok, ako sú silné dažde a záplavy mestskej aj poľnohospodárskej pôdy.
Čo sa viac oplatí z hľadiska nákladov?
Podľa Jakea Boswella, docenta krajinnej architektúry na Ohio State University, sa popularita plávajúcich fariem v jednotlivých častiach sveta líši. Zatiaľ čo veľká časť svetovej populácie žije v pobrežných oblastiach, len zlomok týchto komunít v oblastiach ohrozených záplavami alebo búrkami tiež hospodári. Z hľadiska nákladov tak môže byť pre mnohé komunity so stúpajúcou hladinou mora výhodnejšie investovať do výstavby plávajúcich domov než do plávajúcich fariem.
„Musíme brať do úvahy, ako sa ľudia v danej oblasti stravujú, a pýtať sa, kto bude mať z takýchto projektov prospech. Skutočne sa niekto snaží zmierniť potravinovú chudobu v meste, alebo je to len trik, ktorý pochádza napríklad od korporácie, ktorá len hľadá návratnosť investícií?“ pýta sa Daniel Petrovics, doktorand na Amsterdamskej univerzite.
Nové plány sú už na ceste
Majitelia plávajúceho kravína v Holandsku už majú iné plány. V tom istom prístave chcú postaviť ďalšiu plávajúcu konštrukciu, na ktorej zriadia vertikálnu farmu na pestovanie zeleniny. Záhony nad sebou chcú zavlažovať čistenou vodou a časť energie na filtráciu má zabezpečovať teplo z kravského trusu. Van Wingerden vidí vo vodnom poľnohospodárstve životaschopnú odpoveď na záplavy a stúpajúcu hladinu mora a spôsob, ako priblížiť výrobu potravín k spotrebiteľom, čo znamená aj nižšiu uhlíkovú stopu.
„Keď máte plávajúce farmy, prispôsobujete sa klíme. Môžete naďalej produkovať čerstvé a zdravé potraviny pre ľudí v mestách,“ hovorí van Wingerde.
