oPeniazoch.sk, Redakcia
Nový kabinet Roberta Fica si v tomto roku v rozpočte nakreslil znižovanie schodku o pol percenta hrubého domáceho produktu. Že to nemusí byť pravda nedávno vo svojom hodnotení rozpočtu naznačila Európska komisia. Teraz sa k nej pridávajú aj analytici Národnej banky Slovenska, ktorý dokonca vykresľujú ešte pesimistickejší scenár. Ministerstvo financií však stále trvá na svojich plánoch obsiahnutých v schválenom rozpočte.
Prvý rozpočet novej vlády má doručiť v tomto roku polpercentnú konsolidáciu rozpočtu verejných financií Slovenska. Schválený dokument totiž počíta s poklesom schodku z vlaňajších vládou očakávaných 6,5 percenta hrubého domáceho produktu tesne pod 6 percent tomto roku. Ide pritom o minimálne tempo konsolidácie, ktoré by podľa platných rozpočtových pravidiel Európskej únie mali krajiny s vysokým deficitom dodržať.
Ako sa však ukazuje v posledných týždňoch, všetko môže byť napokon inak. Na prvý problém s nezrovnalosťami pri započítavaní energopomoci upozornila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť a neskôr ho potvrdila vo svojom hodnotení slovenského rozpočtu aj Európska komisia. Ak by sa energopomoc započítal tak, ako to avizuje komisia, schodok verejných financií by v tomto roku neklesol, ale naopak stúpol o 0,3 percentuálneho bodu.
Z polpercentnej konsolidácie takmer percentný nárast?
Ešte horšie vyhliadky však aktuálne prezentujú analytici menového úseku Národnej banky Slovenska (NBS) vo svojej analýze rozpočtu. Podľa ich odhadov by totiž z polpercentnej vládou avizovanej konsolidácie mohol byť tento rok naopak nárast schodku verejných financií až o 0,8 percenta hrubého domáceho produktu.
Podstatným faktorom pri tejto prognóze je, že centrálna banka predpovedá výrazne nižší schodok verejných financií za rok 2023, ako ho odhaduje vláda v schválenom rozpočte. Podľa NBS by totiž mal dosiahnuť iba 5,6 percenta HDP, čo je oproti vládnym predpokladom až o 0,9 percentuálneho bodu menej. „K lepšiemu deficitu prispieva najmä nižšie čerpanie bežných (najmä na vládnu spotrebu tovarov a služieb) ako aj kapitálových (verejné investície) výdavkov,“ konštatujú analytici menového úseku centrálnej banky.
Podobne ako Európska komisia pritom aj NBS hovorí, že nižší deficit za minulý spôsobuje aj financovanie energoopatrení z prostriedkov Európskej únie. Ďalším faktorom s vplyvom na znižovanie deficitu v roku 2023 bolo podľa centrálnej banky slabšie čerpanie eurofondov. Naopak vlaňajší schodok zvyšujú vyššie výdavky na úroky a správu dlhu a transfery domácnostiam a podnikom.
Podarí sa vláde tento rok znížiť schodok verejných financií?
Naopak, pre tento rok sú vyhliadky centrálnej banky ešte horšie, ako predpokladá vláda v schválenom rozpočte a dokonca aj Európska komisia vo svojom hodnotení. „V roku 2024 očakáva scenár NBS deficit na úrovni 6,4 percenta HDP, čo predstavuje negatívne riziko oproti rozpočtu vo výške 0,5 percentuálneho bodu HDP. Bez prijatia dodatočných konsolidačných opatrení sa tak v scenári NBS nepredpokladá medziročné znižovanie deficitu, ale jeho nárast o 0,8 percentuálneho bodu HDP,“ uvádza sa v analýze centrálnej banky.
Analytici menového úseku NBS pritom vnímajú riziká tohtoročného rozpočtu tak na strane príjmov, ako aj na strane výdavkov. Na strane príjmov totiž očakávajú nižšie daňové príjmy kvôli konzervatívnejším predpokladom makroekonomického vývoja. Teda že ekonomika bude o čosi menej výkonná, ako počíta vláda. „Ide najmä o dane a odvody z trhu práce (daň z príjmu fyzických osôb a sociálne a zdravotné odvody) a dane zo spotreby,“ uvádzajú.
Problémy s energopomocou
Na druhej strane scenár centrálnej banky očakáva vyššie investície financované z vlastných rozpočtových zdrojov Slovenska a tiež vyššie výdavky na avizovanú pomoc s vysokými cenami energií. Pri nich sa v scenári NBS predpokladá výlučné financovanie z domácich prostriedkov. „Vykázanie časti prostriedkov Európskej únie použitých na kompenzáciu vysokých cien energií v roku 2024 v rozpočte preto vnímame ako rizikové,“ dodávajú analytici centrálnej banky.
Pozitívne riziko naopak ľudia z NBS vidia v očakávaných úsporách z nevyčerpania všetkých rozpočtových rezerv. Bilanciu rozpočtu tiež môže zlepšiť prípadné nižšie spolufinancovanie investícií z európskych fondov, rozdielny očakávaný vplyv niektorých opatrení a tiež nižšie plnenie vybraných bežných výdavkov. Ide najmä o platby za zdravotnú starostlivosť a vládnu spotrebu tovarov a služieb.
V každom prípade, vo finále je pohľad analytikov centrálnej banky na tohtoročný rozpočtový vývoj výrazne odlišný od toho, ako to je naprojektované v parlamentom schválenom rozpočte.
Ministerstvo financií trvá na svojich plánoch
Samotné ministerstvo financií sa svojej ambície znížiť v tomto roku deficit verejných financií o pol percenta hrubého domáceho produktu nevzdáva. "Ministerstvo financií SR pripomína, že aj v tomto prípade ide len o jeden z ďalších odhadov jednej z inštitúcií," uviedol rezort v odpovedi pre web oPeniazoch.sk s dodatkom, že naďalej sa riadi svojim záväzkom, ktorý počíta s poklesom deficitu zo 6,5 % hrubého domáceho produktu v roku 2023 na 5,97 % výkonu ekonomiky v tomto roku.
Čo sa týka samotnej analýzy centrálnej banky, ministerstvo financií sa k jej obsahu bližšie nevyjadruje. Tvrdí totiž, že mu k tomu chýbajú podrobnejšie informácie. "Konštatovanie NBS vychádza zo scenára spracovaného zo strany NBS, ktoré detaily a vstupy Ministerstvo financií SR nepozná. Preto nie je možné sa k nemu vyjadriť," dodáva rezort financií.
