oPeniazoch.sk, Redakcia
Deficit rozpočtu verejnej správy Slovenska v tomto roku nebude nižší, ale naopak vyšší ako v minulom roku. Upozorňuje na to Európska komisia v stanovisku k slovenskému rozpočtu. Vládou plánovaná konsolidácia a znižovanie deficitu majú tak vážny problém. Minister financií Ladislav Kamenický priznáva, že na niektoré veci v rozpočte má s Bruselom iný názor. Dôležité však podľa neho je, že komisia rozpočet ako taký schválila.
Na aktuálne stanovisko Európskej komisie (EK) upozornila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Komisia okrem iného konštatuje, že Slovensko nedodržalo stanovený postup, ktorý predpokladá vydanie stanoviska pred samotným schválením rozpočtu.
Podľa hodnotenia EK sa bude deficit rozpočtu verejnej správy tento rok zvyšovať a zároveň bude vyšší, ako predpokladá rozpočet.
„Hlavný dôvod je metodické zaznamenanie prefinancovania energopomoci v súlade s metodikou ESA2010. Potvrdzuje sa predpoklad Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, že príjmy z eurofondov, ktoré slúžili na financovanie minuloročnej energopomoci, bude nutné započítať do minuloročného rozpočtu,“ upozorňuje rozpočtová rada.
Tento krok znižuje deficit verejných financií v roku 2023 o 0,4 percenta HDP a naopak ho zvyšuje o 0,3 percenta HDP v tomto roku. EK tak očakáva, že deficit vzrastie z 6,1 percenta HDP na 6,3 percenta HDP v tomto roku.
Komisia zároveň negatívne hodnotí plošnú nákladnú energopomoc, čo znamená riziko „nedosiahnutia súladu s odporúčaním Rady EÚ“.
Problémom je aj znižovanie odvodov do druhého piliera
„Hodnotenie sa tiež negatívne zmieňuje o znížení odvodov do druhého piliera, ktoré síce krátkodobo zlepšuje bilanciu verejnej správy, no dlhodobo neprispieva k udržateľnosti dôchodkového systému, keďže to znamená vyššie verejné výdavky do budúcnosti. Preto ho EK nezahŕňa do čistého vplyvu nových opatrení,“ dodáva rozpočtová rada.
Podľa EK tak nové opatrenia na strane výdavkov a príjmov celkovo navyšujú deficit o 0,6 percenta HDP. Výdavky tak rastú o 1 percento rýchlejšie ako odporúčané maximálne tempo podľa pravidiel EK. To znamená nesúlad s európskym výdavkovým pravidlom o 0,4 percenta HDP, čiže zhruba 500 miliónov eur.
Komisia konštatuje, že hrozí, že prijatý rozpočet nie je v súlade s odporúčaním Rady EÚ. „Komisia preto vyzýva na prijatie potrebných opatrení na zosúladenie rozpočtu s odporúčaniami Rady EÚ,“ dodáva rozpočtová rada.
Na problém rozpočtová rada upozornila už v decembri
Skutočnosť, že má ministerstvo energopomoc v rozpočte nesprávne započítanú, potvrdil ešte v decembri podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť aj Štatistický úrad SR po konzultácii s Eurostatom. Práve ten je pritom rozhodujúci pri vykazovaní úrovní dlhu a deficitu pre potreby rozpočtových pravidiel Európskej únie.
„Štatistický úrad SR dňa 19. decembra 2023 po konzultácii s Eurostatom poskytol RRZ, Ministerstvu financií SR a Národnej banke Slovenska informáciu, že na základe aktuálne dostupných informácií výdavky na energopomoc uskutočnené v roku 2023 by mali byť s najväčšou pravdepodobnosťou neutralizované príjmami z EÚ taktiež v roku 2023, a to aj napriek ich predpokladanej hotovostnej refundácii v priebehu roka 2024,“ uviedla vtedy Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.
Podarí sa vláde znížiť deficit verejných financií v tomto roku?
Ministerstvo financií ale vtedy oponovalo a rozpočtovej rade „vrátilo úder“. Verejné informovanie o celej problematike deficitu a jeho posudzovaní Bruselom označil rezort za zneužívanie odborných tém v politickej komunikácii. Doterajšiu aplikačnú prax v prípade účtovania výdavkov na energetickú pomoc považoval rezort za relevantnú, keďže rovnaký postup bol uplatňovaný odkedy má Slovensko možnosť čerpať eurofondy. Stanovisko rozpočtovej rady ministerstvo bralo ako „rozdielny výklad pravidiel“ s tým, že téma bude otvorená a vyriešená na odbornej úrovni.
Voči konaniu rozpočtovej rady sa v decembri ohradil aj samotný Štatistický úrad SR. Hoci zverejnené informácie nepoprel upozornil, že neposkytol žiadne oficiálne a už vôbec nie definitívne stanovisko k spôsobu zaúčtovania energopomoci do verejných financií v roku 2023 alebo 2024 a dôrazne protestoval, aby v jeho mene boli uvádzané akékoľvek závery k uvedenej problematike.
Kamenický: Nie je to súťaž krásy
Aktuálne minister financií Ladislav Kamenický priznáva, že jeho rezort má na niektoré veci v rozpočte iný názor, ako prezentoval v utorok Brusel. Dôležité podľa neho však je, že rozpočet ako taký Európskou komisiou prešiel. „Dobrá správa je, že Európska komisia odobrila náš rozpočet. Slovensko sa dostalo do skupín krajín, ako je Belgicko, Francúzsko, Fínsko a Chorvátsko. Nie je to však súťaž krásy a vieme, že stav financií, ktoré zanechala pravicová vláda, nie je dobrý, ale máme načrtnutú trajektóriu, ktorou chceme otočiť vývoj dlhu Slovenskej republiky,“ opísal podľa TASR situáciu minister po rokovaní ministrov financií Európskej únie (Ecofin).
Kamenického rezort má pritom stále iný pohľad na započítavanie energetickej pomoci, ktorá je hlavným dôvodom toho, že Európska komisia aktuálne počíta s navyšovaním nášho schodku verejných financií. „Naša vláda jasne deklarovala, že dosahy cien energií na obyvateľstvo by boli v podobe až 120-percentného zvýšenia cien, takže my na rozdiel od iných európskych krajín sa stále snažíme pomáhať domácnostiam a v roku 2024 určite pomáhať budeme. Na toto má eurokomisia iný názor,“ cituje Kamenického agentúra TASR.
Minister zároveň ubezpečuje, že nová vláda v žiadnom prípade na konsolidáciu nerezignovala. Pre rok 2024 pritom pre ňu platí záväzok znížiť schodok o pol percenta hrubého domáceho produktu, v nasledujúcom roku už podľa nových rozpočtových pravidiel dokonca o jedno percento. „Každý rok chceme znižovať deficit zhruba o jedno percento, až kým sa nedostaneme v roku 2027 na tri percentá deficitu, keď by sa mal otočiť už aj verejný dlh krajiny a mal by začať postupne klesať,“ dodal Kamenický.
