oPeniazoch.sk, Redakcia
Nový vládny kabinet Roberta Fica nakreslil rozpočtové plány, ktoré majú zabezpečiť zníženie schodku verejných financií v budúcom roku o pol percenta hrubého domáceho produktu. To je minimálna požiadavka podľa aktuálnych rozpočtových pravidiel Európskej únie. V skutočnosti však môže byť všetko inak. Kvôli zle započítanej energopomoci má rozpočtový deficit v budúcom roku dokonca stúpnuť, upozorňuje rozpočtová rada.
Predstavitelia novej vládnej koalície už pred parlamentnými voľbami avizovali, že s konsolidáciou verejných financií to neplánujú nijako preháňať. Potvrdil to aj narýchlo zostavený rozpočet, o ktorom aktuálne rokuje parlament. Ten počíta v budúcom roku so znížením schodku verejných financií o pol percenta hrubého domáceho produktu, čo je minimálna požiadavka Európskej únie.
Vyzerá to však tak, že ministerstvo financií sa pri príprave rozpočtu prepočítalo. Konkrétne pri peniazoch na pomoc s energiami. V tomto roku je totiž táto pomoc ešte financovaná z eurofondov. A hoci peniaze Brusel Slovensku refunduje až budúci rok, z rozpočtového hľadiska ide ešte stále o príjmy započítavané za rok 2023. Rezort financií si to ale vysvetlil inak a tak z plánovanej konsolidácie môže byť razom v budúcom roku naopak ďalšie zvyšovanie deficitu.
Zlé správy pre ministerstvo
Skutočnosť, že má ministerstvo energopomoc v rozpočte nesprávne započítanú, potvrdil už podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť aj Štatistický úrad SR po konzultácii s Eurostatom. Práve ten je pritom rozhodujúci pri vykazovaní úrovní dlhu a deficitu pre potreby rozpočtových pravidiel Európskej únie.
„Štatistický úrad SR dňa 19. decembra 2023 po konzultácii s Eurostatom poskytol RRZ, Ministerstvu financií SR a Národnej banke Slovenska informáciu, že na základe aktuálne dostupných informácií výdavky na energopomoc uskutočnené v roku 2023 by mali byť s najväčšou pravdepodobnosťou neutralizované príjmami z EÚ taktiež v roku 2023, a to aj napriek ich predpokladanej hotovostnej refundácii v priebehu roka 2024,“ uvádza Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.
Podľa rady by mali byť preto úrovne deficitov v návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2024 až 2026, ktorý vláda predložila do parlamentu, upravené. A to tak, že očakávaný deficit za rok 2023 by sa mal znížiť zo 6,5 percenta hrubého domáceho produktu na 6,2 percenta a rozpočtovaný schodok na rok 2024 by sa mal naopak zvýšiť z aktuálnych 6 percent výkonu ekonomiky na 6,3 percenta.
Ministerstvo: Je to rozdielny výklad pravidiel!
Ministerstvo financií ale oponuje a hovorí aj o zneužívaní odborných tém v politickej komunikácii. Doterajšiu aplikačnú prax v prípade účtovania výdavkov na energetickú pomoc považuje rezort za relevantnú, keďže rovnaký postup bol uplatňovaný odkedy má Slovensko možnosť čerpať eurofondy. Stanovisko rozpočtovej rady berie ako „rozdielny výklad pravidiel“ a očakáva, že téma bude otvorená a vyriešená na odbornej úrovni.
„Rezort financií odmieta, aby sa pred závermi odborných diskusií téma zneužívala v politickej komunikácii, pretože ide o vysoko odbornú problematiku, ktorá musí byť vyriešená medzi dotknutými inštitúciami,“ uviedol pre web oPeniazoch.sk rezort financií s tým, že ak by aj prišlo k zmene systému zaznamenávania refundácií, samotný budúcoročný štátny rozpočet, ktorý je významnou časťou veľkého balíka verejných financií, by to nijako neovplyvnilo. „V návrhu nie je žiadna príjmová položka naviazaná na spomínanú refundáciu,“ dodáva ministerstvo.
Reakciu poskytol aj štatistický úrad
K téme započítavania energopomoci do jednotlivých rokov zaujal vo štvrtok stanovisko aj Štatistický úrad SR. Hoci informácie rozpočtovej rady nepoprel upozorňuje, že neposkytol žiadne oficiálne a už vôbec nie definitívne stanovisko k spôsobu zaúčtovania energopomoci do verejných financií v roku 2023 alebo 2024 a dôrazne protestoval, aby v jeho mene boli uvádzané akékoľvek závery k uvedenej problematike.
Predstavitelia štatistického úradu na základe presne určených pravidiel v EÚ nemajú mandát posudzovať ani sa vyjadrovať k čiastkovým výsledkom a predikciám hospodárenia štátu, ani k odhadom ako dopadne deficit a dlh verejnej správy, ale len k skutočnosti, približuje stanovisko úradu TASR.
„Dôrazne žiadame všetky inštitúcie vrátane Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, aby nezneužívali a nevytrhávali z kontextu informácie z bežných pracovných konzultácií k vysoko odborným metodikám o účtovaní príjmov a výdavkov štátu,“ uvádza TASR stanovisko štatistikov.
Namiesto konsolidácie zvyšovanie schodku?
Ak by sa tak však skutočne stalo a Eurostat aktuálne informácie o zle započítanej energopomoci v slovenskom rozpočte potvrdí aj vo svojej notifikácii, z plánovanej polpercentnej konsolidácie by bol razom naopak nárast deficitu o 0,1 percenta hrubého domáceho produktu. Slovensko by tak nesplnilo európske rozpočtové pravidlá stanovené v rámci Paktu stability a rastu a koledovalo by si tak o sankcie. Tie majú formu od odporúčaní až po pokuty či politické sankcie v najextrémnejších prípadoch.
Podarí sa budúci rok novej vláde znížiť deficit o plánovaného pol percenta HDP?
Faktom však je, že rozpočtové pravidlá únie by sa mohli už čoskoro upravovať. Práve tento týždeň sa totiž ministri financií členských štátov dohodli na ich reforme. Dosiahnutý kompromis okrem iného predpokladá, že viac sa bude prihliadať na individuálnu situáciu členských krajín. Čo to však konkrétne znamená v praxi, zatiaľ nevieme. Nové plány musia ešte schváliť členské štáty a prerokovať ich s Európskym parlamentom.
