oPeniazoch.sk, TASR
Deficit rozpočtu verejnej správy SR sa tento rok zvýši na 6,3 % z vlaňajších 6,1 % hrubého domáceho produktu (HDP). Zároveň bude vyšší, ako predpokladá schválený rozpočet (6 % HDP). Hlavný dôvod je zaznamenanie prefinancovania energopomoci v súlade s jednotnou európskou metodikou ESA2010. Upozornila na to v utorok Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) s odvolaním sa na aktuálne hodnotenie Európskej komisie (EK).
Komisia v utorok zverejnila stanovisko k Návrhu rozpočtového plánu Slovenska na tento rok. Okrem iného v ňom konštatuje, že Slovensko nedodržalo stanovený postup, ktorý predpokladá vydanie stanoviska EK pred samotným schválením rozpočtu.
„Potvrdzuje sa predpoklad RRZ, že príjmy z eurofondov, ktoré slúžili na financovanie minuloročnej energopomoci, budú pravdepodobne započítané do výsledkov roka 2023. To znižuje deficit v roku 2023 o 0,4 % HDP a naopak ho zvyšuje o 0,3 % HDP v tomto roku. EK tak očakáva, že deficit vzrastie z 6,1 % HDP na 6,3 % HDP v tomto roku,“ priblížila rozpočtová rada. Komisia tiež negatívne hodnotí plošnú, a teda nákladnú pomoc s cenami energií na Slovensku.
Hodnotenie EK sa tiež negatívne zmieňuje o znížení odvodov do druhého dôchodkového piliera, ktoré síce krátkodobo zlepšuje bilanciu verejnej správy, ale dlhodobo neprispieva k udržateľnosti dôchodkového systému. Znamená totiž vyššie verejné výdavky do budúcnosti. Preto ho komisia nezahŕňa do čistého vplyvu nových opatrení.
Podľa EK tak nové opatrenia na strane výdavkov a príjmov celkovo navyšujú deficit o 0,6 % HDP. Výdavky tak rastú o 1 % rýchlejšie ako odporúčané maximálne tempo podľa pravidiel EK, teda o 6,7 % namiesto o 5,7 %. Znamená to nesúlad s európskym výdavkovým pravidlom o 0,4 % HDP alebo približne 500 miliónov eur.
„Komisia konštatuje, že hrozí, že prijatý rozpočet nie je v súlade s odporúčaním Rady EÚ. Komisia preto vyzýva na prijatie potrebných opatrení na zosúladenie rozpočtu s odporúčaniami Rady EÚ,“ doplnila RRZ.
Kamenický vysvetlil rôzny pohľad vlády SR a eurokomisie na deficit rozpočtu
Európska komisia (EK) v utorňajšej správe uvádza iné prognózy týkajúce sa deficitu rozpočtu na rok 2024. Minister financií SR Ladislav Kamenický (Smer-SD) v Bruseli po zasadnutí ministrov financií EÚ (Ecofin) uviedol, že názory vlády a eurokomisie sa rôznia najmä v oblasti energetickej pomoci.
Kamenický tvrdí, že sa podarilo dobre zúročiť komunikáciu, ktorú koncom vlaňajška počas prípravy rozpočtu viedol s podpredsedom EK Valdisom Dombrovskisom a eurokomisárom Paolom Gentilonim. „Dobrá správa je, že Európska komisia odobrila náš rozpočet. Slovensko sa dostalo do skupín krajín, ako je Belgicko, Francúzsko, Fínsko a Chorvátsko. Nie je to však súťaž krásy a vieme, že stav financií, ktoré zanechala pravicová vláda, nie je dobrý, ale máme načrtnutú trajektóriu, ktorou chceme otočiť vývoj dlhu Slovenskej republiky,“ opísal situáciu minister.
Komisia upozornila, že hlavný rozdiel je v účtovaní výdavkov na pomoc pri znižovaní výdavkov na energie hradených z eurofondov. „Stále máme iný pohľad na pomoc energetickú. Naša vláda jasne deklarovala, že dosahy cien energií na obyvateľstvo by boli v podobe až 120-percentného zvýšenia cien, takže my na rozdiel od iných európskych krajín sa stále snažíme pomáhať domácnostiam a v roku 2024 určite pomáhať budeme. Na toto má eurokomisia iný názor,“ vysvetlil Kamenický.
Zdôraznil však, že EK pochválila Slovensko za to, že podporuje verejné investície a že ich zvyšuje, čo je podľa neho dobrou správou pre Slovákov. Upozornil tiež, že ministri financií EÚ sa dohodli na nových finančných pravidlách, ktoré budú v EÚ platiť od 1. januára 2025. Pre rok 2024 to pre súčasnú vládu znamená záväzok v podobe konsolidácie verejných financií o pol percenta, v roku 2025 o jedno percento.
„Každý rok chceme znižovať deficit zhruba o jedno percento, až kým sa nedostaneme v roku 2027 na tri percentá deficitu, keď by sa mal otočiť už aj verejný dlh krajiny a mal by začať postupne klesať,“ odkázal Kamenický.
