Matej Horňák, analytik Slovenskej sporiteľne
Slovensko si v posledný víkend prešlo predčasnými voľbami, ktoré definitívne rozdali karty zabehnutým hráčom, ale i novým stranám. Hoci sa súčasná verejná debata sústredí skôr na hľadanie potenciálnych koaličných partnerov, tieto diskusie budú do veľkej miery určené aj programovými prienikmi. Prinášame preto 4 výzvy pre novú vládu, na ktoré bude potrebné reagovať pre úspešný ekonomický príbeh Slovenska.
Sobotné predčasné voľby priniesli na Slovensku najvyššiu volebnú účasť od roku 2002, a to až na úrovni 68,1%. Voliči si vyberali z 24 strán a jednej koalície, pričom brány parlamentu prekročilo sedem z nich. Oči verejnosti sa tak teraz upierajú na politické vyjednávania a hľadanie potenciálnej koalície, ktorá Slovensko povedie najbližšie štyri roky.
Ako doplnok k aktuálnym politickým debatám sme sa rozhodli zosumarizovať štyri výzvy, ktoré budú stáť pred novou vládou a ak chce Slovensko úspešnú ekonomickú budúcnosť, je nevyhnutné na ne zodpovedne reagovať.
- Prvou a najdôležitejšou výzvou bude dlhodobejšia konsolidácia verejných financií, ako aj štátny rozpočet pre rok 2024. Politické debaty a kreovanie koalície potrvajú ešte nejaký čas a zužujú priestor pre zásadnejšie zmeny štátneho rozpočtu a dlhé debaty o prioritách novej vlády do najbližšieho roka. A hoci sa schválením nového programového vyhlásenia oddiali nutnosť predloženia vyrovnaného rozpočtu, situácia vo verejných financiách tým zďaleka nebude vyriešená. Aj nezávislé inštitúcie (napríklad ratingové agentúry) zdvíhajú varovný prst a hovoria, že Slovensko – v prípade, ak si chce zachovať súčasnú úroveň ratingu – musí ukázať, že to s dlhodobou udržateľnosťou verejných financií myslí vážne. Čím skôr je preto potrebné začať hľadať úspory v rozpočte, a to najmä na výdavkovej strane. Prehodnocovanie efektívnosti vynakladaných financií a hľadanie najvyššej hodnoty za peniaze je prvým a základným krokom konsolidácie.
- Hoci bude mať nová vláda na čerpanie eurofondov starého programového obdobia už len obmedzený vplyv, máme pred sebou už nové obdobie a Plán obnovy. Je dôležité podotknúť, že nové programové obdobie pre roky 2020-2027 sa už onedlho preklopí do svojej druhej polovice a Slovensko iba začína vyhlasovať prvé výzvy na čerpanie. Mechanizmy a pravidlá pre uchádzanie sa o európske prostriedky musíme zjednodušiť, spolu s nastavením systému výpomoci (napríklad administratívnej) pre žiadateľov. Nová vláda by tiež mala bezpochyby pokračovať v implementácii Plánu obnovy, ktorý považujeme za kvalitný reformný materiál viažuci na seba aj množstvo potenciálnych investícií.
- Dobiehanie európskej úrovne sa zastavilo, aktuálne Slovensko dosahuje približne 80% európskeho HDP na obyvateľa. Model rastu ekonomiky založený na lacnej pracovnej sile sa vyčerpáva a je preto potrebné priniesť do ekonomiky iné rastové impulzy. Tie by mali pochádzať najmä z podpory výskumu a inovácií, podpory podnikania či start-upov. Slovensko tak potrebuje výrazne reformnú vládu s odvahou presadzovať zmeny, ktoré prinesú dlhodobé pozitívne účinky. Ide napríklad aj o reformu vzdelávacieho systému či podporu digitalizácie.
- Zelená ekonomika je tu s nami a mení doterajší spôsob života. Slovensko je krajinou s najvyšším počtom vyrobených automobilov na tisíc obyvateľov, pričom celé priemyselné podhubie je u nás veľmi silné a tvorí štvrtinu HDP. Pre zabezpečenie budúcej prosperity je dôležité podporovať priemysel v jeho zelenej transformácii, pripravovať mu vhodných odborníkov vo vzdelávacom systéme, podporovať aktivity týkajúce sa priemyslu v domácom výskumnom a inovačnom prostredí. Prechod na elektromobilitu je prirodzeným vývojom v osobnej doprave a ak Slovensko nechce stratiť svoje postavenie na globálnej mape automobilého priemyslu, je nevyhnutné reagovať na prebiehajúce zmeny.
Hoci tento výber pokrýva štyri pálčivé výzvy s potenciálom veľkého dosahu na ekonomický príbeh Slovenska, zďaleka nie je konečným zoznamom. Či už ide o zlepšenie vymožiteľnosti práva a dôveru v inštitúcie štátu, skvalitňovanie zdravotnej starostlivosti a riešenie situácie s nedostatkom zdravotníckeho personálu, či efektívne fungovanie verejnej správy – všetky tieto majú významný vplyv na ekonomiku Slovenska a kvalitu života v krajine.
