oPeniazoch.sk, Redakcia
Boj s vysokou infláciou na Slovensku potrvá až do budúceho roka. Európska komisia vo svojej aktuálnej jarnej ekonomickej prognóze totiž predpovedá, že spotrebiteľské ceny v roku 2023 na Slovensku medziročne stúpnu o takmer 11 %. To by znamenalo medziročné spomalenie inflácie len o niečo vyše jeden percentuálny bod. Slovensko tiež bude zápasiť s vysokými deficitmi verejných financií a hospodárstvo by malo rásť približne dvojpercentným tempom.
Brusel pritom pripomína, že ceny energií na Slovensku zostali v minulom roku aj vďaka vládnym zásahom a regulácii výrazne pod trhovými cenami. Očakáva sa pritom, že v roku 2023 sa zvýšia len mierne. S postupným uvoľňovaním vládnych opatrení by mali postupne rásť k trhovej úrovni.
Čo sa týka cien potravín, komisia nepredpokladá ich rýchlejšie zdražovanie, keďže ceny vstupov vrátane energií postupne klesajú. Napriek tomu majú zostať práve ceny potravín hlavným prispievateľom k rastu spotrebiteľských cien na Slovensku. Spomaľovaniu inflácie príliš nenahráva ani napätá situácia na trhu práce, ktorá bude podľa prognózy prispievať k trvalejšiemu rastu cien v sektore služieb. Celková inflácia na Slovensku sa pritom odhaduje na 10,9 % v roku 2023 a na 5,7 % v roku 2024.
Ekonomický rast mierne zrýchli
Čo sa týka ekonomického rastu, komisia očakáva v druhej polovici tohto roka zrýchlenie aktivity v súvislosti so zmierňovaním problémov v dodávateľskom reťazci. To by malo podporiť rast exportu v horizonte prognózy, teda do roku 2024. Dobrou správou je aj zlepšovanie ekonomického výhľadu hlavných exportných trhov Slovenska, čo by malo podporiť dopyt po hlavných vývozných artikloch, vrátane automobilov.
Proti hospodárskemu rastu však bude pôsobiť stagnácia súkromnej spotreby v dôsledku klesajúcich reálnych miezd. Naopak, investície majú výrazne rásť vďaka štrukturálnym fondom Európskej únie, plánu obnovy a vládnym investíciám. Celkovo sa predpokladá rast HDP v roku 2023 na úrovni 1,7 % a potom sa v roku 2024 vráti k vyššiemu rastu na úrovni 2,1 %.
Prečítajte si tiež
Dobrá správa: Rast cien spomaľuje, inflácia je najnižšia od vlaňajšieho leta
Trh práce by mal zostať naďalej napätý. Napriek globálnej ekonomickej neistote má totiž nezamestnanosť na Slovensku naďalej klesať z vlaňajších 6,1 % až na 5,4 % v roku 2024. Jedným z faktorov poklesu nezamestnanosti je pritom pokles populácie v produktívnom veku. Nedostatok pracovníkov tak zostane jednou z hlavných výziev slovenských firiem. Zároveň sa podľa Bruselu pritom očakáva, že v roku 2024 by mali mzdy opäť rásť aj po očistení o infláciu.
Napätý však v nasledujúcich rokoch bude aj slovenský rozpočet. Európska komisia očakáva, že po vlaňajšom miernom schodku na úrovni 2 % hrubého domáceho produktu v tomto roku deficit vzrastie až na 6,1 % HDP, následne by sa mal zmierniť na stále vysokých 4,8 % HDP v roku 2024. Stoja za tým najmä opatrenia na zmiernenie tohtoročných cien energií. Komisia aktuálne predpokladá úplne ukončenie týchto opatrení v roku 2024.
Vládne energetické a rodinné opatrenia nafúknu deficit nad 6 percent
Ďalším dôležitým faktorom rastu rozpočtového deficitu sú prijaté sociálne a daňové opatrenia. „Vyššie kompenzácie verejných zamestnancov, zníženie sadzieb DPH v niektorých odvetviach stravovania a voľného času a rodinný balík vrátane daňového bonusu a zvýšených prídavkov na deti, zavedenie rodičovského bonusu v rámci dôchodkovej reformy, ako aj opätovné zavedenie bezplatných obedov pre žiakov by mali zvýšiť rozpočtový deficit,“ uvádza v svojej najnovšej prognóze komisia.
Daňové príjmy pritom podľa Bruselu rastú vďaka silnému nominálnemu ekonomickému rastu, a to aj napriek tomu, že niektoré príjmové opatrenia, ako napríklad trvalé zníženie sadzby DPH vo vybraných sektoroch, príjmy znižujú. V roku 2024 sa očakáva zníženie deficitu verejných financií, keďže sa zmiernia inflačné tlaky a stiahnu sa opatrenia súvisiace s cenami energií.
Hrubý dlh verejnej správy by tak po znížení na 57,8 % HDP v roku 2022 mal v tomto roku opäť stúpnuť na 58,3 % a v roku 2024 na 58,7 % HDP. Tento nárast je spôsobený vysokými deficitmi v rokoch 2023 a 2024, hoci nominálny rast HDP bude čiastočne kompenzovať nárast deficitov.
Eurokomisia zlepšila výhľad tohtoročného rastu eurozóny aj celej únie
Hospodárstvo v Európskej únii sa bude tento rok vyvíjať stabilnejšie, než sa doteraz očakávalo. Európska komisia (EK) v pondelok oznámila, že v bloku európskych krajín očakáva rast na úrovni 1 %. Vo februári prognózovala rast 0,8 %. Výhľad pre eurozónu zlepšila na 1,1 % z 0,9 % uvádzaných v zimnej prognóze.
Európske hospodárstvo v náročnom globálnom prostredí naďalej preukazuje odolnosť, uviedla Komisia, ktorá v Bruseli predstavila jarnú prognózu. K miernemu rastu v prvých troch mesiacoch roka podľa nej prispelo zníženie cien energií, zlepšenie dodávateľských reťazcov a silnejší trh práce.
V roku 2024 by sa malo hospodárstvo celej EÚ posilniť o 1,7 %, o niečo viac ako o 1,6 % uvádzaných vo februári. Komisia zlepšila aj výhľad budúcoročného rastu eurozóny, a to na 1,6 % zo skoršie prognózovaných 1,5 %. (TASR)
