oPeniazoch.sk, ČTK/TASR
Tempo medziročnej inflácie na Slovensku sa v apríli spomalilo na 13,8 percenta z marcových 14,8 percenta. Spotrebiteľské ceny tak rástli najpomalšie od vlaňajšieho leta. Informoval o tom Štatistický úrad SR.
Medziročný rast cien sa v apríli zvoľnil aj v dvoch hlavných kategóriách, ktoré majú najväčší vplyv na infláciu. Ceny bývania a energií stúpli o 12,3 percenta po marcovom náraste o 13,6 percenta. Ceny potravín stúpli medziročne o 26,1 percenta, v marci sa zvýšili o 29 percent.
Oproti marcu vzrástli ceny v apríli o 0,6 percenta, v treťom mesiaci roka sa medzimesačne zvýšili o 1,2 percenta. Potraviny zdraželi oproti marcu už len o 0,3 percenta, čo bol najnižší medzimesačný nárast od jesene roku 2021.
Inflácia bola na 22-ročnom maxime
Vlani v novembri a decembri, rovnako ako v tohtoročnom februári, medziročná miera inflácie na Slovensku dosiahla zhodne 15,4 percenta. Bola tak na viac ako 22-ročnom maxime.
Národná banka Slovenska (NBS) vo svojej marcovej prognóze odhadla, že inflácia sa na Slovensku v tomto roku spomalí tempo, naďalej by mala byť dvojciferná. Vlani spotrebiteľské ceny v krajine stúpli o 12,8 percenta, najviac od roku 1993.
Infláciu skresáva vysoká báza z vlaňajška
Inflácia v apríli ďalej spomaľovala, naďalej sa však držala na vysoko nadpriemerných úrovniach. K spomaleniu dynamiky medziročného rastu cien prispel silný bázický efekt (vysoká porovnávacia základňa z minulého roka), ale konečne aj dlho očakávaná stabilizácia cien potravín. Uviedol to analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák v komentári k údajom o aprílových spotrebiteľských cenách, ktoré zverejnil Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
„Medziročný rast cien bol najpomalší od júla minulého roka. Aj napriek tomu, že ceny potravín sa v apríli aspoň čiastočne stabilizovali, v medziročnom porovnaní boli spolu s cenami energií naďalej hlavným zdrojom inflácie,“ spresnil.
„Očakávame, že inflácia svoj vrchol už dosiahla a v zvoľňovaní dynamiky medziročného rastu bude pokračovať aj v nasledujúcich mesiacoch. V máji by pritom rýchlosť spomaľovania inflácie mal podporiť aj efekt znovuzavedených obedov zadarmo pre žiakov. Tento efekt by mohol z medziročnej inflácie podľa našich prepočtov ubrať až 0,4 p. b. Zmierňovanie (medziročnej) inflácie bude i naďalej podporovať najmä silný bázicky efekt,“ myslí si analytik UniCredit Bank.
Stále nadpriemerné zdražovanie
Podčiarkol, že väčšina položiek spotrebného koša by si však mohla ešte niekoľko mesiacov udržať stále nadpriemerné dynamiky zdražovania, výdatne podporované sekundárnymi efektami vyšších cien energií aj stále relatívne napätým trhom práce. Ústup medziročnej inflácie z rekordných úrovní tak bude len pozvoľný. Medziročná inflácia by sa mohla udržať v dvojciferných úrovniach počas väčšiny roka – do polovice leta. „V priemere by podľa našich prepočtov mala dosiahnuť 11 až 11,5 % a v závere roka by sa mohla pohybovať na úrovni okolo 7,5 %,“ dodal Koršňák.
Vrchol inflácie má Slovensko podľa analytika Slovenskej sporiteľne Mateja Horňáka s najväčšou pravdepodobnosťou už za sebou. „Priemerná inflácia v tomto roku by tak mohla skončiť na úrovni 12 %. Do nasledujúcich mesiacov sa z nášho pohľadu čoraz dôležitejším faktorom stanú mzdové náklady, keďže zamestnanci v prostredí zvýšenej inflácie prirodzene žiadajú výraznejší nárast miezd, ktorý bude aspoň čiastočne kompenzovať vyššie ceny,“ doplnil Horňák.
„Očakávame, že aj v roku 2023 budeme svedkami pomerne vysokej úrovne inflácie. Počas niekoľkých mesiacov bude inflácia dosahovať stále pomerne vysoké dvojciferné tempá rastu, postupne by sa mala prehupnúť cez hranicu 10 % a následne dosahovať jednociferné úrovne. Priemernú hodnotu inflácie za celý rok 2023 odhadujeme momentálne mierne nad úrovňou 10 %. Na nízke úrovne inflácie, napríklad okolo 2 %, teda okolo inflačného cieľa eurozóny, tak môžeme v tomto roku určite zabudnúť,“ uzavrela analytička Wood & Company Eva Sadovská.
