V decembri minulého roka sa Vladimir Putin vyjadril, že Rusko a jeho vláda nemá žiadne obmedzenie financovania a armáde poskytne všetko čo si vyžiada. Ako sa zdá, svoje slová plní do bodky a na vojenskej invázii na Ukrajine rozhodne nešetrí. Štedré financovanie vojny však zákonite musí priniesť aj obety. Tie pravdepodobne pripadnú na ruské obyvateľstvo.
Ruský prezident Vladimir Putin v minulom roku podpísal štátny rozpočet, podľa ktorého vyčlenil na rezort obrany takmer 5 biliónov rubľov, čo je podľa aktuálneho prepočtu 52 miliárd dolárov. Ako však začiatkom augusta uviedla agentúra Reuters, podľa oficiálne nezverejnených vládnych dokumentov sa tieto predpoklady zdvojnásobili a presiahli hranicu 101 miliárd dolárov. To predstavuje takmer trojnásobné navýšenie v porovnaní s rokom 2021, informuje portál cnn.com.
Viaceré zahraničné zdroje však oficiálne ruské dáta spochybňujú a myslia si, že celkové výdavky vynaložené na vojnové úsilie môžu byť ešte oveľa vyššie. Podľa Štokholmského medzinárodného inštitútu, ktorý sa zameriava na meranie vojenských výdavkov štátov po celom svete, oficiálne ruské údaje predstavujú iba tri štvrtiny z celkových armádnych nákladov.
Rovnakého názoru je aj Richard Connolly, expert na ruskú ekonomiku. Ten tvrdí, že oficiálne ruské dáta sú značne podhodnotené a výdavky na vojnu výrazne presiahnu 100 miliardovú hranicu. Taktiež si myslí, že zatiaľ čo v minulosti Rusko vyčlenilo na obranu 3 až 4 percentá ročného HDP, v tomto roku môžu náklady dosiahnuť ohromných 8 až 10 percent.
Bude štátny dlh Ruska rapídne stúpať?
Ekonomické výdavky potrebné na financovanie vojny na Ukrajine sa však v tomto roku začali výraznejšie podpisovať na deficite štátneho rozpočtu. Problém však nie je iba na strane nákladov. V neprospech ruského štátneho rozpočtu je aj vývoj na trhu ropy či zemného plynu. V dôsledku poklesu cien sa výnosy z ropného a plynárenského sektora od januára do júla tohto roku prepadli o 41 percent v porovnaní s takým istým obdobím minulého roku.
Rusko si tak musí požičiavať viac ako kedykoľvek predtým. Je preto viac ako pravdepodobné, že štátny dlh, ktorý je aktuálne na úrovni 14,9 percenta HDP, bude v nasledujúcom období pomerne prudko rásť. Počas júla to potvrdila aj námestníčka ministra financií Irina Okladniková, ktorá zároveň naznačila, že problémom sú zvýšené výdavky štátu. Taktiež zároveň podotkla, že cieľom Ruska je zotrvať v bezpečnom limite dlhu do 20 percent.
Aj napriek tomu, že hodnota ruského vývozu je stále vyššia ako dovoz, prebytok na strane exportu sa v prvej polovici tohto roka znížil oproti tomu istému obdobiu minulého roku až o 85 percent. Je tak zrejmé, že znížené ceny ropy či enormne vysoký dovoz vojenského materiálu má na obchodnú bilanciu výrazný vplyv.
Krajiny bojujúce so schodkom sa väčšinou spoliehajú na pôžičky zo strany zahraničných trhov. To je však v prípade Ruska pomerne zložité kvôli sankciám, ktoré na neho západné krajiny uvalili. Rusko má taktiež iba obmedzené možnosti využitia veľkého množstva devízových rezerv, ktoré uviazli v západných krajinách. Je teda možné, že Rusko bude nútené postupne obmedzovať dovoz.
Potápajúci sa rubeľ
Stále zhoršujúca sa obchodná bilancia Ruska má negatívny vplyv aj na slabnúci rubeľ. Ten počas tohto roku odpísal zo svojej hodnoty viac ako tridsať percent. Od začiatku augusta sa rubeľ dokonca prepadol pod hranicu jedného eurocentu. Podľa viacerých analytikov by navyše ruská mena stále nemusela byť na svojom dne.
Čiernym scenárom pre rubeľ, ktorý by mohol spôsobiť menovú krízu, je strata dôvery ruského obyvateľstva. V prípade ak by Rusi začali vymieňať domácu menu za devízy, Rusko by sa mohlo dostať do bezvýchodiskovej situácie.
V reakcii na prepad rubľa voči doláru na 17-mesačné minimum sa ruská centrálna banka v polovici augusta rozhodla nečakane zvýšiť základnú úrokovú sadzbu o 3,5 percentuálneho bodu. Aktuálne sa tak nachádza už na 12 percentách. Podľa samotných predstaviteľov centrálnej banky bolo rozhodnutie zamerané na zníženie rizík cenovej stability. Hodnota inflácie spotrebiteľských cien totiž v júli dosiahla 4,3 percenta, čo je nad dlhodobým cieľom štyroch percent.
Rusko zvláda aktuálnu situáciu nad očakávania
Rastúce vojenské výdavky sú na druhej strane pomerne efektívny stimul pre ruskú priemyselnú produkciu a HDP. Medzinárodný menový fond dokonca nedávno zmenil svoju predpoveď pokiaľ ide o rast ruskej ekonomiky a podľa najnovších dát ruské HDP v tomto roku stúpne o 1,5 percenta.
Podľa nezávislej ekonómky Alexandry Suslinovej však takýto druh hospodárskeho rastu nie je dôvod na radosť. "Ak vyrobíte tank, samozrejme, že vám výrazne prispeje k rastu HDP. Ale tank vám nepoorie pole, rovnako tak neučí ľudí ani neposkytne zdravotné ošetrenie. Nie je to stimul dlhodobého rastu," povedala pre americkú stanicu CNN.
Ekonómovia však priznávajú, že ruskej ekonomike sa aj napriek uvaleniu západných sankcií darí nad očakávania. Podľa Suslinovej môžu ruskí zákonodarcovia ďakovať odolnosti ruského ľudu. Ten si z čias Sovietskeho zväzu zvykol na dlhotrvajúce ťažké obdobia a na zvládanie kríz sú zvyknutí aj samotní ruskí predstavitelia. Vojna, ktorá už trvá viac ako rok a pol, však na ekonomiku Ruska vyvoláva čoraz väčší tlak.
Koľko ešte vydrží bojovať?
Ruskému hospodárstvu príliš nepomáhajú ani ceny ropy, ktoré sa aktuálne pohybujú hlboko pod maximálnymi hodnotami z minulého roka. Podľa MMF sa ruské príjmy z exportu čierneho zlata oproti minulému roku znížili o 4,1 miliardy dolárov. Podľa viacerých analytikov je tak pre Rusko v terajšej situácii aktuálna cena ropy neprijateľná a ovplyvní osud celej ruskej ekonomiky.
Ten však bude závisieť aj od ďalšieho vývoja konfliktu na Ukrajine. Alexandra Prokopenková, expertka z Carnegie Russia Eurasia Center v Berlíne si myslí, že Rusko môže financovať vojnu na Ukrajine maximálne rok. Potom budú musieť prísť opatrenia, ktoré v Rusku pocítia všetci.
Prvou z možností je nie príliš populárne zvyšovanie daní. To by sa mohlo dotknúť najmä veľkých spoločností v energetickom a bankovom sektore, keďže práve tie sú v Rusku najziskovejšie. Alternatívnym riešením je aj zníženie výdavkov na infraštruktúru ako výstavba či údržba ciest. Tak či onak pokračujúca invázia či s ňou súvisiaca izolácia od západných krajín podkopávajú perspektívu Ruska na ekonomický rast a zvyšovanie životnej úrovne obyvateľstva.
