oPeniazoch.sk, TASR
Napriek striedaniu troch vlád a politickej nestabilite si domáca ekonomika z hľadiska štatistík udržala dobrý trend. Školstvo však neodráža potreby trhu a orientuje sa na oblasti, ktoré z hľadiska ekonomiky nie sú rozhodujúce. Pre budúcu ekonomiku to teda predstavuje problém. Na štvrtkovej tlačovej besede to uviedol predseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) Peter Mihók.
Hlavný problém z hľadiska ďalšieho vývoja je podľa Mihóka pracovná sila. „Z hľadiska disponibilnej pracovnej sily sme sa dostali na hranice možností na Slovensku, a to nielen z hľadiska množstva, ale aj jej štruktúry,“ uviedol.
„Štruktúra vzdelávania nezodpovedá tomu, kam smeruje priemysel a ekonomika. Treba povedať, že bez zahraničnej pracovnej sily by sme nedokázali udržať určitý trend vývoja a životnej úrovne na Slovensku. Pokiaľ nezačneme investovať práve do budúcej štruktúry pracovnej sily, tak jednoznačne skončíme zle,“ upozornil Mihók.
Kľúčové oblasti SOPK
V SOPK jasne majú podľa neho jasne zadefinované oblasti v programovom vyhlásení vlády, ktoré sú pre nich kľúčové. Patria medzi ne oblasti podnikania, vzdelávania, a potrieb ekonomiky, aby si dokázala udržať svoju konkurenčnú pozíciu vo svete.
Oblasti, ktoré by vláda a podnikateľský sektor spoločne zadefinovali, že sú do budúcna perspektívne, by mal podľa Mihóka investične podporovať aj štát. „Súkromný sektor musí mať dostatok zdrojov na investície, pretože bez investovania neudržíme krok so svetom,“ doplnil.
Zahranično-obchodná bilancia
Po čase sa podľa komory domáca ekonomika dostáva do aktívnej zahranično-obchodnej bilancie. „Očakávame, že tento rok tak v exporte, ako aj importe dosiahneme hranicu, ktorá prekročí 100 miliárd eur v obidvoch kategóriách. Čiže očakávame, že výsledok tohtoročnej zahranično-obchodnej činnosti bude zhruba tri miliardy eur, čo je veľmi dobré pre takú krajinu, ako je Slovensko,“ priblížil Mihók.
„Máme aktívnu bilanciu zahraničného obchodu s európskymi krajinami. Ale na druhej strane máme výrazne negatívnu bilanciu najmä s ázijskými krajinami aj arabskými krajinami, čiže tam, kde je dnes najväčšia dynamika ekonomického rozvoja. Pokiaľ nepreorientujeme časť exportu práve na arabské a ázijské trhy, tak sa v zásade dostaneme do vážnych ekonomických problémov,“ uzavrel.
