Inflácia na Slovensku svoj vrchol už dosiahla a vďaka reštriktívnej menovej politike Európskej centrálnej banky pomaly klesá. Slováci však mieru inflácie vnímajú aj naďalej ako vysokú, čomu prispôsobujú aj svoje spotrebiteľské správanie. Naopak miera očakávanej inflácie prudko klesá. Slováci sa teda domnievajú, že prudké zdražovanie by sa mohlo chýliť ku koncu.
Vrchol inflácie zaznamenala slovenská ekonomika počas februára tohto roku, keď sa hodnoty dostali nad 15-percentnú úroveň. Odvtedy začala kontinuálne klesať. Slováci však stále majú pocit, že ceny rastú výrazne rýchlejšie. Podľa aktuálnej správy Národnej banky Slovenska o ekonomickom vývoji totiž vnímaná inflácia v tomto roku dosahuje až 35 percent. Inak povedané, Slováci pocitovo vnímajú rast cien až o 20 percentuálnych bodov vyššie, ako bola reálne štatistikmi nameraná inflácia na svojom tohtoročnom vrchole.
Zdá sa však, že aktuálne pocity Slovákov sú diametrálne odlišné od ich predpokladov do budúcnosti. Očakávaná inflácia v ich očiach totiž už od decembra minulého roka prudko klesá. V máji 2023 boli inflačné očakávania na nasledujúce 12 mesačné obdobie pod úrovňou 25 percent.
Spomaľovanie inflácie očakávajú všetky skupiny
Podľa údajov Štatistického úradu SR, pokles inflačných očakávaní zaznamenali všetky skupiny obyvateľstva. Výrazné zmeny v očakávaniach v porovnaní s decembrom minulého roka zaznamenali najmä vysokopríjmové domácnosti. Tie počas tohto obdobia znížili svoje očakávania inflácie až o 18 percentuálnych bodov smerom nadol.
Zdá sa vám, že ceny rastú rýchlejšie, ako ukazujú oficiálne údaje Štatistického úradu SR?
Rozdielny vývoj vnímanej a očakávanej inflácie je bezprecedentná situácia. „Až do decembra 2022 na Slovensku platilo, že vnímaná a očakávaná inflácia idú ruka v ruke. Od januára tohto roka však očakávania inflácie nekorešpondujú s inflačným vnímaním. Toto pozorovanie môže byť výsledkom viacerých faktorov,“ konštatuje sa v správe NBS.
Pozeráme sa na infláciu inak?
Slováci totiž pravdepodobne zmenili spôsob vnímania očakávanej inflácie. Zatiaľ čo v predchádzajúcom období vplývalo na predpoklady najmä reálne sledovanie vývoja cien, momentálne Slovákov výrazne ovplyvňujú mediálne informácie o vývoji inflácie, menovej politiky, energií či vstupných cien komodít.
Jedným z ďalších faktorov zníženia očakávanej inflácie môže byť aj zastropovanie cien energií pre domácnosti. Zatiaľ čo na konci minulého roku sa obyvatelia Slovenska obávali najmä energetického zdražovania, po znížení cien zemného plynu či ropy sa tieto ich obavy výrazne znížili.
