oPeniazoch.sk, Redakcia
Ak by sme sa na vlaňajšie hospodárenie štátu pozreli optikou rodinnej kasy, tak má zarobené na poriadny problém. Len si predstavte situáciu, že každé štvrté euro spotrebované v domácnosti by ste si museli požičať. Výhodou štátu však je, že sa dokáže oveľa výhodnejšie financovať. Nič však netrvá večne a slovenský dlh sa bude nafukovať.
Fakt, že slovenský rozpočet čelí poriadnej kríze, je už všeobecne známy. Aktuálne sme však dostali presné dáta, ktoré nám prezrádzajú, ako jeden z najhorších rozpočtových rokov Slovenska vyzeral v praxi. Ministerstvo financií totiž zverejnilo výsledky štátneho rozpočtu za celý rok 2023 a nie je to veľmi príjemné čítanie.
Deficit štátneho rozpočtu vlani podľa týchto údajov dosiahol 7,7 miliardy eur a medziročne stúpol o takmer 70 percent. Inak povedané, štátne úrady minuli v minulom roku o takmer osem miliárd eur viac, ako získali na príjmoch. Ako pritom pripomína analytik VÚB banky Michal Lehuta, táto suma predstavuje až 24,5 percenta celkových hotovostných príjmov. „Znamená to, že takmer každé štvrté euro v štátnom rozpočte nevykryli jeho príjmy,“ konštatuje.
V pomere k hrubému domácemu produktu tak schodok štátneho rozpočtu dosiahol zhruba 6,3 percenta. Štátny rozpočet je však len jednou zo súčastí rozpočtu celej verejnej správy. Finálne číslo za hospodárenie štátu aj ďalších verejných inštitúcií, ako sú samosprávy, vysoké školy či sociálna a zdravotné poisťovne, sa dozvieme až v apríli. Podľa Lehutu môže dosiahnuť okolo šiestich percent hrubého domáceho produktu.
Čo nafúklo rozpočtový schodok?
Faktom je aj to, že schodok bol o 8 percent nižší, ako predpokladal schválený rozpočet. Mohol však byť aj výrazne nižší. Významný vplyv na jeho nafúknutie mali totiž legislatívne zmeny, s ktorými schválený rozpočet nepočítal. Išlo hlavne o rastúce výdavky na dôchodky. Tie pramenili jednak z predčasnej júlovej valorizácie penzií, ale aj z vyplácania vianočných 300-eurových bonusov. Desiatky miliónov musel štát priplácať aj na predčasné dôchodky, ktoré sú kvôli zmenenej legislatíve pre dôchodcov aktuálne omnoho zaujímavejšie. O tomto fenoméne sme písali aj v našom nedávnom článku.
Výsledkom bol rapídny nárast výdavkov Sociálnej poisťovne, ktorá vyplácanie dôchodkov zabezpečuje. Hoci ako taká stojí mimo štátneho rozpočtu a je súčasťou spomínaného širšieho okruhu verejných financií, jej platobnú schopnosť garantuje štát. Ak jej teda peniaze aj na dôchodky chýbajú, jednoducho jej ich pošle zo štátnej kasy. A presne to sa stalo aj vlani. Napriek tomu, že pôvodne nebol Sociálnej poisťovni z rozpočtu plánovaný žiaden transfer, napokon jej musel štát poslať až 1,16 miliardy eur.
To je však len začiatok. Sociálna poisťovňa bude potrebovať poriadnu injekciu na to, aby všetky svoje výdavky utiahla, najmä v ďalších rokoch. Podľa rozpočtu poisťovne na nasledujúce roky by totiž transfer zo štátneho rozpočtu mal v tomto roku dosiahnuť 2,8 miliardy eur a v nasledujúcich dvoch rokoch by mal dokonca prevýšiť tri miliardy eur.
Viac od firiem, menej od domácností
O čosi pozitívnejšie, ako spomínané výdavky štátneho rozpočtu, sa v minulom roku vyvíjali jeho daňové príjmy. Podporil ich hlavne rast príjmov zo ziskov firiem. "Pokračoval trend ich vyššieho efektívneho výberu a zisky právnických osôb aj pre vysokú infláciu rástli rýchlejšie ako príjmy domácností," upresňuje analytik VÚB banky Michal Lehuta.
Spotreba domácností naopak klesla, štát tak vybral oproti očakávaniu menej na dani z pridanej hodnoty. V konečnom dôsledku však daňové príjmy štátneho rozpočtu medziročne vzrástli o vyše 12 percent a plánovaný rozpočet prekročili o necelé 4 percentá.
Dôverujete novej vláde, že dokáže skrotiť rastúci deficit rozpočtu?
Keďže peniaze na Slovensku nerastú na stromoch, štát si musel na financovanie miliardového schodku požičať. Ako však ukazujú aktuálne dáta z Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity, podarilo sa mu zrejme využiť aj bohatú hotovostnú rezervu nahromadenú, taktiež z pôžičiek, v predchádzajúcom období. Inak povedané, deficit financoval sčasti zo starších pôžičiek, ktoré boli už v dlhu započítané. Verejný dlh tak napriek vysokému deficitu podľa Lehutu zrejme klesol k úrovni necelých 57 percent hrubého domáceho produktu.
Pomohla aj inflácia
Dôležitým faktorom tohto vývoja dlhu však bol aj vlaňajší pokračujúci rýchly rast cien. "Dopomohla k tomu aj vysoká inflácia, ktorá nafúkla aj menovateľ. Kým v reálnych cenách hrubý domáci produkt narástol zrejme len okolo 1,1 percenta, v bežných cenách to bolo možno až o 10,8 percenta," dodal analytik VÚB banky.
Tešiť sa z aktuálneho poklesu verejného dlhu by však bolo predčasné. Aktuálny vývoj totiž do ďalších rokov nenaznačuje pre slovenské verejné financie nič pozitívne a podľa analytika dlh znovu porastie. "Tento rok však verejný dlh pre ďalší veľký schodok v rozpočte znovu porastie aj v pomere k výkonu ekonomiky. Do dvoch rokov zrejme znovu narastie nad maastrichtských 60 percent hrubého domáceho produktu," dodal.
