Po začiatku invázie na Ukrajinu a uvalení západných sankcií, sa Rusko muselo vysporiadať s výpadkom viacerých príjmov. Jedným zo spôsobov ako naplniť poloprázdnu ruskú vládnu pokladnicu je aj vybudovanie plynovodu Sila Sibíri 2, ktorý by v budúcnosti umožnil presmerovať miliardy metrov kubických zemného plynu do Číny. Výstavba plynovodu, ako aj sľub ruského prezidenta Vladimira Putina vyviezť z Ruska do Číny 98 miliárd metrov kubických plynu ročne, je však kvôli strategickému postoju Číny v ohrození.
Podľa vyjadrení čínskych analytikov sa výstavba jedného z najväčších a najočakávanejších ruských projektov v sektore zemného plynu môže predĺžiť viac ako sa pôvodne očakávalo. Môže zato najmä postoj Číny, ktorá si je vedomá svojej silnej pozície. Rozhovory Ruska a Číny o príprave výstavby plynovodu Sila Sibíri 2, symbolu „partnerstva bez obmedzení“, tak napredujú iba pomaly, informuje web čínskeho denníka South China Morning Post.
Ak sa však plynovod podarí dokončiť, z Európy by mohol ročne odkloniť až 50 miliárd kubických metrov zemného plynu, ktoré by tak smerovali do severnej Číny a výrazne by dopomohli snahám o posilnenie energetickej bezpečnosti Pekingu. Rovnako tak treba povedať, že ak ruský prezident Vladimir Putin chce dodržať svoj sľub o ročnom vývoze zemného plynu do Číny na úrovni 98 miliárd kubických metrov, žiadna iná možnosť, ako čo najrýchlejšie dobudovať plynovod Sila Sibíri 2, mu nezostáva, keďže plynovod Sila Sibíri 1 je schopný prepraviť asi iba 67 miliárd.
Čína nezaplatí nič
Dobre informovaný zdroj ohľadom danej problematiky z prostredia Kremľa však informuje, že Čína zaujala k príprave nového plynovodu pomerne strategický postoj a odmieta akékoľvek riziká spojené s výstavbou. „Pokiaľ ide o výstavbu, Čína si chce byť istá, že nenesie žiadne riziká a náklady. Rusko je tak tou stranou, ktorá platí celý účet,“ povedal pre South China Morning Post jeho zdroj. „Peking veľmi dobre chápe svoju vyjednávaciu silu, a že krajina je v oveľa silnejšej pozícii,“ dodal.
Vladimir Putin sa tak dostal pod relatívne veľký tlak. Ak by sa totiž plynovod nepodarilo postaviť v dohľadnom čase, obrovské množstvo plynu by sa nemuselo spotrebovať, čo by Rusko stálo nemalé finančné prostriedky. Tento projekt je taktiež akýmsi testom pre strategické partnerstvo, medzi Ruskom a Čínou ale taktiež má Rusku pomôcť zvládnuť bezprecedentné sankcie, ktoré boli západom uvalené po začiatku invázie na Ukrajinu, a blokujú vývoz zemného plynu do Európy.
Podľa odborníka na Rusko a strednú Áziu zo Šanghajskej akadémie sociálnych vied Lia Lifana je navyše navrhovaný ropovod pre Rusko veľmi vyhovujúcou voľbou, keďže má kratšiu dĺžku a tým pádom by boli náklady na výstavbu nižšie. Li taktiež uviedol, že Čína bola na začiatku plánovania za vybudovanie plynovodu mimo horského masívu Altaj, z dôvodu aby nešiel cez Mongolsko, no nakoniec z toho ustúpila.
V ceste stojí aj Mongolsko
Práve Mongolsko by pritom nakoniec podľa Munkhnarana Bayarlkhagvaa, bývalého vrcholného predstaviteľa Národnej bezpečnostnej rady krajiny, mohlo celý proces ešte viac spomaliť. Pre ekonomiku Mongolska to totiž nie je jedna z priorít. „Ešte sme ani nehovorili o cenách, tarifách, daniach a tak ďalej. Takže je takmer isté, že v stavebnej sezóne v roku 2024 sa nič nové neudeje,“ uviedol Munkhnaran Bayarlkhagva.
Bayarlkhagva hovorí aj to, že Putin sa v októbri stretol s mongolským prezidentom, Ukhnaagiinom Khürelsükhom, pričom ruský prezident povedal, že každý súhlasí s projektom preto, aby zatlačil na odsúhlasenie Mongolska. No aj napriek tomu sa pozitívnej odpovede nedočkal. „Plynovod Sila Sibíri 2 je aktuálne spoluprácou troch strán, Číny, Ruska a Mongolska. Pri vyjednávaní je preto potrebné dodržiavať všeobecné trhové štandardy,“ povedal Zhao Long, zástupca riaditeľa Inštitútu pre štúdie globálneho vládnutia v Šanghaji.
Z ruského tábora sa však ozývajú o niečo pozitívnejšie hlasy. Podľa ruskej podpredsedníčky vlády Viktorie Abramčenkovej bol už počas jej októbrovej návštevy mongolského hlavného mesta výskum uskutočniteľnosti na konci a všetky projektové práce by mali byť vykonané do konca tohto roka. Abramčeková si tak myslí, že s výstavbou by sa mohlo začať ihneď po schválení projektových prác, čo odhaduje na prvý kvartál budúceho roku. Samotná výstavba by mala trvať asi 6 rokov.
Podarí sa Rusku dotiahnuť projekt plynovodu Sila Sibíri 2 do zdarného konca?
Otázkou však zostáva, kto by celý miliardový megaprojekt zaplatil. Ruský plynárenský monopol Gazprom sa totiž po zastavení dodávok plynu do európskych krajín prepadol tento rok do čistej straty jeden bilión rubľov a čelil nedostatku hotovosti. Na pokrytie výpadkov spoločnosť minula dve tretiny svojich hotovostných rezerv a z finančného vankúša 2 biliónov rubľov zostalo do júla tohto roka iba zhruba 700 miliárd rubľov.
Výrazné zľavy aj za plyn
Čína si zároveň veľmi dobre uvedomuje svoje postavenie voči Rusku aj pri vyjednávaní o samotných cenách plynu, čím sa tlak na ruskú stranu ešte zvyšuje. Ako dodáva web moscowtimes.ru, plyn, ktorý Gazprom od roku 2019 prečerpáva cez plynovod Sila Sibíri 1, bude stáť Čínu už teraz o takmer polovicu menej, ako platia európske krajiny. Podľa ruských rozpočtových materiálov bude v roku 2024 jeho priemerná cena 297,3 dolárov za tisíc metrov kubických oproti 501,6 dolárov pre Európu a Turecko.
V nasledujúcom roku sa zľava pre Čínu podľa ruských vládnych projekcií zvýši na 46 percent. Plyn dodávaný plynovodom do Číny bude stáť 271,6 dolárov za tisíc metrov kubických a pre Turecko a Európu 481,7 dolárov. Ani to však podľa zdroja denníka South China Morning Post Číne stačiť nemusí. „Môže požadovať výrazné zľavy,“ tvrdí.
Prichádzajúce zimné obdobie, ktoré na územie severnej Číny zatiaľ prinieslo obzvlášť chladné počasie pravdepodobne spôsobí v roku 2023 nárast medziročnej spotreby zemného plynu o 5,5 až 7 miliárd metrov kubických na 390 miliárd, uvádza hlásenie čínskej Národnej energetickej správy.
Po minuloročnom 1,2-percentnom poklese tak pravdepodobne prechádza Čína opäť na rastový trend. Na zabezpečenie stabilných a dostatočných dodávok tak Čína musí odberať zemný plyn z Austrálie, Kataru, Strednej Ázie a Ruska.
