oPeniazoch.sk, Redakcia
Jeden z najdlhších diaľničných tunelov v Európe, ktorý sa plánuje v Bratislave, by sa mohol raziť unikátnou technológiou. Rezort dopravy chce využiť veľký raziaci stroj, ktorý dokáže vykonávať viacero úkonov súčasne. Problémom by nemala byť ani voda, ktorá dokáže často skomplikovať výstavbu tunelov. Razenie tunelov pomocou tejto technológie si bol priamo v Číne pozrieť minister dopravy Jozef Ráž.
V čínskom Šanghaji využívajú metódu TBM (tunnel boring machine) na razenie tunelov pre metro. Ako to v praxi funguje, si bol na pracovnej ceste pozrieť minister dopravy Jozef Ráž. Ministerstvo by chcelo využiť túto technológiu aj na razenie tunela popod Karpaty v Bratislave.
Výhodou tohto spôsobu razenia tunelov je podľa ministra dopravy to, že celý tunel je robený z prefabrikovaných dielcov, ktoré zapadajú do seba a na záver sú spájané. Dielce majú pritom z vonkajšej strany izoláciu a keď sa spoja, vyplní sa priestor medzi nimi a vrtom expanzným betónom. Čiže je tak zabezpečená absolútne nulová priepustnosť vody smerom do tunela.
Podarí sa využiť technológiu TBM aj pri razení tunelov na Slovensku?
Prefabrikáty majú podľa ministra aj ďalšie výhody, a to napríklad v tom, že sú v nich pripravené lišty, ktoré následne umožňujú zavesenie technológie tunela. „Šetrí nám to izoláciu tunela, máme hotové primárne a sekundárne ostenie v podstate v jednom momente, nemusíme montovať závesné systémy na technológie,“ približuje výhody metódy čínskeho TBM Ráž. V tuneli po vyrazení stačí doplniť podklad a môže sa rovno asfaltovať alebo je možné položiť koľajnice.
Častým problémom pri razení tunelov na Slovensku je podľa ministra dopravy veľké množstvo vody v kopcoch. Nová metóda razenia by podľa jeho slov pomohla vyriešiť aj tieto problémy. „Nemusíme sa báť žiadnych únikov vody, nie sú potrebné žiadne odvodňovacie kanály,“ dodáva minister. Napríklad v tuneli Višňové sú problémy s tým, že je potrebné prerábať odvodňovacie kanály a takisto v tunely Čebrať sú potrebné masívne odvodňovacie prvky.
Ďalšou z výhod tejto metódy je podľa Ráža aj rýchlosť výstavby. V porovnaní s klasickou metódou, ktorá umožňuje kopať tunel rýchlosťou tri metre za deň, táto metóda dokáže podľa ministra ísť rýchlosťou priemerne 30 metrov za deň. „Myslím si , že toto je technológia, ktorá je správne naprojektovaná na tunel Karpaty a je otázka, či nemala byť naprojektovaná aj na mnohé iné tunely na Slovensku,“ hovorí Jozef Ráž.
Jeden z najdlhších tunelov v Európe
Tunel Karpaty je podľa ministra dopravy veľmi podstatná diaľničná stavba. A to pre Bratislavu, ale aj celé Slovensko. Mal by byť súčasťou diaľnice D4, a to v úseku dlhom viac ako 12,4 kilometra z bratislavskej Rače do Záhorskej Bystrice. Takmer celú dĺžku úseku by mal tvoriť samotný tunel, ktorý by sa s dĺžkou takmer 11,8 kilometra zaradil na druhú priečku medzi najdlhšími diaľničnými tunelmi v Európe.
V súčasnosti je však ešte veľmi ťažké povedať, kedy by sa mohol tunel začať raziť. Pre toto dielo je už hotová štúdia realizovateľnosti a posudzovanie vplyvov na životné prostredie, takzvaná EIA. Vypracovaná musí byť ešte multimodálna štúdia, ktorá bola vyžiadaná od Útvaru hodnoty za peniaze. Viac si o pripravovanom tuneli, ako aj možnostiach jeho financovania môžete prečítať v našom predchádzajúcom článku.
