Nemôžete koláč mať, aj ho zjesť

Pridajte názor  Zdroj:

18. 1. 2006 - Ako sa napálili britskí dôchodcovia
Ak sa opýtate ľudí, čoho sa najviac boja (okrem obligátnych hadov a pavúkov), odpovede budú všade na svete viac-menej rovnaké - vojna, choroba, nezamestnanosť.

Ak sa opýtate ľudí, čoho sa najviac boja (okrem obligátnych hadov a pavúkov), odpovede budú všade na svete viac-menej rovnaké - vojna, choroba, nezamestnanosť.

Vo vyspelých krajinách pristupuje ešte jedna špecifická obava: ľudia sa právom boja, že zostanú svojim deťom na krku, alebo sa v starobe o nich vôbec nebude mať kto postarať (v chudobných krajinách sveta je starostlivosť o rodičov prirodzenou súčasťou života). Nie je prekvapujúce, že finančné trhy sú z veľkej časti o penziách. Životné poistky a penzijné plány patria k najčastejším finančným produktom a penzijné fondy k najväčším investorom. Vládne dlhopisy, akcie i podielové listy - to všetko napĺňa portfóliá penzijných fondov, aby bolo z čoho platiť doplnkové dôchodky predvídavých dôchodcov.

Penzijné produkty pomáhajú riešiť časť obáv z príchodu staroby, a to príjem dôchodcu. Samy osebe však nezaručia, že sa o dôchodcu niekto postará, a to najmä vtedy, keď už nedokáže vykonávať základné úkony, ako príprava jedla či starostlivosť o domácnosť. V tom prípade nastupuje pomoc štátu. Opatrovateľské služby sú však všade vo svete zúfalo poddimenzované. Na umiestnenie v dome opatrovateľskej služby sa dlho čaká a nie vždy sa ho dôchodca dožije. Štandardným riešením sú súkromné opatrovateľské domy, ktoré ponúkajú kvalitnú starostlivosť, a to okamžite. Problémom sú, samozrejme, náklady. Nie každý si ich môže dovoliť. Mnohí dôchodcovia čelia veľkej dileme: majú si z nasporených prostriedkov prilepšiť, aby ich jeseň života nepripomínala koniec novembra, alebo majú ďalej šetriť a peniaze odkladať na horšie časy, napríklad na zaplatenie opatrovateľskej starostlivosti? Budú im však nasporené prostriedky stačiť? Veď nikto nevie, koľko rokov sa dožije.

Čo ponúkajú finančné trhy

Finančné trhy dnes ponúkajú riešenia skoro na všetko. Začiatkom 90. rokov došlo aj na opatrovateľskú službu. Máte peniaze, ale bojíte sa, či vám budú stačiť? Chcete sa poistiť pre prípad staroby a bezvládnosti? A chcete súčasne svoje peniaze uchovať a odkázať ich svojim drahým príbuzným? Žiadny problém: kúpte si dlhopis s poistením na dlhodobú starostlivosť (Long-Term-Care Bond, LTCB). Myšlienka LTCB bola navonok geniálne jednoduchá. LTCB kombinoval v sebe dva produkty: dlhopisový podielový fond a životnú poistku s osobitným pripoistením na umiestnenie v dome opatrovateľskej služby v prípade bezvládnosti.

Angličania majú jedno pekné príslovie: nemôžete koláč aj mať, aj ho zjesť. LTCB navonok vyriešil kvadratúru kruhu. Poistenie proti bezvládnosti, prirodzene, nie je lacné, ale to neprekáža, pretože poistná prémia sa bude pravidelne platiť z výnosov fondu. Výnosy z fondu sú odhadnuté tak, že nielenže postačia na zaplatenie poistky, ale bude možné prebytky výnosov reinvestovať. Základný kapitál vo fonde bude rásť a s ním aj miera zabezpečenia predvídavého dôchodcu. A ak predsa len dôjde na umiestnenie v dome opatrovateľskej služby, nič sa nedeje: poistka všetko zaplatí a vy sa nemáte čoho báť. A ak zomriete skôr, ako by ste poistku využili, kapitál pripadne dedičom. Môžete teda svoj koláč aj mať, aj ho zjesť.

V Európe sa začali LTCB predávať v polovici 90. rokov. Do Británie s nimi prišla finančná skupina Scottish Amicable European (ScotAm, v súčasnosti časť skupiny Prudential). ScotAm svoju verziu LTCB uviedla na trh s hlučnou reklamou a predstavovala ho na svojej roadshow v každom väčšom britskom meste. Pretože išlo o značne personalizovaný finančný produkt, väčšinou ho predávala cez siete finančných poradcov, ktorí mali svojim klientom vysvetliť výhody LTCB. A aby boli poradcovia správne motivovaní, ScotAm im ponúkla skutočne štedrú maržu, 9 % z hodnoty produktu. V odvetví, kde sa marže pohybujú zhruba na polovičnej úrovni, to bolo naozaj lákavé vnadidlo a LTCB sa stali u finančných poradcov obľúbeným produktom. Po ScotAm sa do predaja LTCB pustili aj iné britské finančné inštitúcie, napríklad Axa Lifetime Care a Norwich Union. Celkovo sa do predaja produktov typu LTCB zapojilo 14 finančných skupín. Predalo sa vyše 30-tisíc produktov.

Sľuby a realita

Pani Joan Bartlettová z anglického grófstva Kent si LTCB kúpila v júni 1996 a investovala do neho 20-tisíc libier. Mala vtedy 79 rokov a tešila sa na pokojnú starobu. „Krok na ochranu majetku v budúcnosti“ jej odporučila firma zaoberajúca sa finančným poradenstvom (ktorá taktne pomlčala o svojej marži 1807 libier). Ale viac ako marža poradcu z hodnoty LTCB začala uhrýzať každoročná splátka poistného. V prvom roku zaplatila pani Bartlettová poistnú prémiu vo výške 1083 libier. Po siedmich rokoch už bola ročná poistná prémia 2441 libier a na budúci rok by už mala byť 3884 libier. Aby bola pani Bartlettová schopná zaplatiť túto prémiu, musela by hodnota fondu len za minulý rok narásť aspoň o 60 %. Nuž, to nedokážu ani finanční mágovia.

Pani Bartlettová sa najprv sťažovala u svojho finančného poradcu. Firma sa vyhovárala, že v čase predaja fondu nevedela, akým spôsobom sa vypočítava výška ročnej poistnej prémie. Spôsob výpočtu bol veľmi komplikovaný, lebo bral do úvahy niekoľko faktorov. Z nich dva najdôležitejšie boli vek majiteľa LTCB a hodnota investovaného kapitálu. Čím je majiteľ starší, tým je väčšie riziko, že bude potrebovať dlhodobú starostlivosť, a tým väčšia je aj poistná prémia. Druhým faktorom bola hodnota kapitálu v čase platenia ročnej prémie. Náklady na opatrovateľskú službu by v prípade splatnosti poistky mali byť aspoň čiastočne kryté z hodnoty investovaného kapitálu. Čím nižšia hodnota kapitálu, tým väčšie riziko pre poisťovňu. A vyššie riziko sa automaticky premieta do výšky poistnej prémie. Matematicky to síce dáva zmysel, ale pre majiteľov LTCB to bola perverzná logika. Čím viac im poistka ujedala z hodnoty kapitálu, tým viac stúpala sadzba poistky. Hodnota kapitálu vo fonde sa teda každý rok znižovala rýchlejším tempom.

Dobre, ale čo výnosy z fondu? Veď poistné prémie sa mali platiť predovšetkým z nich. Spätná kalkulácia ukazuje, že pri daných sadzbách životného poistenia (vychádzajúcich z úmrtnostných tabuliek a podmienok poistenia) by LTCB musel v rokoch 1996 - 2005 dosiahnuť priemerný ročný výnos aspoň 9,5 %. To je na dlhopisový fond investujúci zväčša do kvalitných vládnych cenných papierov veľmi veľa. Firma finančného poradcu pani Bartlettovej tvrdila, že v čase predaja fondu bol tento výnos reálny. Výnosy na finančných trhoch sa vtedy pohybovali v tomto segmente na podobnej úrovni. Fond bol navyše domicilovaný v Dubline a nepodliehal zdaňovaniu výnosov. Že sa situácia odvtedy zmenila, to nie je vina finančného poradcu. Treba sa vraj obrátiť na spoločnosť Prudential, ktorá prevzala ScotAm a jej finančné produkty.

Podobne ako pani Bartlettová pochodil aj 83-ročný John Kenneth, ktorý si kúpil fond LTCB pred desiatimi rokmi. Pri kúpe fondu si všimol varovanie o rizikách produktu napísané drobným písmom na zadnej strane brožúry. Okrem iného sa tam spomínala možnosť periodického prehodnotenia poistky. „Poradca mi vtedy trvdil, že ide len o bežné varovanie, ktoré tam firma dáva pre každý prípad, aby bola krytá. Nič sa vraj meniť nebude.“ Menilo sa a Johnovi nezostalo dnes vo fonde skoro nič. Spoločnosť Prudential sa bráni. „Ľudia dnes žijú mnoho dlhšie, ako kedysi predpokladali aktuárske výpočty. Vyše 35 % prípadov vyplateného poistného ide na prípady demencie. Takíto poistenci žijú dlho a starostlivosť o nich je veľmi nákladná,“ tvrdí hovorca spoločnosti.

Prudential, prirodzene, odmieta akékoľvek obvinenia zo zlého úmyslu či z neprofesionality. Pri predaji fondu mali finanční poradcovia k dispozí