Ako sa napálili britskí dôchodcovia
Ak sa opýtate ľudí,
čoho sa najviac boja (okrem obligátnych hadov a pavúkov), odpovede
budú všade na svete viac-menej rovnaké - vojna, choroba, nezamestnanosť.
Ak sa opýtate ľudí,
čoho sa najviac boja (okrem obligátnych hadov a pavúkov), odpovede
budú všade na svete viac-menej rovnaké – vojna, choroba, nezamestnanosť.
Vo vyspelých krajinách
pristupuje ešte jedna špecifická obava: ľudia sa právom boja, že
zostanú svojim deťom na krku, alebo sa v starobe o nich vôbec nebude
mať kto postarať (v chudobných krajinách sveta je starostlivosť
o rodičov prirodzenou súčasťou života). Nie je prekvapujúce, že
finančné trhy sú z veľkej časti o penziách. Životné poistky a penzijné
plány patria k najčastejším finančným produktom a penzijné fondy
k najväčším investorom. Vládne dlhopisy, akcie i podielové listy
– to všetko napĺňa portfóliá penzijných fondov, aby bolo z čoho
platiť doplnkové dôchodky predvídavých dôchodcov.
Penzijné
produkty pomáhajú riešiť časť obáv z príchodu staroby, a to príjem
dôchodcu. Samy osebe však nezaručia, že sa o dôchodcu niekto postará,
a to najmä vtedy, keď už nedokáže vykonávať základné úkony,
ako príprava jedla či starostlivosť o domácnosť. V tom prípade nastupuje
pomoc štátu. Opatrovateľské služby sú však všade vo svete zúfalo
poddimenzované. Na umiestnenie v dome opatrovateľskej služby sa dlho
čaká a nie vždy sa ho dôchodca dožije. Štandardným riešením
sú súkromné opatrovateľské domy, ktoré ponúkajú kvalitnú starostlivosť,
a to okamžite. Problémom sú, samozrejme, náklady. Nie každý si
ich môže dovoliť. Mnohí dôchodcovia čelia veľkej dileme: majú
si z nasporených prostriedkov prilepšiť, aby ich jeseň života
nepripomínala koniec novembra, alebo majú ďalej šetriť a peniaze
odkladať na horšie časy, napríklad na zaplatenie opatrovateľskej
starostlivosti? Budú im však nasporené prostriedky stačiť? Veď
nikto nevie, koľko rokov sa dožije.
Čo ponúkajú
finančné trhy
Finančné
trhy dnes ponúkajú riešenia skoro na všetko. Začiatkom 90. rokov
došlo aj na opatrovateľskú službu. Máte peniaze, ale bojíte sa,
či vám budú stačiť? Chcete sa poistiť pre prípad staroby a bezvládnosti?
A chcete súčasne svoje peniaze uchovať a odkázať ich svojim drahým
príbuzným? Žiadny problém: kúpte si dlhopis s poistením na dlhodobú
starostlivosť (Long-Term-Care Bond, LTCB). Myšlienka LTCB bola navonok
geniálne jednoduchá. LTCB kombinoval v sebe dva produkty: dlhopisový
podielový fond a životnú poistku s osobitným pripoistením na umiestnenie
v dome opatrovateľskej služby v prípade bezvládnosti.
Angličania majú jedno
pekné príslovie: nemôžete koláč aj mať, aj ho zjesť. LTCB navonok
vyriešil kvadratúru kruhu. Poistenie proti bezvládnosti, prirodzene,
nie je lacné, ale to neprekáža, pretože poistná prémia sa bude
pravidelne platiť z výnosov fondu. Výnosy z fondu sú odhadnuté tak,
že nielenže postačia na zaplatenie poistky, ale bude možné prebytky
výnosov reinvestovať. Základný kapitál vo fonde bude rásť a s ním
aj miera zabezpečenia predvídavého dôchodcu. A ak predsa len dôjde
na umiestnenie v dome opatrovateľskej služby, nič sa nedeje: poistka
všetko zaplatí a vy sa nemáte čoho báť. A ak zomriete skôr, ako
by ste poistku využili, kapitál pripadne dedičom. Môžete teda svoj
koláč aj mať, aj ho zjesť.
V Európe sa začali LTCB
predávať v polovici 90. rokov. Do Británie s nimi prišla finančná
skupina Scottish Amicable European (ScotAm, v súčasnosti časť skupiny
Prudential). ScotAm svoju verziu LTCB uviedla na trh s hlučnou reklamou
a predstavovala ho na svojej roadshow v každom väčšom britskom meste.
Pretože išlo o značne personalizovaný finančný produkt, väčšinou
ho predávala cez siete finančných poradcov, ktorí mali svojim klientom
vysvetliť výhody LTCB. A aby boli poradcovia správne motivovaní,
ScotAm im ponúkla skutočne štedrú maržu, 9 % z hodnoty produktu.
V odvetví, kde sa marže pohybujú zhruba na polovičnej úrovni, to
bolo naozaj lákavé vnadidlo a LTCB sa stali u finančných poradcov
obľúbeným produktom. Po ScotAm sa do predaja LTCB pustili aj iné
britské finančné inštitúcie, napríklad Axa Lifetime Care a Norwich
Union. Celkovo sa do predaja produktov typu LTCB zapojilo 14 finančných
skupín. Predalo sa vyše 30-tisíc produktov.
Sľuby a realita
Pani Joan Bartlettová
z anglického grófstva Kent si LTCB kúpila v júni 1996 a investovala
do neho 20-tisíc libier. Mala vtedy 79 rokov a tešila sa na pokojnú
starobu. „Krok na ochranu majetku v budúcnosti“ jej odporučila
firma zaoberajúca sa finančným poradenstvom (ktorá taktne pomlčala
o svojej marži 1807 libier). Ale viac ako marža poradcu z hodnoty LTCB
začala uhrýzať každoročná splátka poistného. V prvom roku zaplatila
pani Bartlettová poistnú prémiu vo výške 1083 libier. Po siedmich
rokoch už bola ročná poistná prémia 2441 libier a na budúci rok
by už mala byť 3884 libier. Aby bola pani Bartlettová schopná zaplatiť
túto prémiu, musela by hodnota fondu len za minulý rok narásť aspoň
o 60 %. Nuž, to nedokážu ani finanční mágovia.
Pani Bartlettová sa
najprv sťažovala u svojho finančného poradcu. Firma sa vyhovárala,
že v čase predaja fondu nevedela, akým spôsobom sa vypočítava výška
ročnej poistnej prémie. Spôsob výpočtu bol veľmi komplikovaný,
lebo bral do úvahy niekoľko faktorov. Z nich dva najdôležitejšie
boli vek majiteľa LTCB a hodnota investovaného kapitálu. Čím je
majiteľ starší, tým je väčšie riziko, že bude potrebovať dlhodobú
starostlivosť, a tým väčšia je aj poistná prémia. Druhým faktorom
bola hodnota kapitálu v čase platenia ročnej prémie. Náklady na
opatrovateľskú službu by v prípade splatnosti poistky mali byť aspoň
čiastočne kryté z hodnoty investovaného kapitálu. Čím nižšia
hodnota kapitálu, tým väčšie riziko pre poisťovňu. A vyššie
riziko sa automaticky premieta do výšky poistnej prémie. Matematicky
to síce dáva zmysel, ale pre majiteľov LTCB to bola perverzná logika.
Čím viac im poistka ujedala z hodnoty kapitálu, tým viac stúpala
sadzba poistky. Hodnota kapitálu vo fonde sa teda každý rok znižovala
rýchlejším tempom.
Dobre,
ale čo výnosy z fondu? Veď poistné prémie sa mali platiť predovšetkým
z nich. Spätná kalkulácia ukazuje, že pri daných sadzbách životného
poistenia (vychádzajúcich z úmrtnostných tabuliek a podmienok poistenia)
by LTCB musel v rokoch 1996 – 2005 dosiahnuť priemerný ročný výnos
aspoň 9,5 %. To je na dlhopisový fond investujúci zväčša do kvalitných
vládnych cenných papierov veľmi veľa. Firma finančného poradcu
pani Bartlettovej tvrdila, že v čase predaja fondu bol tento výnos
reálny. Výnosy na finančných trhoch sa vtedy pohybovali v tomto segmente
na podobnej úrovni. Fond bol navyše domicilovaný v Dubline a nepodliehal
zdaňovaniu výnosov. Že sa situácia odvtedy zmenila, to nie je vina
finančného poradcu. Treba sa vraj obrátiť na spoločnosť Prudential,
ktorá prevzala ScotAm a jej finančné produkty.
Podobne
ako pani Bartlettová pochodil aj 83-ročný John Kenneth, ktorý si
kúpil fond LTCB pred desiatimi rokmi. Pri kúpe fondu si všimol varovanie
o rizikách produktu napísané drobným písmom na zadnej strane brožúry.
Okrem iného sa tam spomínala možnosť periodického prehodnotenia
poistky. „Poradca mi vtedy trvdil, že ide len o bežné varovanie,
ktoré tam firma dáva pre každý prípad, aby bola krytá. Nič sa
vraj meniť nebude.“ Menilo sa a Johnovi nezostalo dnes vo fonde skoro
nič. Spoločnosť Prudential sa bráni. „Ľudia dnes žijú mnoho
dlhšie, ako kedysi predpokladali aktuárske výpočty. Vyše 35 % prípadov
vyplateného poistného ide na prípady demencie. Takíto poistenci
žijú dlho a starostlivosť o nich je veľmi nákladná,“ tvrdí hovorca
spoločnosti.
Prudential,
prirodzene, odmieta akékoľvek obvinenia zo zlého úmyslu či z neprofesionality.
Pri predaji fondu mali finanční poradcovia k dispozícii brožúrku,
ktorá detailne popisovala spôsob výpočtu poistnej prémie. Finanční
por
