oPeniazoch.sk, the conversation Foto: SITA/AP
Keď boli oznámené prvé ekonomické sankcie proti Putinovi, politici a analytici očakávali deštruktívny vplyv na ruskú ekonomiku. Po šiestich mesiacoch konfliktu je presný vplyv týchto opatrení stále neznámy. V skutočnosti titulky o ekonomickej výkonnosti krajiny vzdorujú očakávaniam západných médií, ktoré vyvolali podozrenie ohľadom pravdivosti údajov.
Aj počas zdanlivo pokojných rokov by sa transparentnosť ruskej ekonomiky dala prirovnať k metelici na Sibíri, no od invázie úrady prestali zverejňovať rôzne časové rady. Napríklad Kremeľ už nezverejňuje mesačné údaje o medzinárodnom obchode, centrálna banka Ruska skrýva údaje o menovej báze a pôvode záväzkov a dokonca aj Federálna agentúra pre leteckú dopravu prestala poskytovať informácie o vývoji cestujúcich.
Na druhej strane, od mája tohto roku vedie ruský národný štatistický úrad Rosstat Sergej Galkin, ktorý predtým pracoval pre Maxima Oreškina, Putinovho ekonomického poradcu počas západného finančného obliehania.
Prečítajte si tiež: Rusi hasia problémy s rozpočtom. Šetriť musia všetky rezorty okrem obrany.
Na základe dostupných údajov sa zdá byť rozumné tvrdiť, že sankcie ruskú ekonomiku poškodili, ale nezložili. Jedným z nepochybných dôvodov je rast cien uhľovodíkov, ktoré v roku 2021 predstavovali polovicu exportu a 40 % daňových príjmov.
Podľa Centra pre výskum energie a čistého vzduchu (CREA) Rusko od 24. februára zarobilo na exporte fosílnych palív takmer 160 miliárd eur (z toho 88 miliárd z EÚ). Za prvých sto dní od začiatku útokov na Ukrajinu získalo z tohto konceptu o 20 % viac príjmov ako v rovnakom období roku 2021. Ruské vojenské výdavky sa od začiatku konfliktu odhadujú na 100 miliárd eur.
Ruský rubeľ navyše vďaka zásahu úradov značne posilnil. Centrálna banka Ruska oznámila 28. februára zvýšenie úrokových sadzieb z 9,5 % na 20 %, aby obmedzila spotrebu a podporila úspory. Okrem toho orgány zaviedli prísne kapitálové kontroly, aby zabránili úniku investícií. Táto kombinácia hospodárskych politík spolu s uhľovodíkovým boomom stabilizovala menu a strojnásobila bilanciu bežného účtu krajiny.
Silnejší rubeľ zlacňuje dovoz a dostatok zdrojov energie zabraňuje inflačným tlakom na energetickom trhu v západnej Európe. V dôsledku toho inflácia v období od apríla do júla klesla z 18 % na 15 %.
Čo sa týka nezamestnanosti, je podozrivé, že je od invázie na minime, keďže mnohé medzinárodné spoločnosti dočasne zastavili svoje aktivity v krajine. K rastu nezamestnaných však nedošlo. V skutočnosti zamestnateľnosť a nižšia inflácia umožnili Rusom pokračovať v spotrebe.
Skutočné škody zo sankcií sa však očakávajú v dlhodobejšom horizonte. Najsilnejšia sankcia podľa The Economist spočíva v obmedzení západného exportu do Ruska. Tento vývoz zahŕňa tovar, ako je softvér, polovodiče a iné medziprodukty, ktoré sú kľúčové pre ruský strojársky a vojenský priemysel.
V skutočnosti ruská vojenská technika už teraz trpí nedostatkom polovodičov, konektorov, tranzistorov a komponentov, ktoré boli predtým dovážané z USA, Nemecka, Holandska, Taiwanu alebo Japonska, a je nútená oprášiť staré vybavenie zo sovietskej éry. Nemôžu ich nahradiť ani čínskymi komponentmi, keďže ani ázijský gigant nevyrába najsofistikovanejšie mikročipy a musí ich dovážať z Taiwanu či Južnej Kórey.
Pri absencii zverejnenia oficiálnych údajov o vývoji HDP Medzinárodný menový fond predpovedá pokles ruského HDP o 6 % v roku 2022 a 3,5 % v roku 2023. Svetová banka očakáva pokles o 8,9 % v roku 2022 a 2,2 % v roku 2023. Dokonca aj centrálna banka Ruska varovala, že druhá polovica roka bude ťažšia a predpovedá recesiu medzi 4 % a 6 % v roku 2022 a medzi 1 % a 4 % v roku 2023.
Stručne povedané, Rusko utrpí recesiu, ale nebude to katastrofa v porovnaní s turbulentným vývojom jeho ekonomiky od pádu ZSSR. A nič v porovnaní s očakávaným poklesom ukrajinskej ekonomiky o 35 až 45 %.
