oPeniazoch.sk, iness Foto: TASR/Erika Ďurčová
Výnosy z tzv. „sin taxes“ na Slovensku sa nepoužívajú na účely, na ktoré by mali slúžiť. Také sú závery analýzy Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS), ktorú tento thin tank prezentuje vo svojom poslednom podcaste „Na vŕšku.“
Úlohou spotrebných daní, tzv. sin taxes, by malo byť potláčanie negatívnych javov v spoločnosti a znižovanie nákladov, ktoré tieto negatíva prinášajú. To znamená, že peniaze zo zdanenia alkoholu a fajčenia by mali smerovať do zdravotného systému. V prípade benzínu a nafty by mali zasa smerovať do znižovania emisií CO2, pri hazarde by mal výnos posilniť výdavky polície, či psychiatrických ambulancií. Ale to je len teória.
„Ak sa pozrieme na spôsob, akým sa stanovujú tieto dane a na základe čoho sa počítajú náklady externalít, tak zistíme, že je to vlastne len taká zásterka,“ hovorí Radovan Ďurana, analytik INESS. Poznamenal tiež, že spotrebné dane sa často stanovujú aj podľa toho, ako vedia jednotliví producenti spolupracovať s vládami, niektorí sú s vládami kamaráti – niektorí menší, niektorí väčší.
Štát si najviac ukrajuje z predaja palív. Len jedna tretina z celkového výnosu až 1,3 mld. eur pritom smeruje do opráv a výstavby ciest a diaľnic, zvyšok putuje do štátneho rozpočtu. Ani to nás však podľa INESS zrejme neochráni od uvalenia ďalšej – uhlíkovej dane, o ktorej sa vedú rozhovory na pôde EÚ.
Opatrný je prístup štátu k zdaňovaniu alkoholu, kde sa ročne vyberie 260 mil. eur a výnos dane za posledných 7 rokov sa zvýšil len o 5 mil. eur. Ako upozorňuje INESS, práve alkohol je príkladom toho, ako sa pri zdaňovaní ignorujú spoločenské náklady. „Na Slovensku máme veľkú skupinu lobistov priamo v parlamente, vždy sa tam nájde niekto, kto má nejakú vinicu, takže napríklad víno je považované za produkt, ktorý má len samé pozitíva,“ konštatuje Radovan Ďurana. Pre porovnanie daň z tabaku za rovnaké obdobie vzrástla o 260 miliónov, teda o jeden celý ročný výnos dane z alkoholu. Upozorňuje zároveň na mimoriadne nízke daňové zaťaženie rezaného tabaku na šúlanie.
INESS sa tiež zaoberal analýzou spoločenských nákladov hazardu. Žiadne štúdie o dopadoch hazardu pritom na Slovensku nenašiel. „To má výrazne zarazilo pretože hazard zdaňujeme už teraz. Časť z toho výnosu ide obciam, ale väčšia časť ide samozrejme do štátneho rozpočtu,“ uviedol R. Ďurana.
Z hazardu štát na daniach ročne vyberie 260 mil. eur. "Takže z pohľadu akademického ekonóma by spoločenská nákladnosť hazardu mala byť rovnaká ako spoločenská nákladnosť alkoholu,“ zamýšľa sa R. Ďurana.
