Emocionálna nákaza: Ako pocity ovplyvňujú finančné trhy v prípade extrémnej udalosti

Pridajte názor  
Emocionálna nákaza: Ako pocity ovplyvňujú finančné trhy v prípade extrémnej udalosti
Zdroj: the conversation
Foto: getty images


24. 10. 2021 - Extrémne udalosti, aj keď nie sú časté, môžu viesť k značným finančným stratám. Čerstvým príkladom je kolaps finančných trhov po vzniku pandémie v marci 2020.

Ako reagujú investori na takéto dramatické udalosti? Na zodpovedanie tejto otázky vedci vyvinuli experiment, ktorý umožnil lepšie porozumieť reakcii investorov na extrémne negatívne udalosti. Výsledky ukázali, že predovšetkým sa na trhu viac riskuje v čase extrémnych strát, čo možno vysvetliť skutočnosťou, že trh zosilňuje hnev investorov, ktorí čelia veľkým stratám.

V experimente s extrémnymi udalosťami zameranom na štúdium individuálnych investičných rozhodnutí mali investori tendenciu znižovať svoje ponuky po pozorovaní extrémnych udalostí bez vzniku strát, pretože to zvýšilo ich odhad, že sa s takouto udalosťou opäť stretnú.

Naopak, investori, ktorí utrpeli extrémne straty, zvýšili svoje ponuky, čo sa vysvetľuje zvýšenou akceptáciou rizika v oblasti strát. Podľa prospektovej teórie investori, ktorí utrpia extrémne straty, vyhľadávajú riziko, pretože sa zrazu dostali do straty. 

Reakcie na extrémne udalosti sú navyše spojené s konkrétnymi negatívnymi emocionálnymi reakciami, ako je hnev a strach. Úloha emócií pri štúdiu extrémnych udalostí je zásadná, pretože podľa definície je ich výskyt zriedkavý, čo vedie k prekvapeniu a silnej emocionálnej reakcii.

Extrémne riziko je základnou charakteristikou finančných trhov, ktorá sa používa napríklad na vysvetlenie dopytu po vysokej návratnosti investícií akcionármi v porovnaní s výnosmi dlhopisov.

V nedávnej experimentálnej štúdii sa vedci pozreli na extrémne udalosti na trhu, ako s nimi rozhodnutia investorov súvisia. Snažili sa posúdiť, či sú reakcie investorov na extrémne udalosti a veľké straty v trhovom kontexte oslabené alebo zosilnené v porovnaní s individuálnou rozhodovacou situáciou.

213 účastníkov tohto experimentu malo za úlohu v 300 aukciách získať finančné aktívum, ktoré ponúkalo malú pozitívnu odmenu (10, 20, 30, 40 alebo 50 centov) vo viac ako 99 % prípadov, ale inak veľkú relatívnu stratu (1000 centov). Strata bola vysoko nepravdepodobná (0,67 %) a dostatočne veľká na to, aby vymazala kumulované zisky a spôsobila bankrot.

Emocionálna nákaza: Ako pocity ovplyvňujú finančné trhy v prípade extrémnej udalosti

Účastníci boli zaradení do troch rôznych skupín. V prvej mali všetko vo svojich rukách, robili individuálne rozhodnutia bez interakcie s ostatnými účastníkmi. V druhej robili rovnako individuálne rozhodnutia, avšak po voľbách ostatných účastníkov. Tretia skupina robila rozhodnutia v reakcii na trh aj ostatných účastníkov. V porovnaní s individuálnym rozhodovaním je trh charakterizovaný sociálnym kontextom, v ktorom investori sledujú informácie o krokoch iných ľudí a navzájom si konkurujú. Porovnaním spracovania individuálneho rozhodnutia prvej a druhej skupiny dokázali izolovať informačnú dimenziu. Porovnaním postupov druhej a tretej skupiny oddelili konkurenčný rozmer trhu.

Štúdia ukazuje, že jednotlivé rozhodnutia skupín sa počas „bežných časov“ výraznejšie nelíšia. Naopak, v prípade, že dôjde k extrémnym udalostiam, výsledky výskumu potvrdzujú predchádzajúce štúdie: investori, ktorí pozorujú, ale nezažijú extrémnu udalosť, podstupujú menšie riziko, zatiaľ čo investori, ktorí zažijú extrémnu udalosť, podstupujú vyššie riziko.

Emócie hrajú kľúčovú úlohu pri vysvetľovaní reakcií investorov na extrémne udalosti. Tieto emócie sú ovplyvnené vzájomnou závislosťou rozhodnutí investorov, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou trhového zaobchádzania. Vedci zistili, že informačný rozmer trhu nezhoršuje emócie a teda ani reakcie investorov na extrémne udalosti. Na druhej strane konkurenčný rozmer trhu zhoršuje hnev investorov, ktorí trpia extrémnymi stratami. Zistili, že extrémne straty spôsobujú pri trhovom zaobchádzaní silnejšiu reakciu v podobe hnevu ako pri iných postupoch. Keďže hnev zvyšuje chuť k riziku, v experimente pozorovali výraznejší nárast ponúk po extrémnych stratách v trhovom zaobchádzaní ako v ostatných dvoch postupoch.

Tento výsledok je v súlade s teóriou hodnotenia emócií, že človek má tendenciu hnevať sa, ak za negatívny výsledok, ktorému jednotlivec čelí, môže byť čiastočne zodpovedná iná osoba. Na trhu, kde sú na rozdiel od individuálnych investičných rozhodnutí rozhodnutia navzájom závislé, je ľahké pripisovať straty správaniu iných investorov.

Trhy síce v bežných časoch nepodporovali riskovanie, ale riskovanie ešte zhoršovali, keď investori utrpeli veľké straty. Výsledky vedcov sú preto v súlade s myšlienkou, že trhy podporujú emocionálnu nákazu v čase krízy. Emocionálna nákaza je pravdepodobne ešte silnejšia, ak vezmeme do úvahy širší sociálny kontext, charakterizovaný napríklad používaním chatovacích platforiem, v ktorých účastníci zdieľajú svoje názory a pocity na trhu.

Fenomén emocionálnej nákazy na trhoch by potom mohol odôvodňovať používanie „ističov“, ktoré investorom umožňujú vybiť si hnev, keď trhové hodnoty prudko klesnú.