oPeniazoch.sk, AIER Foto:getty images
V boji proti pandémii, akoby malo byť prijaté jedno veľké rozhodnutie. A to je zásadná chyba. Nemôžeme doslovne špecifikovať všetko, čo by sa mohlo stať, priradiť všetkému pravdepodobnosti a potom zvoliť tú „najlepšiu“ z takmer nekonečného množstva možností.
Namiesto otázky „ako sa rozhodnúť?“ je to skôr otázka „ako a kto sa má rozhodovať?“ Ľudia robia nespočetné množstvo rozhodnutí na základe decentralizovaného poznania preferencií a možností, ktoré jediná myseľ, alebo vybraná komisia myslí, v zásade nemôžu mať. To, že sa tieto vedomosti agregujú do cien, noriem a zvyklostí, ktoré potom slúžia rozhodujúcim orgánom ako údaje, je nedoceneným zázrakom.
„Veda“ je v tomto svetle informatívna, ale nie rozhodujúca. Môže zvýrazniť konkrétne aspekty niektorých kompromisov, ale nedokáže ľuďom povedať, ktoré kompromisy majú prijať a ktorým kompromisom sa majú vyhnúť. Minimalizácia rizika pre naše zdravie a bezpečnosť je len jedným z mnohých cieľov, ktoré sa musia navzájom pretnúť. Čo je dôležité, vedeckí pozorovatelia nemôžu mať všetky vedomosti o tom, čo FA Hayek označil „konkrétnymi okolnosťami času a miesta “, ktoré ľudia potrebujú, aby mohli robiť múdre rozhodnutia v súlade s ich vlastnými hodnotami.
Existujú však externality, čo znamená, že trhy nedokážu dosiahnuť sociálne optimálny výsledok. Opýtať sa ľudí, či dostali chrípku, a potom hovoriť o výhodách očkovania proti jej šíreniu, je jedným zo štandardných spôsobov, ako poukázať na tento koncept. Potom sú tu kooperatívne a donucovacie riešenia, napríklad vzdelávacia inštitúcia môže vyžadovať doklad o očkovaní pred zápisom, alebo poskytnúť zľavu zo školného študentom, ktorí boli zaočkovaní. V najprestížnejšej lige amerického futbalu na svete zaviedli dosť extrémnu politiku, hráčom, ktorí porušia zavedené pravidlá proti Covidu, vyrubia pokutu takmer 15 000 dolárov.
Pomohlo by tiež uvoľnenie trhov pre zdravotné a životné poistenie. Nahradenie politického výpočtu poistno-matematickým výpočtom by spojilo príslušné informácie o rizikách a premietlo by sa do vyššej alebo nižšej ceny poistného. Ak sú vakcíny také nebezpečné, ako si to niektorí ľudia na Facebooku myslia, znamenalo by to vyššie poistné pre očkovaných. Ak je vakcína celkom bezpečná a aj dosť účinná, boli by sme svedkami nižšieho poistného pre zaočkovaných. Poistné trhy v tom zjavne stále nemajú celkom jasno, ale dalo by sa očakávať, že budú akčnejšie, než teoretici z internetu, ktorí ani zďaleka nejdú tak s kožou na trh.
To isté sa dá premietnuť na trhy so vzdelávaním či potravinami a iným tovarom. Reštaurácia si môže pridať do svojej politiky „bez spoločensky vhodného oblečenia vás neobslúžime,“ že to bude platiť aj pre zákazníkov bez rúška. Zákazníci, ktorí im nosia peniaze im povedia, či politiku schvaľujú alebo nie, a či bude reštaurácia naďalej zarábať, alebo nie. Ak zákazník viac nepríde, vyšle tým celkom jasnú a ľahko interpretovateľnú správu.
Predstavivosť nemá hraníc, čo platí aj v prípade divokých a strašidelných scenárov „čo keby“. Ale ľudia si dvakrát premyslia, či budú konať podľa hysterických predpovedí, ak sa to ukáže ako nákladné. Akokoľvek to lichotí našej domýšľavosti, že sme presvedčení o opaku, nemôžeme plánovať životy iných ľudí alebo predvídať, čo sa stane, do detailu. Najmä vzhľadom na to, že ľudia majú veľmi jasné zdravotné a politické predstavy, ale veľmi slabé predstavy obchodné. Je ľahké uveriť, že ľudia neurobia „správnu vec“, pokiaľ k tomu nebudú nútení. Je oveľa ťažšie akceptovať, že neexistuje presne definovaná a objaviteľná „správna vec“ nezávislá od nejasného spoločenského konsenzu, ktorý sa odráža v normách, cenách a iných postupoch. To, že presne neviete, ako ľudia vyriešia problém, však ešte neznamená, že ho nevyriešia. V odbornej literatúre je veľa príkladov toho, ako riešenia problémov prichádzajú zdola bez toho, aby museli byť kladené zhora dole.
Vlády takmer na každom kroku svojej cesty pokrivili ceny a obmedzili schopnosť ľudí prichádzať s kreatívnymi spôsobmi riešenia problémov, ktoré priniesla pandémia. „Zlyhaním“ nebolo zlyhanie inak neregulovaných trhových cien, vlády zlyhali v tom, že nenechali vôbec fungovať trhové ceny, a namiesto toho sa zamerali na boj proti pandémii pomocou politík velenia a riadenia, ktoré spôsobili nedostatok, zmarili inovácie a distribuovali vakcíny na základe politických úvah o tom, kto by mal mať súkromné výhody z očkovania. Problém nie je v tom, že ceny nám hovoria nesprávny príbeh. Je to tak, že ceny zväčša vôbec nevypovedajú o žiadnom príbehu, pretože sú aktívne potláčané.
