oPeniazoch.sk, Conversation Insights Foto: SITA/AP;TASR/AP
Napriek drvivým dôkazom, že neúprosná expanzia likviduje prírodu a vedie nás do stavu ničivej klimatickej núdze, stále počúvame rozprávky o večnom raste.
Už od roku 1972, keď tím vedcov z MIT zverejnil veľmi vplyvnú správu o limitoch rastu, sa ekonómovia pýtajú, či je možné, aby hospodárstvo donekonečna rástlo. Tí, ktorí tomu veria, môžu argumentovať „oddelením “ ekonomickej činnosti od jej účinkov na planétu vďaka technológiám. Tí, druhí poukazujú na klimatické zmeny alebo na katastrofický pokles biodiverzity vyvolaný vysokým tempom rastu. Diskusia o raste často spočíva v sile spasenia, ktorú pripisujete technológiám. Zvyčajne sú to technofili, ktorí sa zasadzujú za nekonečný rast na konečnej planéte. A zvyčajne sú to skeptici, ktorí sa hlásia k post-rastovej ekonomike. Jednoduché rozdelenie na technofilov a technofóbov ale nefunguje. Veľmi málo rastových skeptikov technológie úplne odmieta. Nikto nežiada návrat do jaskýň.
Vedci na univerzite v Surrey už takmer tri desaťročia skúmajú zásadnú úlohu udržateľných technológií pri transformácii ekonomiky. Ukázali, ako dynamika kapitalizmu, najmä jeho neúnavná snaha o rast produktivity, neustále posúva spoločnosť k materialistickým cieľom a podkopáva určité časti ekonomiky, ako sú starostlivosť, remeslo a tvorivosť, ktoré sú nevyhnutné pre kvalitu života.
A zrazu príde skupina milovníkov technológií, ktorá sa nakoniec priznala, že planéta je pre nás príliš malá. Naznačujú, že Zem nemôže udržať nekonečný rast. Preto musíme expandovať do vesmíru. Predtým, ako utratíme bilióny dolárov za ukladanie svojich technologických odpadkov vo vesmíre, by ľudstvo malo venovať trochu viac pozornosti tomu, čo sa deje tu a teraz. Na tejto planéte.
V októbri 1957 vyslali Sovieti do vesmíru bezpilotný orbitálny satelit Sputnik. Odštartovali sa vesmírne preteky, zintenzívnili sa preteky v zbrojení a rástlo napätie zo studenej vojny. Bola to obrovská rana pre USA, že neboli prvým národom, ktorý sa dostal do vesmíru. Sputnik však zároveň naznačil začiatok nového vzťahu medzi ľudstvom a jeho pozemským domovom. Pri pohľade z vesmíru je vidieť, nakoľko je naša planéta krásna. A krehká. Keď jej hrozí nebezpečenstvo hrozí nebezpečenstvo aj nám.
V roku 1958 predstavil výkonný pracovník spoločnosti Shell menom Charles Jones dokument pre obchodnú skupinu priemyslu fosílnych palív, American Petroleum Institute, varujúci pred dopadom uhlíkových emisií zo spaľovania fosílnych palív na atmosféru. Boli to prvotné dôkazy o zmene podnebia. Bol to zároveň dôkaz, že spoločnosti ako Shell vedeli, že sa to dialo pred viac ako 60 rokmi, tri desaťročia predtým, ako vedecké svedectvo Jamesa Hansena v Kongrese v roku 1988 prinieslo globálne otepľovanie do pozornosti verejnosti. Ale nič s tým neurobili. Prečo, je už nateraz jasné, priama hrozba pre zisky niektorých z najmocnejších korporácií na planéte. Zisk je základom kapitalizmu. Najosvietenejšie vlády sveta zatvárajú oči pred potrebou okamžitých opatrení. Dosiahnutie čistej nuly do roku 2050 už nestačí. Potrebujeme oveľa viac, oveľa rýchlejšie, aby sme sa vyhli tomu, že skončíme v skleníku, kde budú búrky, povodne a požiare na dennom poriadku.
Konečne sa začína pripúšťať rozsah nebezpečenstva, do ktorého naša planéta neúprosne smeruje kvôli ekonomickému rastu. Pandémia nám ponúkla jedinečnú príležitosť na vytvorenie iného druhu ekonomiky. Prosperita, ktorá bola prisúdená neskorému kapitalizmu, bola zachytená ideológiou „rastu za každú cenu“. Trvaní na tom, že viac je vždy lepšie.
Inak to nie je ani s miliardármi z vesmírnych rás. Niekoľko neuveriteľne silných mužov, ktorých bohatstvo počas pandémie masívne narástlo, sa teraz zaoberá pokusmi presvedčiť nás, že budúcnosť nie je tu na Zemi, ale hore medzi hviezdami. Elon Musk je jedným z týchto nových raketových mužov. „Tí, ktorí útočia na vesmír,“ tweetoval nedávno, „si možno neuvedomujú, že vesmír predstavuje nádej pre toľkých ľudí.“ To môže samozrejme platiť vo svete, kde obrovské nerovnosti v oblasti bohatstva a privilégií komplikujú život miliardám ľudí.
Raketoví muži sa nenechali odradiť od svojich hviezdnych snov. Ak sú problémom zdroje, potom musí byť odpoveďou vesmír. Zakladateľ Amazonu Jeff Bezos hovorí o svojej expanzívnej vízii dosť jasne. „V slnečnej sústave môžeme mať bilión ľudí,“ vyhlásil. „Čo znamená, že by sme mali tisíc Mozartov a tisíc Einsteinov. To by bola neuveriteľná civilizácia.“
Bezos a Musk sa predbiehajú o prvenstvo najbohatších jedincov. Už pár desaťročí tiež súťažia v rámci súkromných vesmírnych pretekov. Bezosovo čisté imanie sa počas pandémie, ktorá zničila životy a živobytie miliónov ľudí, takmer zdvojnásobilo. Teraz z Amazonu odstupuje, aby trávil viac času v Blue Origin, spoločnosti, ktorá ako dúfa, prepraví obrovské ľudské kolónie do vesmíru. Cieľom konkurenčnej spoločnosti Muska, SpaceX, je založiť na Marse stálu ľudskú kolóniu. Na to, aby sa tam dostal, potrebuje veľmi veľké rakety – alebo, v pôvodnej terminológii SpaceX, Big Fucking Rockets. Schopné prepraviť desiatky ľudí a stovky ton vybavenia milióny kilometrov naprieč slnečnou sústavou. Rakety ustúpili sérii (pokojnejšie pomenovaných) kozmických lodí, aby preukázal svoje ekologické zmýšľanie, Musk sa zúfalo snaží, aby boli tieto vesmírne plavidlá opätovne použiteľné.
Starship SN15 to nakoniec dokázala 5. mája, tri týždne po tom, čo sa SpaceX dohodla s NASA na kontrakte v hodnote 2,9 miliárd dolárov, čím vtlačila Blue Origin do ústrania. Bezos, ktorý nechcel byť prekonaný sa chystal s raketou New Shepard absolvovať kozmický let s ľudskou posádkou 20. júla. Z čista jasna sa ale pre to isté rozhodol šéf Virgin, Richard Branson. Deväť dní pred veľkým dňom Bezosa, sa Branson stal vôbec prvým miliardárom, ktorý vyletel do vesmíru. A za skvelých 250 000 dolárov sľúbil, že aj my môžeme byť jedným z približne 600 bezduchých zákazníkov spoločnosti Virgin Galactic a čakať, až si budeme môcť vychutnať tri alebo štyri minúty beztiažového stavu a prizerať sa na planétu, ktorú sme na chvíľu opustili. Musk sa zjavne už prihlásil. Bezos to nepotrebuje, ten už má za sebou svoj vlastný panenský vesmírny let.
Vesmírna rétorika superbohatých odráža podstatnú vlastnosť kapitalizmu. Inovácia za inováciou. Ambícia expandovať a objavovať. Kozmické lety sú prirodzeným rozšírením našej posadnutosti ekonomickým rastom. Je to vrcholný klenot kapitalizmu.
Prosperita sa ale rovnako týka zdravia, ako bohatstva. Opýtajte sa ľudí, na čom v ich živote záleží najviac a je pravdepodobné, že zdravie bude na začiatku zoznamu. Príliš málo jedla spôsobuje choroby z podvýživy, príliš veľa zase „choroby z blahobytu“, ktoré teraz zabíjajú viac ľudí ako nedostatočná výživa. Dobré zdravie závisí od rovnováhy. V systéme, ktorý sa neustále zameriava na viac, je to takmer nemožné. Kapitalizmus nielenže nedokáže rozpoznať bod, kde leží rovnováha, ale absolútne netuší, ako sa zastaviť, keď sa tam dostane.
Ak ide o život a zdravie, ako v prípade pandémie, bezbožná snaha o bohatstvo a postavenie je čoraz menej atraktívna. Aj vábenie technológií razom bledne. Do popredia sa dostáva rodina a zmysel pre cieľ. To sú veci, ktoré mnohým ľuďom počas pandémie najviac chýbali. Ich dôležitosť v našom živote patrí medzi najzákladnejšie prvky trvalo udržateľnej prosperity.
Za konzumným kapitalizmom, za hraničnou mentalitou, za nutnosťou navždy expandovať, leží hlboko zakorenená a všadeprítomná úzkosť. Namiesto riešenia pôvodcu strachu sa obraciame k veciam, vďaka ktorým sa cítime lepšie. Samotný kapitalizmus je obrovská komfortná prikrývka, ktorá nám má pomôcť čeliť smrti, ktorá nás všetkých čaká. Také sú aj sny raketových mužov. Keď Sputnik pred šiestimi desaťročiami odštartoval prvé „vesmírne preteky“, titulok amerických novín to nazval „krokom k úteku z väzenia na Zemi“. Úzkosť, ktorú cítime, nie je nič nové. Voľba medzi konfrontáciou so strachom a útekom pred ním je presne tá voľba, pred ktorou stojíme aj dnes. Očkovanie prinesie na konci tunela záblesk svetla, avšak pokušenie niekam zutekať je obrovské.
Vesmírne lety môžu byť v najlepšom prípade zábavou a v horšom prípade fatálnym odvrátením pozornosti od naliehavej úlohy znovu vybudovať spoločnosť zničenú sociálnou nespravodlivosťou, zmenou podnebia a stratou viery v budúcnosť.
Väčšina z nás sa stále spamätáva z toho, čo Svetová zdravotnícka organizácia nazvala tieňovou pandémiou v oblasti duševného zdravia. V tomto svetle akýkoľvek plán úteku vyzerá veľmi dobre. Ale útek na Mars je pekelný únikový plán. Snívajme, ale svoju myseľ tiež zamerajme na niektoré celkom zásadne pozemské priority. Dostupná zdravotná starostlivosť. Dôstojné domovy pre najchudobnejších v spoločnosti. Dobré vzdelanie pre naše deti. Zvrátiť desaťročia trvajúcu neistotu živobytia pracovníkov v prvej línii, ktorí nám zachránili životy. Regenerácia zdevastovanej prírody. Nahradenie frenetického konzumu ekonomikou starostlivosti, vzťahu a zmýšľania.
Nikdy tieto veci nedávali väčší zmysel ako teraz. Nielen pre hŕstku miliardárov snívajúcich o bezuzdnom bohatstve na červenej planéte, ale aj pre osem miliárd obyčajných smrteľníkov, ktorí žijú svoje oveľa menej drzé sny na planéte modrej.
