oPeniazoch.sk, the conversation Foto: getty images
Zneužívanie daňového systému je drahá záležitosť. Podľa nedávnej správy Tax Justice Network stojí predchádzanie daňovým únikom alebo vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, vlády na celom svete približne 427 miliárd USD ročne. Sú to peniaze, ktoré by sa inak mohli dať minúť napríklad školstvo či zdravotnú starostlivosť.
Rovnako správa tiež tvrdí, že zákony a postupy iba štyroch krajín, Spojeného kráľovstva, Švajčiarska, Holandska a Luxemburska, sú zodpovedné za 55 % daňových strát ku ktorým dochádza po celom svete.
Vedci sa po prvýkrát pokúsili realisticky posúdiť, ako tieto obrovské prepady v príjmoch z daní priamo ovplyvňujú mieru úmrtnosti malých detí a ich matiek. Pomocou nástroja Vládne príjmy a odhady vývoja (GRADE), ktorý využíva údaje o vládnych príjmoch od Svetového inštitútu OSN pre výskum ekonomickej rozvoja (UNU-WIDER) namodelovali vplyv vládnych príjmov na úmrtnosť detí a matiek. Dokázali vlastne vyčísliť ľudské náklady na straty z príjmov spôsobené vyhýbaním sa plateniu daní, čo je legálne a daňovými únikmi, ktoré legálne nie sú. Takto vyhodnotili každú krajinu na svete.
Nie je prekvapením, že najväčší vplyv pociťujú populácie krajín s nízkym a stredným príjmom, keď napríklad nadnárodná spoločnosť vykazuje svoj zisk na minimalizáciu miestnej dane a namiesto toho vykazuje zisk v inej krajine s veľmi nízkou alebo nulovou daňovou sadzbou.
Výpočty ukázali, že napríklad Nigéria v roku 2020 prišla o takmer 11 miliárd USD alebo 57 USD na osobu v dôsledku nezaplatených daní. Ak premietneme túto ročnú stratu na desaťročné obdobie, vedci odhadli, že ak by sa straty znížili, dalo by sa predísť takmer 150 tisícom detských úmrtí. Predstavte si potenciál pre viac krajín a časový rámec niekoľko desaťročí.
GRADE from Kindea Labs on Vimeo.
Ide o šokujúce čísla, ktoré si už mnohé organizácie začali viac všímať. Globálna sieť pre právne kroky, Action Aid a ďalší ich použili na predloženie príspevkov Výboru OSN pre práva dieťaťa (UNCRC). Chceli poukázať na zodpovednosť Írska za dopady cezhraničného zneužívania daní, ktoré môžu pripraviť krajiny s nízkym príjmom o peniaze, ktoré by sa dali vynaložiť na hospodárske, sociálne a kultúrne práva detí. Po predložení príspevku UNCRC požiadala Írsko o vysvetlenie, čo robí pre zabezpečenie toho, aby jeho politika neprispievala k zneužívaniu daňového systému spoločnosťami pôsobiacimi v iných krajinách.
Je to prvýkrát, čo UNCRC skúma dôsledky daňovej politiky krajiny na práva detí žijúcich v zahraničí. Ak by podobné čísla zverejnili aj aktivisti z iných regiónov, možno by sa podarilo presvedčiť tých niekoľko krajín zodpovedných za viac ako polovicu globálneho zneužívania daní, aby prehodnotili a upravili svoj prístup.
Bohatšie krajiny majú zodpovednosť za občanov chudobnejších krajín, a to sa neobmedzuje iba na ministerstvá zaoberajúce sa zahraničnou pomocou. Nadnárodné korporácie majú obvykle svoje sídlo v bohatých krajinách, ktoré majú morálnu povinnosť predchádzať porušovaniu ľudských práv v zahraničí. Vlády nesmú zostať pasívne, keď organizácie sídliace na ich území poškodzujú tieto práva v iných krajinách.
To je mimoriadne dôležité pre krajiny s nízkym a stredným príjmom, ale rovnako sa musia vlády týchto krajín usilovať o ochranu svojich občanov a uprednostňovanie základných práv pred obchodnými záujmami.
V budúcnosti by sa od nadnárodných spoločností malo požadovať, aby zverejňovali zisky a zaplatené dane v krajine, v ktorej zisk vytvorili. Našťastie sa o to začalo zaujímať širšie spektrum ľudí, dokázali vytvoriť tlak, a firmy už čoraz častejšie zverejňujú tieto informácie. Niekedy je to celkom dobrovoľne, jedným príkladom je Vodafone.
Ak budú takéto údaje k dispozícii, či už od spoločností, alebo aj krajín, pomocou nástroja GRADE sa dá posvietiť na pozitívny vplyv týchto daní na životy aj na negatívne účinky ušlých výnosov. Získali by sme silnú zbraň v boji za transparentnosť a odklon od postupov, ktoré ohrozujú základné ľudské práva.
