oPeniazoch.sk, TASR
Nemeckí konzervatívci v utorok odmietli výzvu na zmiernenie ústavne nariadených limitov pre emisie dlhov, ktorú predložil Helge Braun, šéf úradu kancelárky Angely Merkelovej, jej blízky spojenec. Podľa Brauna Berlín nebude niekoľko rokov schopný dodržiavať prísne fiškálne pravidlá.
Braunov komentár pre hospodársky denník Handelsblatt je zatiaľ najjasnejším znamením, že donedávna prísne disciplinovaná nemecká vláda sa snaží získať priestor na slobodnejšie utrácanie po kríze spôsobenej pandémiou nového koronavírusu. Už vlani pritom podporila ekonomiku bezprecedentnými balíčkami stimulov.
"Ani v nasledujúcich rokoch nebude možné dodržať dlhovú brzdu, a to ani pri prísnej disciplíne v oblasti výdavkov,“ napísal Braun. Domnieva sa, že Nemecko by ešte na niekoľko ďalších rokov malo dočasne zrušiť ústavné obmedzenie nového dlhu, aby nebránilo hospodárskemu oživeniu. „Tento krok je nevyhnutný a treba ho vnímať ako strategické rozhodnutie pre oživenie hospodárstva“, uviedol Braun. Vďaka väčšej flexibilite v oblasti dlhu sa vláda bude môcť zdržať zvyšovania daní alebo sociálnych poplatkov, dodal.
Nemecký parlament vlani pre pandémiu ochorenia COVID-19 pozastavil pre roky 2020 a 2021 pravidlo, ktoré obmedzuje nové pôžičky spolkovej vlády na 0,35 % hrubého domáceho produktu (HDP).
Eckhardt Rehberg, hovorca Merkelovej konzervatívcov pre rozpočtové otázky v dolnej komore parlamentu, ale v reakcii na Braunov komentár uviedol, že poslanci strany sú naďalej za dodržiavanie dlhovej brzdy a fiškálnu disciplínu považujú za otázku, o ktorej sa nevyjednáva. „Príčinou dlhovej krízy v eurozóne nebol príliš malý, ale príliš vysoký dlh,“ upozornil Rehberg a Braunov návrh označil za jeho „osobný názor“.
Aj Christian Ploss, líder CDU v Hamburgu súhlasí s tým, že toto pravidlo nesmie byť uvoľnené. "CDU je stranou fiškálnej obozretnosti a malo by to tak zostať," povedal.
Berlín si vlani vzal nový čistý dlh vo výške 130,5 miliardy eur. To bola jeho najvyššia ročná pôžička v povojnovej histórii. A tento rok plánuje minister financií Olaf Scholz pôžičky až vo výške 180 miliárd eur.
Braun navrhol, aby sa namiesto pokračovania v zavádzaní výnimiek z dlhových pravidiel pre jednotlivé roky, upravila ústava tak, aby definovala „spoľahlivo sa zmenšujúci koridor“ nových pôžičiek v nasledujúcich rokoch a „jasný dátum návratu k dlhovej brzde“.
Braunov návrh je pozoruhodný vzhľadom na to, že pravidlá o dlhu boli dlho pýchou Merkelovej stredopravej Kresťanskodemokratickej únie a tento rok je volebný. Nemci si 26. septembra zvolia nový parlament a kancelára, ktorý po 16 rokoch vystrieda Merkelovú.
