Tvrdší lockdown: Blokovanie nezabráni šíreniu koronavírusu

Diskusia 19  
Tvrdší lockdown: Blokovanie nezabráni šíreniu koronavírusu
Zdroj: AIER
Foto: SITA/AP;TASR/Henrich Mišovič


18. 1. 2021 - O hrôzostrašných modeloch, ktoré na jar predpokladali ohromujúci počet úmrtí na nový koronavírus, sa toho popísalo už veľa. Pri spätnom pohľade sa ale tento čierny scenár, na ktorý sa odvolávali uzamknutia, nikdy nenaplnil. Odvtedy vedci hľadajú spôsob, ako presnejšie merať dopad rôznych prijatých opatrení. Vieme vôbec, či to, čo robíme, funguje? Kde sú na to dôkazy a nemáme namiesto toho robiť niečo úplne iné?

Prirodzene, navrhovatelia rôznej úrovne blokovania dlho hovoria, že práve silné vládne opatrenia zabránili katastrofe. Zlé výsledky, ktoré sme mali na jar a na jeseň minulého roka, naznačovali, že sme neurobili dosť. Skeptici na druhej strane tvrdia, že výluky neurobili nič iné, iba poškodili spoločnosť  - fyzicky, ekonomicky a psychicky. Že krivky miery infekcie sa pohybovali bez ohľadu na to, čo politici so silným dôrazom implementovali. A často skôr, ako sa ukázalo, či ich politika môže mať predpokladaný účinok. Práca trojice Andrew Atkeson, Karen Kopecky a Tao Zha „Štyri upravené fakty o COVID-19“ objasňuje nepríjemné postavenie väčšiny tvorcov politík. Zdá sa, že vírus sa šíri rýchlo, zabíja selektívne a nijako nereaguje na čokoľvek, čo navrhli v dobrej viere politici.

Všeobecná debata o korone sa rýchlo stala bitkou o smerovanie tej či onej krajiny: lockdowneri si vybrali za príklad Austráliu a Nový Zéland, skeptici naopak Švédsko a Taiwan. Miera úmrtnosti vo Švédsku ďaleko predstihla mieru susedných krajín, čo pre mnohých stačilo ako presvedčivý dôkaz, že švédska mierne otvorenejšia stratégia zlyhala. Nevadí, že severské krajiny sa môžu v iných ohľadoch líšiť, použila sa štatistická analýza s jednou premennou. Prečo prakticky nikto neporovnával Švédsko s oveľa horšou situáciou v Spojenom kráľovstve, Belgicku alebo Francúzsku? Krajiny sa navzájom od seba veľmi líšia, preto by takéto naivné porovnania boli úplne zavádzajúce. Rôzna je demografia, hustota obyvateľstva, veľkosť pandemického šoku, vplyv vládnych odporúčaní, kultúrne hodnoty a vzájomná súdržnosť ľudí a ich reakcie na pandémiu. Okrem toho všetky tieto krajiny zaviedli toľko nových politík a zmien v správaní, že aj tí, ktorí sa ich snažili pochopiť, rýchlo stratili prehľad.

Potrebovali sme experiment, kde by sa brali do úvahy všetky tie rozdiely v pozadí. V ideálnom prípade kde by jurisdikcia s podobnými podmienkami fungovala podľa podobných pravidiel. Potom porovnať niektoré ich oblasti s tvrdým lockdownom a ich susedné kraje, identické vo všetkých ostatných smeroch, ale bez uzatvorenia. V práci „Vplyvy blokovania na prenos Sars-CoV-2 - dôkazy zo Severného Jutska“ sa autori Kasper Planety Keppa a Christiana Bjørnskova o to pokúsili.

Tvrdší lockdown: Blokovanie nezabráni šíreniu koronavírusu

Koncom leta bola v Dánsku objavená nová mutácia vírusu Sars-CoV-2. Tieto informácie zrazu nadobudli dôležitosť v dánskej diskusii o korone v októbri, keď vedci varovali pred mutáciou. Predseda vlády 4. novembra oznámil, že v dánskom regióne Severné Jutsko má sedem obcí pristúpiť k úplnému lockdownu. Znamenalo to prácu z domu, odstavenie obchodných a voľnočasových aktivít a uzavretie verejnej dopravy. V rovnakom regióne Severného Jutska boli aj štyri obce, ktoré tak neurobili a tak ako zvyšok Dánska sa riadili aj naďalej dosť umiernenými pravidlami. Celkom 280 000 ľudí a 126 000 pracovných miest bolo postihnutých extrémnym uzamknutím keď mali ľudia zakázané cestovať do práce.

Tu sa naskytla jedinečná príležitosť zmerať dopady infekcie veľmi prísnych pravidiel blokovania. Porovnaním inak veľmi podobných obcí - jazyk, kultúra, administratívny región, geografia - by sa dánski profesori mohli vyhnúť problémom s identifikáciou príčin a následkov, ktoré bránili pozorovaniam v iných krajinách. Okrem toho uzamknutie siedmich obcí nebolo odôvodnené rozdielnym počtom prípadov alebo šírením vírusu, ale iba obavou z novej mutácie, ktorá sa následne ukázala ako neopodstatnená.

Tvrdší lockdown: Blokovanie nezabráni šíreniu koronavírusu

Pred začiatkom uzavretia v siedmich obciach nebol zistiteľný rozdiel medzi dvoma skupinami Severného Jutska. Sedem dní pred výlukami mala skupina v sprísnených podmienkach 0,15 pozitívnych testov na tisíc obyvateľov za deň v porovnaní s 0,14 v otvorenej skupine. Aj na jar, keď bolo testovaných oveľa menej ľudí, mala prvá skupina celkovo 0,69 pozitívnych testov na tisíc obyvateľov, zatiaľ čo otvorená skupina zaznamenala 0,82 pozitívnych testov (všetky rozdiely sú štatisticky bezvýznamné). „Pred intervenciou sme nezistili štatisticky významné rozdiely medzi oboma skupinami obcí. Veľká podobnosť v miere infekcie v rôznych časových obdobiach pred intervenciou silno podporuje názor, že uzamknutie je len kvázi prirodzený experiment,“ dospeli k názoru vedci.

V žiadnej štatistickej špecifikácii, ktorú vedci predložili, nemá premenná uzamknutia - posunutá o 4, 7 alebo 10 dní, aby sa vzala do úvahy neistá inkubačná lehota vírusu – dopad konvenčného významu na počet infekcií. Jediné čo sa ukázalo je, že nákazy v severodánskych obciach v predchádzajúcich dňoch a týždňoch viedli k rastu pozitívne testovaných. Ale počet infekcií spôsobených vírusom Covid-19 v týchto dvoch skupinách už klesal pred nástupom prísnych obmedzení v uzamknutých obciach. A čo je podstatné v oboch sledovaných skupinách klesal rovnako. Z neštatistického hľadiska pri pohľade na identické kraje vedci nedokázali zistiť žiaden vplyv blokovania. Blokovanie nezastavuje, nespomaľuje ani nijako neovplyvňuje budúce šírenie choroby.

Tvrdší lockdown: Blokovanie nezabráni šíreniu koronavírusu

Pozoruhodné je, že štúdia zahŕňa dostatočne veľkú časť populácie, aby dokázala túto zmenu zistiť. Má podobné testovacie a kontrolné skupiny so stovkou infekcií v každej z nich. V oboch skupinách bol veľký tlak na hromadné testovanie, a teda prakticky žiadna šanca, že by sa testovaním nezistil významný počet infekcií. „Tento časovo a priestorovo zameraný empirický dátový súbor sme mali k dispozícii s dostatočnou štatistickou silou, adekvátnou a homogénnou kontrolnou skupinou, takmer úplným testovaním a s najmenším možným rušivým elementom, aký si možno predstaviť v skutočnom prostredí," napísali autori štúdie, ktorá je v ostrom kontraste s hrôzostrašnými projekciami z vymyslených modelov. Ukázala skutočné výsledky skutočných ľudí, ktorí si žijú svoj skutočný pandemický život. Je možné, že blokovanie funguje v niektorých nastaveniach, v niektorých jurisdikciách a za určitých podmienok, no zdá sa však, že v podmienkach dobrovoľného dodržiavania predpisov, vysokej dôvery vo vládu a mnohých všeobecných informácií, ktoré majú občania k dispozícii, napríklad v Dánsku (a ďalších severských a severoeurópskych krajinách), blokovanie nedosiahlo nič, čo by zabránilo šíreniu pandémie.

Čas ukáže, či je tento výsledok jedinečný pre prevažne vidiecku časť Dánska, alebo či sa širšie premietne do výluky ako preventívnej politiky. Aj iné nedávne štúdie, ktoré sa snažia pozerať na rôzne problémy rôznymi spôsobmi, rovnako dospeli k záveru, že blokovanie nefunguje.

Nová štúdia zo Severného Jutska ukazuje, že extrémna forma uzamknutia nefungovala v jednej zo spoločností, ktoré na svete najviac dodržiavajú zákony. Prečo by sme teda mali očakávať, že výluky budú účinné kdekoľvek inde?