Grafy výsledkov boja proti koronakríze: Nejde o voľbu medzi záchranou ekonomiky a záchranou životov

, the conversation Foto: SITA/AP

Koronakríza si vyžiadala rozsiahle ekonomické náklady. Pochopiteľne existuje obava, že sprísnenie opatrení proti vírusu zhoršujú jeho dopad na ekonomiku. Vo výsledku vznikla tendencia považovať tento problém za kompromis medzi zdravotnými a ekonomickými nákladmi. Údaje z celého sveta však takýto názor úplne vyvracajú.

Pozrime sa na dostupné údaje z 45 krajín z Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj. Štatistiky COVID-19 hovoria úmrtiach na milión obyvateľov. Žiadny jednotlivý ukazovateľ nie je dokonalý a tieto čísla nie vždy odrážajú kontextové faktory, ktoré sa vzťahujú na konkrétne krajiny, ale tento ukazovateľ nám umožňuje vytvoriť primerane presný globálny obraz.

Ekonomické ukazovatele, ktoré porovnáme, patria medzi najpoužívanejšie na celkové hodnotenie výkonnosti národného hospodárstva. Hrubý domáci produkt na obyvateľa je indexom národného bohatstva. Export a import merajú medzinárodnú ekonomickú aktivitu krajiny. Výdavky na súkromnú spotrebu sú ukazovateľom toho, ako sa ekonomike darí.

Účinky na HDP na obyvateľa
Prvý graf zobrazuje úmrtia na milión obyvateľov na COVID-19 oproti percentuálnej zmene HDP na obyvateľa v priebehu druhého štvrťroka 2020. Veľkosť každého údajového bodu ukazuje škálu úmrtí na milión ľudí k 30. júnu pomocou logaritmickej stupnice, spôsobu zobrazenia veľmi širokého rozsahu hodnôt v kompaktnej grafickej podobe. Ak by potlačenie vírusu, ktoré by viedlo k menšiemu počtu úmrtí na milión, malo za následok väčšie hospodárske poklesy, potom by sa výkyv na obrázku do pozitívneho pásma. Ale opak je pravdou, pričom celková korelácia je -0,412. Výnimkou je napríklad Čína (v ľavom hornom rohu s pozitívnou zmenou HDP na obyvateľa) či India v dolnej časti. Čína zaviedla úspešné tvrdé blokovania a karanténne postupy, čo znamenalo, že ekonomické účinky boli obmedzené. India zaviedla skoré tvrdé zablokovanie, ale odvtedy sú jej opatrenia oveľa menej účinné. Odstránenie oboch krajín z údajov ponecháva koreláciu -0,464.

 

Vývoz a dovoz
Druhý graf ukazuje vzťah medzi úmrtiami na milión obyvateľov v porovnaní s percentuálnou zmenou vývozu. Keby existoval jasný kompromis medzi dopadmi vírusu a umožnením medzinárodného obchodu, videli by sme pozitívny vzťah medzi zmenami v exporte a mierou úmrtnosti. Namiesto toho sa zdá, že medzi oboma neexistuje žiadny vzťah.

Tretí graf ukazuje vzťah medzi úmrtiami na milión obyvateľov a percentuálnou zmenou dovozu. Rovnako ako v prípade vývozu by sa kompromis prejavil v pozitívnom vzťahu. Ale ani tu nie sú dôkazy o takomto vzťahu.

Spotrebiteľské výdavky
Štvrtý graf ukazuje vzťah medzi úmrtiami na milión obyvateľov  a percentuálnou zmenou vo výdavkoch na súkromnú spotrebu. Dopĺňa obraz, ktorý získavame z dovozu a vývozu, sledovaním spotrebiteľských výdavkov ako ukazovateľa vnútornej hospodárskej aktivity. Opäť žiaden pozitívny vzťah. Namiesto toho celkový negatívny vzťah naznačuje, že krajiny, ktoré dokázali (aspoň dočasne) potlačiť vírus, boli na tom ekonomicky lepšie ako tie krajiny, ktoré uplatnili prístup laissez-faire (politiku nezasahovania štátu do hospodárstva).

 

Národné bohatstvo
Skúsme sa ešte pozrieť, či väčšie národné bohatstvo pomohlo krajinám lepšie sa vyrovnať s vírusom. Posledný graf zobrazuje počet infikovaných na milión obyvateľov (nie úmrtí) oproti HDP na obyvateľa. Ak by sa bohatším krajinám darilo lepšie potlačovať šírenie vírusu, vzťah by mal byť negatívny. Namiesto toho zoskupenia podľa regiónov naznačujú, že ide o kombináciu kultúry a politiky, ktorá vedie k efektívnosti, alebo neefektívnosti reakcie jednotlivých krajín. Ak si vezmeme najväčší klaster európskych krajín (zelené body), vzťah medzi HDP na obyvateľa a mierou prípadov je pozitívny (0,379), čo je opak toho, čo by sme očakávali.

 

Nie je to hra s nulovým súčtom
Tieto štandardné ekonomické ukazovatele dokazujú, že celkovo majú krajiny, ktoré bojujú s koronavírusom, menej závažné ekonomické dopady ako tie, ktoré vírus neohrozuje. Preto domnienka, že medzi záchranou životov a záchranou ekonomiky existuje voľba s nulovým súčtom, je falošná dichotómia. Ak sa máme poučiť zo súčasnej situácie pre prijatie riešení počas budúcich pandémií, mali by sme vedieť, že rýchle zvládnutie pandémie môže zmierniť jej ekonomický dopad.

 

 

 

Súvisiace články

Aktuálne správy