oPeniazoch.sk, behaviouralinvestment Foto: getty images
Čím sme si istejší, tým sú naše investície koncentrovanejšie. S dokonalou predvídavosťou by sme investovali iba do jedného nástroja. Ak sa chcete dozvedieť niečo o dôvere investora, skontrolujte koncentráciu jeho portfólia.
Vo všeobecnosti sa uchyľujeme k tomu, že výsledky našich investícií posudzujeme binárne. Buď dokážeme zarobiť peniaze, alebo o ne prísť. Buď prekonávame trh, alebo je naša výkonnosť pod ním. Náš úsudok bol dobrý alebo zlý. Tento typ myslenia nie je dobrý z jediného dôvodu, neberie do úvahy šťastie na finančných trhoch. Ak prijmete rozhodnutie na základe toho, že šance a argumenty hrajú výrazne vo váš prospech, a to nevyjde, nerobí to z vášho rozhodnutia automaticky zlé rozhodnutie. Aj malá dávka náhody totiž môže až priveľmi zriediť informácie založené výhradne na výsledkoch. Ale je tu ešte niečo. Rozumný investičný prístup znamená prijímať určité rozhodnutia, pri ktorých vopred očakávate, že by mohli sklamať.
Najčastejšie sa ako prostriedok na vyrovnanie investičnej výkonnosti alebo prispôsobenie portfólia konkrétnej chuti k riziku, odporúča diverzifikácia. Aj keď je to pravda, určite to nestačí. Diverzifikácia naprieč celou škálou aktív alebo odvetví nestačí na to, aby sme dokázali predvídať budúcnosť. A dokázali akceptovať, že sa v mnohých veciach mýlime.
Primeraná diverzifikácia znamená vždy držať nejaké aktíva a cenné papiere, ktoré sa javia ako slabšie, zaostávajúce vo výkonnosti oproti ostatným. Takéto pozície si môžeme predstaviť ako zlyhania alebo náklady. Prípadne ich môžeme považovať za firmy, ktorým by sa lepšie darilo v inom scenári, ako bol ten, ktorý nakoniec vyšiel.
Ako investori máme všetci svoj názor na trhy, akcie či fondy. Primeraná diverzifikácia našich rizík je náročná, pretože nás núti prijímať rozhodnutia nielen o tom, čo si myslíme, že bude pravdepodobne nesprávne a nákladné, ale že sa aj chceme mýliť a mať s tým náklady. Niečo také je ťažké ospravedlniť sám pred sebou, nehovoriac o ostatných. Je ťažké vytvárať sebavedomý príbeh o našom pohľade na svet a následne investovať spôsobom, ktorý sa zdá byť s tým v priamom rozpore.
-„Takže ste mi práve povedali, že za rohom môže číhať inflačný problém, prečo potom držíte štátne dlhopisy?"
-„Možno sa mýlim a za rohom by mohol byť problém menom deflácia."
Skúsme si to na príklade. Máte k dispozícii 100 000 a musíte sa rozhodnúť, čo prinesie najvyššiu návratnosť v nasledujúcom desaťročí. Budú to akcie rozvíjajúcich sa trhov, alebo americké akcie? Musíte rozdeliť 100 000 medzi tieto dve možnosti. Dostanete sumu, ktorú vložíte na najsilnejší trh. Ak ste si svojim rozhodnutím mimoriadne istí, môžete vsadiť všetko na jednu kartu a riskovať stratu celej sumy. Ak ste ambivalentný, môžete sumu rozdeliť rovnakým dielom a zaručiť si 50 000. Väčšina investorov bude mať na túto voľbu vlastný názor, ktorý môže odrážať silnú náklonnosť k americkým akciám, alebo naopak. Vzhľadom na veľkú neistotu okolo výsledku nemá zmysel ísť hlbšie. Musíte diverzifikovať a vložiť peniaze do oboch trhov. To znamená prideliť peniaze aj na niečo, čo považujete za nesprávne a chcete sa mýliť. Je to rozumné a rozvážne, ale nepríjemné.
Ako by ste sa rozhodovali pri stávke na americké akcie? Vložili by ste napríklad 70 000? Nakoniec sa ukáže, že ste mali pravdu a americké porazili akcie na rozvíjajúcich sa trhoch. V takom prípade budete asi preklínať svoj konzervativizmus, než aby ste mysleli na ďalšie možné cesty, ktorými sa uberať. Mali ste pravdu, prečo ste si viac neverili? Keď všetko skončí, diverzifikácia dokáže potešiť iba v prípade, ak ste sa mýlili. Keby ste mali pravdu, diverzifikáciu začnete vnímať ako cenu, ktorú ste jednoducho museli zaplatiť. Ak vsadíte na vybrané kone, ktoré dokážu vyhrať preteky, budete ľutovať, že ste nestavili iba na víťazného.
Ako vždy, najnáročnejšie rozhodnutia sú tie, kedy musíme zmeniť názor. Vráťme sa k nášmu príkladu. Po piatich rokoch sú výnosy z oboch trhov rovnaké. Otázkou teda je, či by ste nemali upraviť svoje stávky, pretože máte nové informácie. Stále však uprednostňujete americké akcie, ale teraz už menej dôverujete vlastnému názoru. Stávku teda zmeníte na 60 000 do amerických akcií a 40 000 do akcií rozvíjajúcich sa trhov. Urobili ste rozhodnutie, že sa chcete vyslovene mýliť. Na konci desaťročného obdobia je pri spätnom pohľade to bude vo vašom vlastnom záujme. Mám radšej americké akcie, ale znižujem svoju stávku. Robím rozhodnutie a viem, že ma to bude stáť peniaze.
Hlavným problémom je, že pri prijímaní investičných rozhodnutí existuje obrovská škála potenciálnych, nepoznaných ciest. Po udalosti máte za sebou len jednu trasu a úsudok bude binárny: mal som pravdu, alebo nie? Aby toho nebolo málo, všetci majú teraz pocit, že výsledok bol zrejmý už v čase, keď ste sa rozhodovali.
Rozumná investícia nie je o predpovedaní jedinej cesty a snahe maximalizovať návratnosť. Rozumná investícia zabezpečí, aby ste mali primeranú pozíciu pre primeraný rozsah výsledkov. A hoci máte potrebný rozhľad, musíte svoje rozhodnutie výrazne zmierniť s uznaním, že budúcnosť je vo svojej podstate nepredvídateľná.
„Na základe informácií, ktoré ste v tom čase mali, sa to zdalo ako rozumné rozhodnutie, aj keď to nevyšlo.“ Ako často počujete túto frázu? V živote len zriedka ale na finančných trhoch asi nikdy.
Najlepší investori sú tí, ktorí si pozície vedia nakalibrovať. Rozumejú tomu, že mje toho mnoho, čo nevedia a ani vedieť nemôžu . Ich rozhodnutia to odrážajú. Inými slovami, v pohode urobia aj rozhodnutia, ktoré považujú za nesprávne, pričom dúfajú, že budú mať cenu.
