Prečo sa boj proti koronavírusu nesmie stať vojnou s hotovosťou

Diskusia 4  
Prečo sa boj proti koronavírusu nesmie stať vojnou s hotovosťou
Zdroj: alteredstatesofmoney
Foto: getty images


25. 6. 2020 - Prechod na bezhotovostnú spoločnosť. Bankový sektor, platobný priemysel, spoločnosti pôsobiace v oblasti finančných technológií a vlády sa pokúšajú postupne odradiť ľudí od fyzického hotovostného systému a uprednostňovať skôr digitálny platobný systém.

Vojna s hotovosťou je mierne prehnané, vo väčšine prípadov ide o proces mierumilovný a organický, postup zdola smerom hore k „bezhotovostnej spoločnosti“ riadenej obyčajnými ľuďmi. Na druhej strane sa to dá vnímať aj ako agresívny a umelý krok zhora smerom dole, k „bankovej spoločnosti“, za ktorým treba vidieť finančný priemysel a vládu. V bankovej spoločnosti stojí finančná inštitúcia (banka, alebo platforma postavené na vrchole, ako napr. Paypal) sprostredkúvajúca aj tú najmenšiu platbu medzi kupujúcim a predávajúcim. Konsoliduje a rozširuje sa tým sila bankového systému, získava sa obrovské množstvo údajov a umožňuje to vstupovať do mega-obchodov s mega-tech platformami, ktoré sa tiež spoliehajú na odmietnutie hotovosti, aby uľahčili megautomatizáciu.

Vojna s hotovosťou môže mať formu priamych útokov (napríklad keď indická vláda počas ich takzvanej „demonetizácie“ agresívne narušila indický hotovostný systém). Častejšie však nadobudla formu dôslednej propagandy (spoločnosť Visa otvorene hovorí vo svojej kampani, že hotovosť bude pre ľudí jedného dňa „zvláštna“), uprostred jemnej snahy navrhnúť trhové prostredie tak, aby bola hotovosť stále nevýhodnejšia (napríklad rušenie bankomatov). Na pozadí takýchto procesov sa odvíjajú sieťové efekty a nám sa zdá, že sme sa v tom ocitli celkom spontánne. Je to niečo podobné ako keď supermarkety lákajú deti, aby si „vybrali“ čokoládu tým, že ju umiestnia na úroveň ich očí pri pokladni. Keď dôjde k tejto katalyzácii, tí, ktorí chcú odolať prechodu na bankový systém, sú nútení pridať sa k ostatným, ktorí sa mu podriadili.

Mnoho ľudí však stále odmieta zdieľanie údajov, odmieta nové technológie a chce aj naďalej využívať hotovosť z kaéhokoľvek dôvodu, napriek tomu, že ekonomický systém v ich okolí sa čoraz viac začína orientovať na bezhotovostný svet. Sme svedkami agresívneho šírenia digitálnych platieb, čo je pokus o úplnú privatizáciu platobného systému, ale aj pokus o „gentrifikáciu platieb“, povedať ľuďom, že sú kriminálnici alebo riskujú, ak nechcú akceptovať obrovské globálne inštitúcie globálneho financovania. Odvetvie platobných služieb, podporované globálnym bankovým sektorom, dokázalo presvedčiť štáty, že je vznešené alebo dokonca humanitárne, aby sa čoraz viac ľudí stalo závislých od bankového systému na základe „finančného začlenenia“. Závislých na systéme, ktorý v žiadnom prípade nezohľadňuje ich záujmy.

Hotovosť je v skutočnosti jedinou formou štátnych peňazí, ktorú môžeme držať. „Peniaze“, ktoré máme na bankových účtoch, sú „digitálnymi žetónmi“, ktoré vydali komerčné banky. Tieto žetóny predstavujú prísľub prístupu k štátnym peniazom. Tieto digitálne peniaze môžeme preniesť v rámci súkromných ekosystémov kontrolovaných bankovým sektorom, ale zakaždým, keď ideme do bankomatu, využívame tieto žetóny na opustenie bankového systému (podobne ako keď si pred odchodom v kasíne zameníme žetóny za hotovosť). Z toho vyplýva, že keď sa bankomaty jedného dňa vytratia, klesne aj naša schopnosť opustiť bankový systém. Uviazneme v súkromných ekosystémoch. Je to v obchodných záujmoch, preto odvetvie súkromných platieb už mnoho rokov využíva všetko, čo môže, aby démonizoval verejný hotovostný systém, ktorý mu konkuruje. Namiesto toho, aby sa hovorilo o inkluzívnej forme verejnej platby, je hotovosť neustále obviňovaná z uľahčovania trestných činov a daňových únikov a už dlho je považovaná za nehygienickú a „špinavú“.

Prečo sa boj proti koronavírusu nesmie stať vojnou s hotovosťou

Keď sa objavila pandémia Covid-19, supermarkety otvorene odporúčali zákazníkom, aby sa odvrátili od verejného hotovostného systému a aby na platby používali systém súkromného bankovníctva. Pre firmy je to vynikajúca príležitosť na konsolidáciu a rozšírenie ich moci. Mnohé z nich sú už príliš veľké na to, aby zlyhali, a vlády sa vždy ponáhľajú ochrániť ich počas krízy. Hráči, ako je Amazon, dokázali masívne rozširovať svoju moc počas koronakrízy, keďže ľudia uväznení doma začali viac využívať služby digitálnych gigantov, ktorí už dominujú v oblasti kybernetického priestoru, ale vo finančnom sektore sa udialo to isté. Je to obrovská komerčná výhra pre odvetvie súkromných platieb (bankové odvetvie). Násilne použijú Covid-19 na potlačenie a oslabenie hotovosti ešte viac. Vzostup Amazonu a rast odvetvia digitálnych platieb nie sú vedľajším javom. Títo hráči majú prirodzenú synergiu, pretože sa snažia vytvoriť rozsiahle systémy automatizácie. Chcú mať svet, v ktorom sú ekonomiky diaľkovo koordinované prostredníctvom ich obrovských systémov dátových centier.

Covid-19 je v skutočnosti oveľa viac ako úder do peňažného systému. Je to rana do osobného fyzického sveta, ktorý zahŕňa hotovosť, ale aj objatia, stretnutia pri pive, tanec na svadbách, omše v kostole či zdieľanie popolníka s priateľským neznámym, ktorého stretnete pred nočným klubom. Áno, hotovosť je ďalšou vecou vo fyzickom svete a áno, ako fyzický objekt má schopnosť prenášať vírusy. Nemecká Bundesbank vydala tlačovú správu, v ktorej uviedla, že „hotovosť nepredstavuje žiadne osobitné riziko infekcie pre verejnosť“, pričom poznamenáva, že „pravdepodobnosť, že získate ochorenie pri manipulácii s hotovosťou je menšia ako u mnohých iných predmetov používaných v každodennom živote “. Zákazníci, ktorých zaskočili pochybné články o nebezpečnosti hotovostných platieb, náhle našli útechu v náručí bankového sektora.

Napriek tomu štatistiky ukazujú, že pri karanténe došlo k výraznému nárastu výberu hotovosti. Toto nám hovorí niečo veľmi zaujímavé: uprostred krízy si ľudia vážia skutočnosť, že „hotovosť nepadá“. Nie je to nestabilný bankový systém náchylný na zlyhanie, preto sa ľudia ponáhľajú hromadiť hotovosť pri správach o hroziacom hurikáne alebo vojne. Centrálne banky to označujú ako „preventívny dopyt po hotovosti“.

Prečo sa boj proti koronavírusu nesmie stať vojnou s hotovosťou

Riziká spojené s Covid-19 presahujú rámec skutočného vírusu. Banky, ktoré sú stále viac nestabilné kvôli hospodárskemu poklesu, sa snažia ustúpiť od poskytovania služieb tým, ktorých považujú za rizikových. To znamená, že prestávajú požičiavať malým firmám a ignorujú chudobnejších ľudí, ktorí pre nich nie sú natoľko ziskoví ako bohatší ľudia. Medzi týchto ľudí patria tí, ktorých pohŕdavo označujeme za „nebankových“ pretože nemajú účet v banke. Ich počet sa počas krízy zvyšuje. To znamená, že rétorika v prospech bezhotovostných platieb zo strany supermarketov a vlád sa zostrila v čase, kedy sa hlavní poskytovatelia digitálnych platieb, banky,  odvrátili od tých, ktorí sa najviac spoliehajú na hotovosť.

Možno patríte k tým, ktorým bankový sektor rád ponúka svoje produkty. Možno pociťujete náskok digitálneho obsahu a rozhodujete sa, že sa stanete závislí na vzdialených podnikových dátových centrách a sprostredkujete tak svoje interakcie ostatným. Možno z krátkodobého hľadiska to pre vás nie je také desivé, ako vstúpiť do obchodu s ľudskými bytosťami. Z dlhodobého hľadiska je však svet, v ktorom sa izolujeme a spoliehame sa na to, že medzi nami stoja mega-korporácie, oveľa strašidelnejší. Skutočnosť, že generálny riaditeľ Amazonu Jeff Bezos zarába 215 miliónov dolárov za deň (bez ohľadu na to, či sa objaví v práci) svedčí o tom, že zakaždým, keď poviete automatizovanému systému, aby vám poslal tovar, hráte podľa ich pravidiel. Používate digitálny platobný systém, aby ste zaplatili Bezosovi a bankovému sektoru, zatiaľ čo skutoční pracovníci Amazonu zarobia 80 dolárov za deň. Po celé storočia sa bankový sektor snažil prioritne poskytovať služby ľuďom, ako je Bezos, pričom vylučuje a často zneužíva tých z periférie. Z tohto dôvodu sa neistí pracovníci po stáročia spoliehali na hotovostný systém, ktorý je svojou povahou verejný a ponúka im spôsob, ako obchodovať bez toho, aby museli vstúpiť do systému, ktorý sa väčšinou prevádzkuje v mene Bezosovho sveta.

Covid-19 v nás vyvoláva rôzne reakcie. Po mesiacoch izolácie a vstupe do tejto digitálneho Matrixu je veľa ľudí nútených prehodnotiť, čo si skutočne myslia o digitálnom svete. Ústup do digitálneho systému je krátkodobým riešením, z dlhodobého hľadiska by to mohlo mať vážne negatívne následky. Skutočnosť, že sa ľudia pri prvej dostupnej príležitosti ponáhľajú medzi ľudí svedčí o tom, že sme spoločenské tvory. Čím dlhšie zostaneme v interiéri, tým väčšia je latentná túžba po fyzickom kontakte pri tanci v spotených nočných kluboch, či po drsných objatiach pri futbalových zápasoch. V určitom okamihu sa budeme musieť naučiť znova sa dotýkať kľučiek. Okolnosti nás nútia experimentovať s digitálnou alternatívou, ale nemali by sme podľahnúť oportunistickému tlaku odvetvia platieb, pretože túto situáciu využívajú na vojnu proti hotovosti. Áno, hotovosť je fyzická a je pre nás príjemnejšia, organickejšia, než studená realita kybernetického priestoru. Aj my sme fyzickí a omnoho organickejší ako digitálny svet a firmy, ktoré ho riadia. Hotovosť nie je náš nepriateľ, ale ani títo ľudia nie sú našimi priateľmi.