oPeniazoch.sk, the conversation Foto: SITA/AP
Kvôli pandémii sa základný rytmus každodenného života obrátil hore nohami. Nové stresujúce podmienky bezpochyby vystavili partnerský život obrovskému tlaku.
Partnerské vzťahy dostali v ostatnom čase zabrať. Avšak nie len kvôli izolácii a nútenej či dobrovoľnej karanténe. Vzťahy sú tiež pod tlakom kvôli obrovskej ekonomickej neistote. Rast nezamestnanosti, financovanie každodenného života, výpadok príjmu pri splácaní dlhu, to všetko má na partnerský život vážne následky.
Nedávny výskum ukazuje, že aj za normálnych okolností je nezamestnanosť spojená s nižšou spokojnosťou vo vzťahu. Vedci študovali britské heterosexuálne páry v priebehu ôsmich rokov a zistili, že tí, ktorí prišli o prácu, alebo ktorých partner je nezamestnaný, sú so vzťahom výrazne menej spokojní.
Tieto problémy sa zhoršujú, čím je obdobie bez práce dlhšie. Páry čelia nielen okamžitému dopadu straty zamestnania, ale aj dlhodobému hospodárskemu a psychickému utrpeniu. Súčasná hospodárska kríza tak bude mať ďalekosiahle dôsledky pre milióny párov.
Obzvlášť ženy sú menej spokojné so svojím vzťahom, keď je ich partner bez práce. Naopak to ale neplatí. V prípade mužov nezamestnanosť žien neovplyvňuje ich spokojnosť so vzťahom.
Ženy boli tiež menej spokojné so vzťahom, keď mal ich partner v posledných dvoch rokoch sksenosť so stratou zamestnania. A to aj v prípade, že si neskôr prácu našiel. To naznačuje, že nezamestnanosť mužov môže mať dlhodobý účinok, dokonca môže „zjazviť“ názor partnera na ich spoločný vzťah.
Tieto zistenia poukazujú na rodovú povahu vzťahov a zamestnanosti medzi britskými pármi. Aj keď sa postoje v posledných desaťročiach zmenili, mnohí ľudia si stále myslia, že pre ich vzťah je podstatné zodpovednosť muža. Zároveň sa od žien, najmä matiek, často očakáva, že zostanú doma alebo budú pracovať na čiastočný úväzok. Tento tradičný model môže vysvetľovať, prečo nezamestnanosť mužov ovplyvňuje to, nakoľko sú ženy šťastné vo vzťahoch, ale nie naopak.
Ekonomické problémy sa častejšie objavujú u párov, ktoré žijú spolu bez manželského dekrétu. Najmenej vzdelaní majú s väčšou pravdepodobnosťou dieťa počas spolužitia a častejšie sa rozchádzajú. Páry nežijúce v manželskom zväzku majú tiež horší zdravotný stav a duševnú pohodu. Celkovo bývajú páry žijúce v spoločnej domácnosti v porovnaní s manželskými pármi znevýhodnené.
Správa Centra pre populačné zmeny naznačuje, že partnerstvá dvojíc bez manželstva sa stali menej stabilné. Hoci väčšina párov skúša najskôr spoločne žiť bez manželstva, stále viac a viac ide o akési testovanie a sa vzťah nevydarí, rozídu sa. Ako sa uvádza v britskej správe, v predchádzajúcich desaťročiach stačilo päť rokov a viac ako polovica spolubývajúcich párov sa rozhodla svoj vzťah spečatiť manželstvom. Dnes končí manželstvom len tretina vzťahov. Tretina párov sa rozíde a tretina zostane v spolunažívaní bez manželstva. Do 10 rokov od spoločne nastúpenej cesty životom sa rozíde asi 40 % párov žijúcich v spoločnej domácnosti.
Aj keď páry majú deti, pri nezosobášených pároch je väčšia šanca na rozchod ako v prípade manželov. Medzi všetkými rozídenými pármi (manželskými aj tými, čo spolu žili „nadivoko“) sa v roku 2009 dramaticky zvýšil podiel nezosobášených, na asi 74 %. Za rozpad vzťahov párov, ktoré zdieľali spoločnú domácnosť, boli väčšinou deti. Je to čiastočne spôsobené väčšími ekonomickými problémami slobodných. Páry žijúce v spoločnej domácnosti jednoducho nemajú rovnaké práva ako manželské páry. Napríklad ich majetkové spory sa v prípade rozchodu neriešia prostredníctvom súdu, alebo im nevzniká zo zákona nárok na dedičstvo v prípade úmrtia jedného z partnerov. Tento nedostatok právnej ochrany môže vyvolávať na partnerský život zvláštny tlak. Keď sa hovorí, že rodina je základ štátu, tvorcovia politík by mali mať na pamäti, že páry žijúce v spoločnej domácnosti bez manželského zväzku sú často krehkejšie než tradičné manželstvá. Inak povedané, menej stabilné partnerstvá a prehĺbenie hospodárskej neistoty, povedú k nárastu zraniteľných vzťahov. Keďže kríza spôsobená koronavírusom zasiahla viac rodín, vládne politiky by mali brať do úvahy vplyv nezamestnanosti aj na vzťahy párov.
Keď sa vláda usiluje o poskytovanie finančnej pomoci krízou zasiahnutým rodinám, mala by nakoniec zaviesť opatrenia aj na sociálnu podporu párov. Napríklad poskytnúť dodatočnú podporu spoločne bývajúcim párom, ktoré pri rozchode nemusia mať rovnaký prístup k zdrojom. Financovanie by sa mohlo nasmerovať aj na poradenské programy zamerané na nezamestnaných a ich manželky. Takáto pomoc by dokázala zmierniť niektoré z vážnych sociálnych dôsledkov pandémie koronavírusu.
