oPeniazoch.sk, QZ Foto: SITA/AP
Zdá sa, že miera nezamestnanosti v USA a Nemecku je úplne odlišná. Keď sa však pozrieme na ekonomické údaje bližšie, tieto dve krajiny zdá sa, trpia rovnako.
Rozdiel v miere nezamestnanosti v týchto dvoch krajinách vyplýva z odlišných prístupov k podpore firiem a pracovníkov. Keď sa globálne ekonomiky prepadli kvôli koronavírusu, USA a Kanada sa pri zmierňovaní dopadov spoliehali najmä na zvýšenie dávok v nezamestnanosti. Podľa nemeckého kurzarbeitu, „práce na kratší čas“, si môžu zúfalí zamestnanci drasticky znížiť pracovný čas a vláda im zaplatí väčšinu zo mzdy o ktorú tým prišli.
V dôsledku odlišných politík sa oficiálna miera nezamestnanosti USA zvýšila z 3,5 % vo februári na 14,7 % v apríli, zatiaľ čo nemecká úroveň vzrástla za rovnaké obdobie z 4,7 % na 5,5 %.
Štátne dotácie na krátkodobé pracovné programy, ktoré sa používajú v krajinách ako Nemecko, Japonsko, Austrália a Veľká Británia, sú určené na zachovanie vzťahov medzi pracovníkmi a zamestnávateľmi, dúfajúc, že ak sa ekonomika opäť zintenzívni, urýchli sa zotavenie. Táto politika môže byť užitočná najmä pre firmy, ktorým hrozí strata vysokokvalifikovaných pracovníkov, do ktorých investovali.
Naproti tomu americký a kanadský prístup sa vo väčšej miere spolieha na dávky v nezamestnanosti, ktoré by sa mohli ukázať ako lepšia politika, ak pandémia spôsobí dlhšie trvajúce zmeny v ekonomike. Ak pracovníci prišli o svoje pracovné miesta, ktoré sa už nevytvoria späť, napríklad uprednostňovanie donášky jedla pred stravovaním sa v reštaurácii môže viesť k poklesu servírok, nemecký skrátený pracovný čas by mohol iba oneskoriť nevyhnutné. Môže to viesť k tomu, že trh práce bude menej pružný, čo znamená, že bude trvať dlhšie, kým sa pracovníci adaptujú na plnenie nových úloh v pretvorenej ekonomike.
Údaje o hodinovej práci ukazujú, že pandémia zasiahla globálny trh práce bez ohľadu na to, aké protiopatrenia sa prijali. Podľa prieskumu ekonómov Goldman Sachs v apríli klesol počet pracovných hodín v USA o 17 % oproti predchádzajúcim mesiacom. V Nemecku to bol pokles 23 % a v Kanade o 28 %. Ekonómovia zistili, že výška vládnej podpory pre trhy práce bola v týchto ekonomikách zhruba podobná. Dočasné vylepšenia kanadského a amerického systému vyplácania dávok v nezamestnanosti zmenili tieto systémy na „jedny z najštedrejších“ na svete, ale mzdové dotácie použité v Japonsku a Nemecku tiež neboli skromné.
Investičná banka očakáva, že štátna podpora vo vyspelých ekonomikách udržiava disponibilný príjem domácností na približne rovnakej úrovni ako pred krízou, a to aj napriek prehlbovaniu ekonomických dopadov. Analytici si však tiež myslia, že zamestnanosť v Severnej Amerike bude trvať dlhšie, než v niektorých európskych krajinách. Podľa predpovedí bude miera nezamestnanosti v USA na konci roka okolo 12 % v porovnaní s menej ako 4 % v prípade Nemecka.
Keď recesia ustúpi, ekonómovia vyhodnotia, ktoré vládne politiky, ak vôbec také sú, najlepšie dokázali ochrániť firmy a pracovníkov danej krajiny. Pre túto chvíľu ale výsledky nepoznáme.
