oPeniazoch.sk, theconversation Foto: SITA/AP
Očakáva sa, že pandémia COVID-19 spôsobí najhorší hospodársky pokles od Veľkej hospodárskej krízy a úplne zlikviduje globalizáciu.
Globalizácia sa spolieha na zložité prepojenia, globálne hodnotové reťazce (GVC), ktoré spájajú výrobcov vo viacerých krajinách. Títo výrobcovia často používajú vysoko špecializovaný medziprodukt alebo „vstupy“ vyrobené iba jedným vzdialeným zahraničným dodávateľom. COVID-19 tieto prepojenia vážne narušil.
Globálna ekonomika bola na začiatku roku 2020 krehká, mnohí dúfali že nastane oživenie medzinárodného obchodu na základe prvej fázy obchodnej dohody medzi USA a Čínou. Nástup COVID-19 tieto nádeje zničil. Odstavil továrne a vážne narušil globálne dodávateľské reťazce.
Čína v tom zohráva kľúčovú úlohu. Podľa čínskych colných štatistík hodnota čínskeho vývozu v prvých dvoch mesiacoch roku 2020 medziročne klesla o 17,2 %, zatiaľ čo dovoz poklesol o 4 %. Tento pokles čínskeho obchodu ovplyvnil niektoré trhy viac, iné menej. Porovnanie údajov za prvé dva mesiace roku 2019 a prvé dva mesiace roku 2020, poukazujú na kolaps čínskeho obchodu s EÚ a USA. Čínsky vývoz do EÚ klesol o 29,9 %, zatiaľ čo dovoz z EÚ klesol o 18,9 %. Vývoz do USA a dovoz z USA klesol o 27 %, respektíve 8 %. Tieto výrazné poklesy pravdepodobne súvisia so silnou vzájomnou závislosťou medzi európskymi, americkými a čínskymi firmami.
Na pochopenie rozsahu dodávateľského šoku v Číne a jeho globálneho šírenia zmapovala Lloyds Banking Group for Business Prosperity (LBGCBP) na Aston University čínsku globálnu obchodnú sieť s použitím oficiálnych čínskych údajov. V roku 2019 mali USA najvyššiu obchodnú závislosť od Číny, nasledovalo sedem európskych krajín a Japonsko. Do roku 2020 sa európske krajiny posunuli ešte ďalej v rebríčku.
Ako pandémia pokračuje, medzi najviac postihnuté čínske vývozy patria investičný tovar, ako sú jadrové reaktory, medziprodukty, ako je železo, a konečné výrobky náročné na pracovnú silu, napríklad nábytok. Medzi najviac narušené čínske dovozy patria medziprodukty, ako sú organické chemikálie, pravdepodobný dôsledok zatvorenia tovární v Číne, a investičný tovar, ako sú elektrické stroje. Najťažšie zasiahnuté boli drahé kamene a kovy, čo poukazuje na vznik sofistikovanej strednej triedy čínskych nakupujúcich a na to, ako COVID-19 znížil dopyt po luxusnom tovare.
Je zaujímavé, že čínsky dovoz mäsa a minerálnych palív v roku 2020 prudko vzrástol. Mäso možno vysvetliť oslabenou domácou ponukou potravín v Číne počas blokovania. Minerálne palivá odrážajú rastúci dopyt Číny po rope. Obzvlášť tvrdo boli zasiahnuté štyri kategórie výrobkov, a to dovoz aj vývoz: jadrové reaktory, elektrické stroje a zariadenia, plasty a organické chemikálie. Tieto kategórie zahŕňajú niektoré bežne používané medziprodukty (tie, ktoré sa používajú na výrobu iného tovaru).
Za normálnych okolností by sa s takýmto tovarom obchodovalo tam a späť medzi Čínou a ostatnými krajinami ako súčasť silne prepojeného globálneho výrobného systému. Tento výrazný pokles ich medzinárodného obchodu poukazuje na zničujúci účinok COVID-19 na globálne hodnotové reťazce.
Teraz sa však začína bezprecedentný, synchronizovaný a pravdepodobne hlboký pokles dopytu. A Čína bola opäť jednou z prvých, ktorá to pocítila. Čínski pracovníci sa vrátili do práce v apríli, ale mnohí už viac nemali prácu. Rozsiahle rušenia medzinárodných objednávok a oneskorené platby viedli k problémom s likviditou a hromadnému zatváraniu firiem, ktoré sa spoliehajú na globálny dopyt. Investície tiež klesli. Oficiálna čínska štatistika uvádza vo februári a marci 2020 o 24,4 % menej nových podnikov zahraničného obchodu založených v Číne v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka. Medzitým sa zatvorilo 12 000 existujúcich firiem zahraničného obchodu. Najviac zasiahnuté boli poľnohospodárstvo, logistika a výrobcovia surovín, textilu a odevov. K prudkému nárastu došlo v dopyte po zdravotníckych pomôckach.
Mnohí už upozorňujú na nebezpečenstvo spoliehania sa na globálne hodnotové reťazce a začínajú hovoriť o deglobalizácii. Napríklad predsedkyňa Európskej komisie Ursula von der Leyenová vyzvala na „skrátenie“ globálnych dodávateľských reťazcov, pretože EÚ je príliš závislá na niekoľkých zahraničných dodávateľoch. Podobne aj francúzsky prezident Emmanuel Macron sa zasadzoval za posilnenie francúzskej a európskej „hospodárskej suverenity“ investovaním do špičkových technológií a lekárskeho sektora doma.Znamená to koniec globalizácie? Nie. Je však nevyhnutné prekonfigurovať globálne hodnotové reťazce. Globálne dodávateľské reťazce sú mimoriadne zložité a žiadny sektor ani krajina nie je v tomto smere izolovaný.
Globálne hodnotové reťazce sa však riadia zásadou efektívnosti. Sú výsledkom toho, že firmy získavajú najlepšie možné vstupy na uspokojenie svojich výrobných potrieb pri najnižších nákladoch. A tieto vstupy môžu pochádzať odkiaľkoľvek. Zatiaľ čo hlavným cieľom zostáva efektívnosť, firmy budú aj naďalej nakupovať na celom svete. Obavy z prílišného spoliehania sa na zložité globálne hodnotové reťazce sú opodstatnené v prípade výrobkov súvisiacich s národnou bezpečnosťou, napríklad zdravotníckych potrieb. Mnoho krajín sa teraz postará o to, aby začalo vyrábať takýto tovar bez spoliehania sa na dovoz.
Nikto nedokáže predvídať budúcu krízu. Najspoľahlivejším a najúčinnejším poistením však je vybudovanie silnej siete medzinárodnej spolupráce. Globálny politický konsenzus v tejto oblasti je zatiaľ v nedohľadne. To však neznamená, že by sme mali tejto ambície vzdať.
