oPeniazoch.sk, BoFA;ZH;TASR Foto: SITA/AP
Analytici a stratégovia akoby boli v ostatnom čase posadnutí premietnuť cyklus oživenia do tvaru nejakého písmena. V, U alebo L, možno W alebo dokonca „fajka Nike“. Bank of America zaujala odlišný prístup a namiesto písmena jej ekonómovia uvažujú o postupnej trajektórii v troch fázach.
Prvou fázou je shutdown, čo malo za následok dramatický pokles hospodárskej činnosti a nárast miery nezamestnanosti. Druhou fázou je transformácia. Táto fáza sa už začala a bude sa prejavovať nedostatočným spotrebiteľským dopytom a jeho dopadom na širšiu ekonomiku. Hoci sa v niektorých krajinách spotrebiteľské výdavky po poskytnutí vládnych stimulov zvýšili, pravdepodobne však dôjde k vedľajším účinkom, ako je pokles bytovej výstavby, alebo oslabenie investícií zo strany firiem. Obnovená eskalácia obchodnej vojny sa ukazuje ako ďalšie riziko. Poslednou fázou je zotavenie, o ktorú sa ekonómovia najviac zaujímajú. Hospodárstvo sa znovu otvára, firmy ožívajú a naberajú pracovníkov. Fáza síce bude znamenať zotavenie, ale pocítime ju ako recesiu. Po počiatočnom odrazení sa od dna, po opätovnom otvorení ekonomiky, si hospodárstvo musí nájsť zdravšiu základňu pre ďalší pokrok. Podľa analytikov hrozí riziko, že sa ekonomika na chvíľu zasekne a bude stagnovať. Ako sa táto tretia fáza bude vyvíjať bude závisieť najmä od troch faktorov.
Vývoj ochorenia
COVID-19 zostane najdôležitejšou časťou rovnice na pochopenie cesty zotavenia. Odborníci v oblasti zdravotníctva varujú, že krivka COVID-19, meraná počtom prípadov alebo úmrtí, sa prirodzene zvýši, keď sa uvoľnia opatrenia na izoláciu. Otázkou je, či to povedie k obnoveniu blokovania na základe údajov alebo politického rozhodnutia. Záleží na sklone krivky. Rýchly nárast nových ochorení, podobne ako v druhej fáze španielskej chrípky, by mohlo viesť k ďalšiemu cyklu izolácie a uzatváraniu firiem. Cieľom je jednoznačne sa vyhnúť takémuto negatívnemu výsledku. Pre úspešné opätovné otvorenie ekonomiky sa preto zavádzajú určité opatrenia, ako je limit množstva osôb pri stretnutiach, alebo dodržiavanie bezpečnej vzdialenosti, ale aj pokračovanie v hromadnom testovaní na prítomnosť vírusu.
Niekoľko štátov už nejakým spôsobom zmiernilo politiku dodržiavania povinného odstupu, ale mnoho krajín zatiaľ nesplnilo kritériá na opätovné otvorenie, čím sa stavajú obyvateľov pred dilemu, či by nebolo potrebné zvážiť kompromisy medzi zdravím a osobnými financiami. Údaje z prieskumov naznačujú, že po otvorení ekonomiky sa aktivita obnovuje len pomaly. Podľa CivicScience viac ako tretina pracovníkov víta návrat do práce, ale ako spotrebitelia váhajú s pokračovaním v mnohých typických činnostiach, ako sú cestovanie, stravovanie sa v reštauráciách, alebo návšteva kultúrneho či športového podujatia. Analytici BofA tvrdia, že to bude znamenať „dva kroky vpred, jeden krok späť“, pokiaľ ide o opätovné otvorenie. Stále bude pretrvávať určitá forma obmedzenia voľného pohybu, až kým nebude k dispozícii vakcína. To by ale mohlo trvať 2 roky, ak nie viac. Tým pádom nás čaká obdobie opatrného spotrebiteľského správania sa, vrátane vytvárania väčších úspor, a teda cesta k pomalému a náročnému zotaveniu.
Úroveň poskytnutej pomoci
Politická reakcia na koronavírus je rôzna, ako v Európe, tak aj USA. Spoločným cieľom všetkých stimulov je stabilizovať hospodárstvo. Vyrovnať stratu príjmov súkromného sektora a pomôcť s úverom, ktorý by mohol rozprúdiť finančný systém. Predseda rozpočtového výboru EP Johan Van Overtveldt varuje, že obnova hospodárstva bude pomalá a postupná. Prognózy, ktoré rátajú s 7,5 % prepadom ekonomickej aktivity, sú podľa neho veľmi mierne. Medzinárodný menový fond ešte 7. apríla odhadol, že krajiny do ekonomickej pomoci investovali 4,5 bilióna amerických dolárov. Fiškálny stimul bude ale slabnúť a objem prostriedkov bude pravdepodobne potrebné znova zvýšiť. Najrazantnejšie na pandémiu zareagovalo Japonsko, ktoré doteraz použilo alebo vyčlenilo sumu, predstavujúcu 21 % HDP. Celkovo najviac do opatrení investovali Spojené štáty, na pomoc vyčlenili viac ako 2 bilióny dolárov, čo predstavuje 14 % HDP najväčšej ekonomiky sveta. ECB aj Fed nakupujú dlhopisy, ale dá sa očakávať, že centrálne banky pristúpia k väčšej intervencii. Od polovice marca nakúpila ECB aktíva za 600 mld. eur. Rozdiel je v tom, že FED stihol za polovičný čas napumpovať do ekonomiky takmer štyrikrát viac peňazí. Európsky parlament v súvislosti negatívnymi dosahmi pandémie požaduje rozsiahly balík ozdravných opatrení zameraný na potreby občanov, ktorý sa bude opierať o dlhodobý rozpočet EÚ. Europoslanci upozornili, že európski občania musia byť stredobodom stratégie hospodárskej obnovy Únie, ktorej súčasťou musí byť aj silný sociálny rozmer zameraný na riešenie sociálnych a hospodárskych nerovností a potrieb osôb, ktoré kríza zasiahla najviac. Podľa uznesenia EP nový Fond pre obnovu a transformáciu musí mať k dispozícii dva bilióny eur. Fond by mal byť podľa poslancov financovaný pomocou dlhodobých účelových dlhopisov obnovy zaručených silou rozpočtu EÚ. Platnosť aktuálneho dlhodobého rozpočtu EÚ vyprší 31. decembra 2020. Návrh nového viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027 predložila Európska komisia v máji 2018, členské krajiny sa však zatiaľ na jeho celkovej výške a prioritách nedohodli.
Ostatné ekonomické škody
Šok, šíriaci sa naprieč ekonomikami, zanecháva po sebe sériu bankrotov. Vzhľadom na extrémny stupeň dislokácie je nutná sa pripraviť na skolabovanie mnohých firiem, čo bude mať za následok trvalé poškodenie jednotlivých odvetví. Pri pohľade na trhy podnikových dlhopisov sa BofA domnieva, že úverový cyklus by mal byť prinajmenšom rovnako škodlivý ako nedávne recesie, čo znamená kumulatívnu mieru zlyhania na úrovni 21 % a pokles 8 až 10 % pri investičnom stupni BBB ročne. S každým ďalším dňom rastú riziká, že úverové straty prekročia tieto odhady. A k tomu ešte väčší krach na úrovni malých podnikov. Nedávny prieskum CNBC zistil, že 13 % malých podnikov by sa za súčasných podmienok, ake prijali v USA, zložilo do mesiaca a 31 % by dokázalo prežiť len niekoľko mesiacov. Je pravdepodobné, že bankrot bude v niektorých odvetviach rušivejší a bolestivejší ako v iných. Prirodzene pretrvávajú obavy z maloobchodu, ktorý už trpel aj pred koronavírusom, ohrozený je aj sektor služieb, kde majú problém prežiť reštaurácie a pohostinstvá. To môže spôsobiť prepúšťanie a komplikácie nájsť si nové zamestnanie zodpovedajúce zručnostiam pracovníkov konkrétneho odvetvia.
Máme za sebou pokles, ktorý bol náhly a bolestivý. Dnes, po postupnom otváraní, sa objavujú určité známky oživenia. Ale posledná, najnáročnejšia fáza cyklu, nás ešte len čaká. Preto dnes opísať celý cyklus do podoby jediného písmena asi nedáva zmysel.
