oPeniazoch.sk, CNBC Foto: SITA/AP
Toto nie je bežná kríza, je to iný druh krízy. Nejde iba o problém hromadného dopytu, myslí si Joseph Stiglitz, bývalý hlavný ekonóm Svetovej banky.
Šírenie koronavírusu narušilo globálne hospodárstvo a zásobovacie reťazce. Krajiny zaviedli prísne hraničné kontroly, mestá sa dostali do izolácie. Karanténa má za cieľ zamedziť šíreniu vírusu. Aj centrálne banky pomáhajú v ťažkých časoch ekonomike ako môžu. Podľa Josepha Stiglitza, nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu, ale agresívne politické kroky Federálneho rezervného systému „zjavne nestačia“ na to, aby pomohli USA zabrániť zvratu spôsobenému vypuknutím koronavírusu. „Vzhľadom na povahu neistôt, vzhľadom na povahu kolapsu príjmov toľkých ľudí, môže prinajlepšom pomôcť stabilizovať finančné trhy a je jasné, že to neurobil," povedal Stiglitz pre televíziu CNBC.
V nedeľu Fed znížil úrokové sadzby na takmer nulovú hodnotu a oznámil program nákupu aktív v hodnote 750 miliárd dolárov na ochranu ekonomiky pred dopadom vírusu. Napriek tomu sa trhy v pondelok prepadli. Index Dow utrpel najhorší deň od „Čierneho pondelka“ v roku 1987 a tretí najhorší deň v histórii. Hoci by situácia mohla byť bez krokov FEDu ešte horšia, podľa Stiglitza to „jednoznačne nestabilizovalo akciové trhy. „Problém je v tom, že „ide o iný druh krízy ako bežné krízy. Nejde iba o problém hromadného dopytu,“ uviedol. „Kvôli tejto chorobe ľudia rušia svoje podnikanie. V Spojených štátoch boli reštaurácie v New Yorku zatvorené,“ povedal Stiglitz. „Vyšší dopyt tento konkrétny problém nezachráni.“
Napriek tomu, že finančné inštitúcie sa ubezpečili, že ich postavenie je v rámci situácie na trhu silné, Stiglitz uviedol, že žiadna banka by nebola ušetrená ak by došlo k výraznému hospodárskemu poklesu, aj keď je primerane kapitalizovaná. „Ľudia by nedokázali splácať svoje pôžičky, ľudia by si nebrali nové pôžičky, firmy by si nebrali nové pôžičky. Obchodný model bánk je veľmi citlivý na obchodný cyklus,“ uviedol.
Stiglitz hovorí o cielenej pomoci ľuďom a sektorom pri prekonávaní mimoriadnej situácie. „Je zrejmé, že je potrebná cielená fiškálna politika. Už dlhší čas platí, že menová politika má iba obmedzenú účinnosť,“ uviedol profesor Univerzity Columbia, ktorý je zároveň hlavným ekonómom Rooseveltovho inštitútu. Podpora by sa mala zamerať na tých, ktorí „čelia enormnému stresu“, posilňujú kapacitu systému zdravotnej starostlivosti a povzbudzujú ľudí, aby sa nezhromažďovali aby boli testovaní a aby nechodili do práce, ak sú chorí, uviedol Stiglitz. „Budeme potrebovať veľké množstvo peňazí, dalo by sa povedať "vrtuľníkových peňazí“ pre ľudí, ktorí sa dostanú do obrovského stresu," uviedol s odvolaním sa na príklad Hongkongu, ktorý oznámil základný garantovaný príjem 10 000 hongkonských dolárov (zhruba 1153 eur) pre všetkých stálych obyvateľov starších ako 18 rokov.
V skutočnosti sú veľké tlaky na vládne výdavky za naliehavých okolností, ale zároveň sa nevenuje pozornosť, či ide o „správny“ deficit, uviedol. „Deficit je niečo, s čím sa budeme musieť v budúcnosti vyrovnať. Keď sme šli do druhej svetovej vojny, nepýtali sme sa „môžeme si to dovoliť,“ povedal Stiglitz. „Minuli sme peniaze, keď sme ich potrebovali. Museli sme sa ubezpečiť, že sme nevyčerpali prostriedky v tom zmysle, že by sme mali infláciu. Museli sme riadiť hospodárstvo.“
