oPeniazoch.sk, alt-market Foto: getty images
Základným pilierom skutočných voľných trhov je možnosť výberu. Výber znamená hospodársku súťaž a konkurencia vedie k pokroku. Výber môže tiež viesť k zmenám v spoločnosti, pretože ak ľudia vedia, že existuje aj niečo lepšie, prečo by niekto chcel zostať v pasci obmedzeného systému?
Voľný trh nie je to, čo poznáme z vyspelého sveta. Voľný trh vlastne ani neexistuje. Neumožňuje ho spojenie medzi vládami a podnikovými monopolmi. Máme tu niečo ako mix socialistického hospodárskeho zasahovania a korporátokracie. Je to systém vysoko reštriktívny pre všetkých okrem peňažných elít, ktoré nemusia dodržiavať rovnaké pravidlá ako všetci ostatní. V istých hospodárskych kruhoch sa za vrchol globalizačnej pyramídy považuje Federálny rezervný systém. Dalo by sa povedať, že v posledných niekoľkých desaťročiach bol dolár ako svetová rezervná mena jadrom globalizačného vplyvu, ale časy sa menia.
Čo najrýchlejší presun k bezhotovostnej spoločnosti v posledných niekoľkých rokoch je prekvapujúci. Príliš veľa aktivistov za slobodu je názoru, že ide o dobrú vec, veď považujú dolár (alebo Fed) za hnací motor globalizácie, a tak by samozrejme chceli vidieť jeho koniec. Všeobecne sú tiež zástancami slobodných trhov a prudký vývoj kryptomien im dal ilúziu, že „voľba“ sa vracia do ekonomiky prostredníctvom „menovej konkurencie“. To znie rozumne, ak nie ste zástancom dolára alebo inej fiat meny centrálnej banky. Ale skúsme sa na problematiku pozrieť z iného pohľadu. Ide tu o oveľa viac, než len náhradu meny digitálnym rámcom. Skúsme si položiť otázku, kto skutočne ťaží z náhlej zmeny v hospodárskom a menovom svete. Kto získa politickú a sociálnu moc zavedením bezhotovostnej spoločnosti? Je to verejnosť, alebo tie isté bankové elity a globalisti, ktorí vždy ovplyvňovali hospodársku štruktúru?
O kryptomeny prejavili záujem aj niektoré medzinárodné banky, ako Goldman Sachs či JP Morgan, zapojili sa do rozvoja infraštruktúry blockchainu. Je zrejmé, že bankové elity sa nemusia obávať technológie, do ktorej veľa investovali. Prečo? Súčasné populárne kryptomeny nie sú ničím iným ako testom pre globálny systém digitálnej meny, ktorý ovládajú elity.
Vďaka veľkému záujmu médií sa dostal bitcoin do povedomia ľudí aj napriek tomu, že nikdy túto menu nevlastnili. Obrovské cenové výkyvy nemali svoje dôvody, pretože dopyt zo strany investičného sveta a priemerný počet ľudí na tento mechanizmus je prinajlepšom minimálny. Tieto explózie cien, aj keď krátke, vyvolali zvedavosť zo strany verejnosti. A v mysliach mnohých, ak sa niečo považuje za hodnotné, musí pre to existovať dôvod. Vysoké trhové ceny dokazujú, že bitcoiny a kryptomeny sú žiaduce a každý, kto je voči nim kritický alebo skeptický, je iba sklamaný z toho, že prišiel o príležitosť. Jedna skupina sú tí, čo si myslia, že dokážu na kryptomene zbohatnúť, do druhej patria tí, ktorí sú presvedčení, že kryptomeny predstavujú nástroj v boji proti centrálnym bankám.
V priebehu desaťročia sa masy aklimatizovali a prijali myšlienku systému digitálnej meny. Teraz sa aklimatizujú na myšlienku, že fyzické meny by sa mali odstraňovať a nahrádzať „efektívnejšou“ technológiou blockchain. Smrť doláru, smrť Fedu a smrť globalizácii, hovoria aktivisti, keď fandia novým digitálnym technológiám. To sa však nedeje. Koniec dolára a fyzickej hotovosti by dopomohlo k vytvoreniu základov nového a ešte invazívnejšieho svetového poriadku.
V posledných dvoch rokoch sa program pre bezhotovostný systém a jednotná svetová mena stali hlavnou témou diskusií. Kým pred desiatimi rokmi by tieto debaty patrili do kategórie „konšpiračných teórií“, dnes sú široko akceptované. Najnovšiu paľbu propagandy spustil guvernér Bank of England Mark Carney, ktorý otvorene varoval pred koncom dolára ako svetovej rezervnej meny, pričom to prirovnal ku koncu britskej libry ako rezervnej meny po druhej svetovej vojne. Poznamenal tiež, že dolár by mohol byť nahradený novým systémom digitálnej meny, čo by bolo výhodné pre bankový systém.
Koncept Facebooku, vlastnej digitálnej meny „libra“, by mali podľa Marka Carneyho centrálne banky pozorne sledovať. Ale čo ak je libra iba testom, ktorý má nalákať širšiu verejnosť na pravidelné používanie digitálnej meny? Bitcoin už má potrebnú pozornosť, ale v prípade platieb sa masívne presadiť nedokázal. Nepodarilo sa mu preniknúť do každodenného obchodovania priemerného občana, možno by v tomto smere dokázala uspieť libra. Zatiaľ ale Facebook postupuje pomaly, predstavil nový interný platobný systém s názvom „Facebook Pay“ podobný Paypalu.
Bývalý šéf ECB Jean-Claude Trichet na konferencii v Caixine v Pekingu argumentoval v prospech digitálnej verzie koša SDR s tým, že bitcoiny a iné kryptomeny neboli dostatočne stabilné alebo „legitímne“ na to, aby prevzali úlohu ústrednej bankovej meny. Mnohí tvrdia, že je to dôkaz toho, že globalisti sa boja kryptomien. Naopak, dá sa to vnímať ako ďalší príklad prebiehajúceho falošného boja medzi bankármi a kryptom. Kritizujú určité aspekty technológie a zároveň do nej investujú a propagujú ju. Argument Tricheta, v ktorom dominuje MMF, určite privítali v Pekingu, Číňania už dlho podporujú aby SDR nahradil dolár. Aj ruská vláda vyzvala MMF, aby prevzal globálny menový systém pomocou koša SDR. Rusko sa zbavuje amerických dlhopisov, hromadí veľkú zásobu zlata a dolár odstraňuje aj v dvojstranných obchodných dohodách s inými krajinami.
Vlani začala Európa zavádzať novú alternatívu k americkému platobnému systému SWIFT. Najmä Nemecko kritizovalo americký systém ako geopolitickú zbraň. Asociácia veľkých bánk v Nemecku a EÚ teraz usiluje o digitálne euro založené na blockchaine. MMF otvorene súhlasí s takýmto postojom, tvrdí, že je potrebná globálna digitálna mena. Bývalá šéfka fondu, dnes už na čele ECB, Christine Lagardeová, bude už pravdepodobne čoskoro hovoriť o potrebe európskej kryptomeny.
Medzitým sa viaceré centrálne banky sústreďujú na vlastný bezhotovostný systém a vlastné digitálne meny. Čína oznámila, že v nasledujúcich 18-tich mesiacoch zavedie národný systém digitálnej meny. Švajčiarska centrálna banka skúma možnosti digitálnej meny a aj Rusko zvažuje spustenie kryptomeny.
Média informujú, že fyzické spôsoby platby čoskoro zmiznú. Bankový sektor to označuje za „demokratizáciu peňazí“. Tvrdí sa, že koniec hotovosti, a najmä koniec dolára, bude mať za následok väčší výber v menovom svete. Ale koniec fyzickej hotovosti je vlastne odstránením voľby a výsledkom bude viac centralizácie. Bankové elity sú nadšené modelom digitálnej meny, pretože z obchodu odstraňuje akékoľvek súkromie. Kryptomeny a technológia blockchain neponúkajú vôbec žiadnu anonymitu, napriek tvrdeniam ich zástancov. Je tiež zrejmé, že centrálne banky majú v úmysle zaviesť vlastné spravované meny, čím väčšina ostatných tokenov bude tým pádom pochovaná.
Čína, Rusko, Európa a ďalšie krajiny požadujú alternatívu k doláru, ale ak táto alternatíva skončí v podobe digitalizovanej verzie koša SDR pod kontrolou MMF, ako to krajiny navrhli, potom by to znamenalo úplnú globálnu centralizáciu, nie decentralizáciu. Skutočná decentralizácia odstráni byrokratický dohľad. Ako alternatíva by sa mali ponúknuť fyzické meny kryté zlatom a striebrom, nielen kryptomeny alebo ničím podporované meny. Koniec koncov, zlato a striebro majú oveľa viac individuálnych investorov na celom svete ako kryptomeny. Znamenalo by to lokalizované meny a platobné systémy podporované tvrdými komoditami, a nie jeden svetový menový a platobný systém podporovaný ničím. Znamenalo by to, že národy sa vymania zo závislosti nielen na doláre, ale aj spod globalizačných inštitúcií, ako sú MMF, BIS a Svetová banka. Globalizátori sa snažia argumentovať voľnými trhmi, ale riešením je nepoužívať systémy, ktoré neponúkajú skutočnú decentralizáciu.
Autorom je Brandon Smith z Alt-Market.com
