oPeniazoch.sk, Quartz Foto: SITA/AP;.oii.ox.ac.uk
Ak sa dá veriť nedávnym správam, čínska centrálna banka už čoskoro príde s digitálnou verziou jüanu. Forbes koncom minulého mesiaca napísal, že digitálne vydanie národnej meny by mohlo uzrieť svetlo sveta 11. novembra, čo sa zhoduje s obľúbeným čínskym nákupným sviatkom.
Najskôr zopár definícií. Digitálna mena je všeobecný pojem, ktorý sa vzťahuje na čokoľvek od amerického dolára prevedeného cez PayPal po Bitcoiny. Môže sa dokonca vzťahovať na kúsky zlata, s ktorými sa obchoduje vo videohrách. Za kryptomeny sa považujú výlučne transakcie s digitálnymi jednotkami v sieti blockchain (napr. Bitcoin, ethereum). Tieto jednotky nie sú kryté žiadnymi rezervami a nie sú pod kontrolou žiadnej vlády ani inštitúcie. Namiesto toho sú generované a obchodované v sieťach s otvoreným zdrojom. Tieto siete udržiavajú účastníci („validátori“), ktorí prispievajú výpočtovým výkonom na zachovanie bezpečnosti. Aj keď existujú tisíce „kryptomien“, len hŕstka spĺňa normy pre distribúciu a správu, ako ju definuje bitcoinová komunita.
Existuje nespočetné množstvo dôvodov, prečo čínsky digitálny jüan pravdepodobne nebude kryptomenou. Bolo by to príliš komplikované a malo by to len malý prínos pre potenciálnych používateľov alebo vládu, ktorá si chce udržať kontrolu nad ekonomikou. Digitálny jüan bude skôr navrhnutý ako WeChat Pay alebo Alipay, s výnimkou že bude mať všetko pod palcom centrálna banka.
Aj keď sa digitálna mena centrálnej banky Číny (CBDC) všeobecne označuje za „národnú kryptomenu“, je celkom nepravdepodobné, že by mala podobu kryptomeny. Aj z dôvodu, že využívanie verejného blockchainu, ako je to v prípade bitcoinu, je v krajine zakázané. Nezvládla by to kapacite siete, ohrozené by bolo základné finančné zabezpečenie a nepostačujúce by boli aj rýchlosti spracovania transakcií. Digitálny jüan musí byť dostupný pre viac ako miliardu ľudí. Otvorené siete na ktorých fungujú kryptomeny založené na blockchaine boli opakovane napadnuté phishingovými útokmi a hackerskými útokmi, neraz úspešnými.
Na rozdiel od USA a veľkej časti Európy, Čína do veľkej miery preskočila éru kreditných kariet. Platby od hotovosti prešli na digitálne peňaženky. Rozsiahle akceptovanie mobilných platieb by tak znamenalo, že spotrebitelia nebudú po zavedení digitálnej meny zaznamenávať výrazné zmeny. Zdá sa pravdepodobné, že akákoľvek digitálna mena vydávaná Čínou, by využívala už zavedené existujúce systémy. Bez ohľadu na zatiaľ nejasné technické špecifikácie by však digitálny jüan pod správou People's Bank of China, mohol čínskej vláde poskytnúť neobmedzený prístup k financiám obyvateľstva.
„Z pohľadu centrálnej banky by CBDC mohla mať niekoľko výhod. Jednou z nich je, že získa priamejšiu kontrolu nad peňažnou zásobou, ktorú môže využiť ako páka menovej politiky. V systéme frakčných rezervných bánk banky zarábajú peniaze a centrálne banky regulujú ich ponuku iba nepriamo, prostredníctvom úpravy stimulov bánk. V prípade CBDC by centrálna banka mohla obísť banky a priamo ovplyvňovať spotrebiteľov,“ vysvetlil profesor Vili Lehdonvirta, z oxfordského Internet institute.
Predstavte si, že by v prostredí negatívnych úrokových sadzieb mohla čínska vláda postupne znížiť držbu hotovosti obyvateľstva na stimuláciu výdavkov. Lákavé, nie?
„Ďalšou výhodou by boli získané údaje, alebo presnejšie povedané lepší dohľad. Keby mali všetci občania účty v centrálnej banke a použili by tieto účty pri platení svojich všetkých druhov nákupov, banka by zjavne získala prehľad o tom, čo sa deje v ekonomike. Bolo by to užitočné pre hospodársky výskum, ale aj pre presadzovanie práva. V krajine, kde sa nedá hovoriť o právnom štáte, je to znepokojujúce,“ dodal Lehdonvirta.
Áno, teoreticky by Komunistická strana Číny prostredníctvom centrálnej banky mohla rozhodovať o tom, kto má nárok na pôžičky poskytované retailovými a obchodnými bankami. Poďme ale ďalej, mohla by dokonca zrušiť bankové účty politickým disidentom, na čo by stačilo jediné kliknutie. To, čo by Čína mohla získať v oblasti presadzovania práva a kontroly prania špinavých peňazí, by mohlo byť na úkor zachovania slobôd jej obyvateľstva.
PBOC pri zavedení digitálneho jüanu údajne spolupracuje so siedmimi inštitúciami, vrátane Priemyselnej a obchodnej banky Číny, Poľnohospodárskej banky Číny, Čínska stavebná banka, Bank of China, ale aj firiem ako Alibaba, Tencent a Union Pay. PBOC študuje digitálne meny ostatných päť rokov, ale doterajšie vyhlásenia boli z jej strany celkom nezáväzné. Až v auguste prišla banka s vyjadrením, že „urýchli výskum čínskeho zákonného digitálneho platidla“. Podrobnejšie vysvetlenie neposkytla. Uvedenie vlastnej digitálnej meny by bolo vskutku bezkonkurenčné, najmä v rozsahu zodpovedajúcom čínskej populácii. Ak sa tak stane, PBOC by mohla stáť pri vytváraní budúcnosti financií doma i v zahraničí.
Na otázku, či by sa PBOC mala báť Libry, kryptoiniciatívy Facebooku, Lehdonvirta odpovedal odmietavo. "Informácie z nedávneho stretnutia Libry s centrálnymi bankami potvrdzujú, že Libra vyzerá byť v porovnaní s infraštruktúrou digitálnych platieb, ktorá sa už v Číne používa, ako nedotiahnutá," cituje Lehdonvirtu Quartz.
