Americkí miliardári prvýkrát v histórii padli do nižšieho daňového pásma ako robotnícka trieda

Diskusia 10  
Americkí miliardári prvýkrát v histórii padli do nižšieho daňového pásma ako robotnícka trieda
Zdroj: The Washington Post
Foto: SITA/Ap;getty images


9. 10. 2019 - V roku 1980 malo 400 najbohatších osôb daňovú sadzbu v USA 47 %. V roku 1960 bola ich daňová sadzba až 56 percent. Ale vlani len 23 percent, čo je o celý percentuálny bod menej ako sadzba 24,2 percenta platená spodnou polovicou amerických domácností.

„Triumf bezprávia“, ktorý predložili ekonómovia Emmanuel Saez a Gabriel Zucman z Kalifornskej univerzity v Berkeley, predstavuje prvú analýzu efektívnych daňových sadzieb Američanov od 60. rokov minulého storočia. Analýza sa líši od mnohých iných publikovaných odhadov daňového zaťaženia zahrnutím všetkých daní, ktoré platia Američania a to nielen federálnej dane z príjmu, ale aj dane z príjmu právnických osôb, ako aj daní platených na štátnej a miestnej úrovni. Zahŕňa tiež bremeno asi 250 miliárd dolárov, čo nazývajú Saez a Zucman „nepriamymi daňami“, napríklad poistenie pre motorové vozidlá.

Analýza, ktorej sa venoval denník The New York Times, je pozoruhodná aj pre podrobné rozdelenie daňového zaťaženia nielen pre vrchné percento najbohatších, ale aj pre 0,1 percenta a 0,01 percenta, či 400 najbohatších domácností. 400 najbohatších rodín má viac bohatstva ako 60 % domácností zo spodnej množiny. Najvyššia desatina percenta vlastní toľko ako 80 % spodnej množiny.

Americkí miliardári prvýkrát v histórii padli do nižšieho daňového pásma ako robotnícka trieda

Relatívne nízke daňové zaťaženie superbohatých je výsledkom rozhodnutí za celé desaťročie. Niekedy padli úmyselne, inokedy šlo o výsledok nerozhodnosti alebo zotrvačnosti, tvrdia Saez a Zucman. Kongres napríklad opakovane znižoval najvyššie sadzby dane z príjmu a znižoval dane z kapitálových výnosov a nehnuteľností. Zákonodarcovia tiež nezabezpečili dostatočné financovanie dôchodkového zabezpečenia a umožnili nadnárodným spoločnostiam priznávať svoje zisky v krajinách s nízkymi daňami. Bod zlomu však prišiel v roku 2017, keď sa prijal zákon o daňových úľavách a pracovných miestach. Tento návrh zákona, ktorý presadzoval prezident Trump a niekdajší predseda Snemovne reprezentantov Paul D. Ryan, bol neočakávaný pre bohatých: znížil najvyššiu hranicu dane z príjmu a znížil sadzbu dane z príjmu právnických osôb.

Podľa Saeza a Zucmana sa už v roku 2018 bohatí tešili z plodov tejto legislatívy: priemerná efektívna daňová sadzba zaplatená najvyššou 0,1 % domácností klesla o 2,5 percentuálneho bodu. Výhody, ktoré presadzovatelia zákona sľubovali, vyššia miera rastu a obchodné investície a zmenšujúci sa deficit, sa do značnej miery neprejavili.

Nie všetci ekonómovia akceptujú analýzu Saeza a Zucmana. Čiastočne sa totiž zakladá na práci spoločnej s francúzskym ekonómom Thomasom Pikettym o rozdelení bohatstva a príjmu v americkej spoločnosti. Iní ekonómovia vytvorili odhady, ktoré poukazujú na menšie rozdiely. Saez, Zucman a Piketty obhajovali svoj výskum a tvrdia, že ich metódy sú najpresnejšie.

Jason Furman, profesor ekonómie na Harvarde, ktorý predsedal Rade ekonomických poradcov Bieleho domu za prezidenta Baracka Obamu, poznamenal, že Saez a Zucman nebrali do úvahy daňové úľavy. Osoba, ktorá zaplatila federálnu daň z príjmu vo výške 1 000 dolárov a potom získala úver vo výške 1 500 USD, by mala celkové federálne daňové zaťaženie mínus 500 USD. Podľa analýzy Saeza a Zucmana by táto osoba namiesto toho vykázala zaťaženie 0 dolárov. Tento výsledok by spôsobil, že celkové daňové zaťaženie na spodnom konci spektra príjmov bude vyššie, než v skutočnosti je. "Ak začnete počítať niektoré prevody ako záporné dane, nie je jasné, kde sú hranice," uviedol Zucman.

Druhý problém vyplýva z toho, ako Saez a Zucman spracovali údaje za posledné dva roky. Posledné údaje zverejnil Kongresový rozpočtový úrad z roku 2016, oficiálna štatistika dane z príjmu za rok 2018 ešte k dispozícii nie je. Napriek tomu Saez a Zucman uvádzajú najnovšie odhady vrátane minulého roka, čo vyvoláva pochybnosti, ako dokázali vytvoriť presné  odhady za rok, za ktorý ešte nie sú úplné údaje.

Ekonómovia sa však zhodujú v tom, že daňové zaťaženie bohatých sa v posledných desaťročiach značne znížilo. "Bohatí určite platia menej daní ako v minulosti a menej, ako by mali," uviedol Furman. Prevažná časť Saezovej a Zucmanovej novej práce skúma, ako sa to stalo a ako by sa tento trend mohol zvrátiť.