oPeniazoch.sk, HSBC Foto: SITA/AP
Čínsky jüan bude v nasledujúcich rokoch tvoriť čoraz väčšiu časť devízových rezerv centrálnych bánk, ktorá sa do roku 2030 môže zvýšiť až na jednu pätinu. Predpovedajú to takmer dve tretiny centrálnych bankárov z celého sveta zodpovedných za devízové rezervy v hodnote 6,8 bilióna dolárov v prieskume HSBC Reserve Management Trends 2019.
Zvyšujúci sa podiel na medzinárodnom obchode a rastúca internacionalizácia priviedla čínsky jüan medzi elitné svetové meny a podľa centrálnych bankárov z prieskumu Reserve Management Trends 2019, ktorý pre HSBC vypracovalo vydavateľstvo Central Banking Publications, bude jeho úloha silnieť aj naďalej.
Takmer dve tretiny respondentov predpovedajú, že jeho podiel stúpne do roku 2030 na 10-20 %. Štvrtina si myslí, že túto úroveň dosiahne už v roku 2020. Viac ako polovica opýtaných už do jüanu investovala a štvrtina zaradenie čínskej meny do svojho portfólia zvažuje.
"Európska centrálna banka a mnoho centrálnych bánk v Európe vrátane napr. Nemecka či Slovenska minulý rok ohlásili investície do jüanu, čo podporilo štatút čínskej meny a jej obľúbenosť medzi centrálnymi bankármi. S narastajúcim napätím na trhoch v Európe a Amerike a postupným otváraním toho čínskeho možno očakávať, že úloha jüanu ako rezervnej meny ešte ďalej posilní. K získaniu významného podielu medzi rezervnými menami bude musieť Čína pokračovať v protrhových reformách, ktoré jej môžu pomôcť získať dôveru centrálnych bankárov rozvinutých ekonomík," hovorí Richard Keer, generálny riaditeľ HSBC Česká republika.
Podľa najnovších údajov Medzinárodného menového fondu sa podiel čínskeho jüanu na svetových devízových rezervách zvýšil medzi rokmi 2017 a 2018 o takmer dve tretiny a tvorí tak necelé 2 %. Tým sa dostáva z hľadiska objemu na piate miesto pred kanadský a austrálsky dolár. Najobľúbenejší zostáva s prehľadom americký dolár s podielom 62 %, euro s 21 % a japonský jen s podielom 5 %. Až na štvrtom mieste sa nachádza britská libra so 4 %.
Zatiaľ, čo dolár vnímajú centrálni bankári stále ako "bezpečný prístav" a vyše 80 % z nich nemieni meniť stratégiu voči euru, britská libra je na tom o poznanie horšie. Viac ako tri štvrtiny respondentov očakáva pokles podielu libry na globálnych devízových rezervách najmä kvôli brexitu. Tento postoj zastávajú hlavne zástupcovia z rozvojových krajín. Predstavitelia amerických a európskych centrálnych bánk si väčšinou myslia, že pôjde o krátkodobý výkyv, a nehodlajú svoje rezervy v librách meniť. Najväčší dopad brexitu vidia v náraste administratívy a právnej náročnosti.
Britský plán opustiť Európsku úniu nevnímajú centrálni bankári ako hlavnú hrozbu. Takmer tri štvrtiny z nich označilo potenciálnu obchodnú vojnu medzi USA a Čínou ako najvýznamnejšie či druhé najvýznamnejšie riziko pre správu devízových rezerv v tomto roku. Väčšie obavy než brexit tiež vyvoláva možná hospodárska recesia v USA. Výpredaje na čínskom a blízkovýchodnom trhu rovnako ako pokles na svetových burzách znepokojuje iba menšinu opýtaných.
Vďaka rastúcej geopolitickej nestabilite a volatilite svetových trhov budú centrálni bankári v nasledujúcich 2-3 rokoch viac investovať do zlata. To si myslia 88 % z nich. Medzi hlavné dôvody okrem bezpečné investície uvádzajú aj potrebu diverzifikácie.
Ďalším trendom nasledujúcich rokov bude podľa výsledkov prieskumu aj väčšie zameranie na ochranu životného prostredia, sociálna oblasť a oblasť riadenia. Tieto princípy, tzv. ESG, už uplatňuje 13 % opýtaných, ktorí spravujú devízové rezervy vo výške 1,5 bilióna dolárov. Ďalších 32 % ich zavedenie zvažuje. Ako hlavné dôvody uviedli správne trhové postupy, etické hľadisko a zlepšenie povesti.
