oPeniazoch.sk, CNBC Foto: SITA/AP;TASR/AP; esm.europa.eu
Očakáva sa, že Rada viac ako dvoch desiatok európskych národných lídrov na svojom najbližšom zasadnutí v októbri Lagardovú schváli na post prezidenta ECB. Bude to pred termínom 31. októbra, kedy Draghimu vyprší mandát.
Chorvátsky minister financií Zdravko Marič opísal Lagardovú ako „tú“ ktorá by banku riadila ako „expert, nielen ako politik“. Jeho litovský partner, Vilius Šapoka, opísal ECB ako „raketovú vedeckú inštitúciu“, ktorá si vyžaduje, aby takúto jedinečnú inštitúciu riadil niekto s „potrebnými zručnosťami“. "A myslím, že v tomto ohľade je Lagardová kvalifikovaná," povedal pre CNBC. Bývalý šéf Európskej centrálnej banky (ECB), francúzsky ekonóm Jean-Claude Trichet, ktorý v rokoch 2003 až 2011 predsedal centrálnej banke vo Frankfurte, povedal, že skúsenosti Lagardovej, ako ministerky financií vo Francúzsku, spolu s jej ôsmimi rokmi ako výkonnej riaditeľky Medzinárodného menového fondu, poslúžili ako „veľmi , veľmi dobrý tréning.“ Andrej Bertoncelj, podnikateľ, z ktorého sa stal akademik na čele ministerstva financií v Slovinsku, povedal, že Lagardová je „medzinárodným finančným expertom s veľmi dobrými výsledkami“, a bola by „vynikajúcim guvernérom“ ECB.
Podobná podpora zaznela aj zo strany b mnohých ďalších európskych finančníkov, či ekonomických lídrov, ktorí sa stretli v utorok v Bruseli. Zhodli sa na jej nominácii , čo ešte musia schváliť národní lídri po konzultácii s riadiacou radou ECB a novozvoleným Európskym parlamentom.
Každý z ministrov financií, ktorý komentoval kandidatúru Lagardovej pre CNBC, súhlasil s názorom, že počas jej funkčného obdobia by banka pravdepodobne pokračovala v súčasnom postoji k menovej politike. „Nemôžete ignorovať zmeny v celom ekonomickom, menovom prostredí,“ varoval Šapoka, „ale verím, že bude zabezpečená kontinuita.“ Varoval, že európske vlády by mali obnoviť svoje zameranie na fiškálne politiky, ktoré by stimulovali a udržali tempo rastu v celom obchodnom bloku, ktorý za posledné desaťročie zaznamenal relatívne pomalý rast od finančnej krízy v roku 2008, najmä v porovnaní s USA alebo Čínou. Trval na tom, že Európska centrálna banka, nech už bude ktokoľvek na jej čele, bude mať vždy svoje hranice. „Ak očakávame, že niekto vo veľkej budove niekde v Bruseli alebo vo Frankfurte vyrieši všetky vaše problémy, je to ilúzia.“
Zdá sa, že politický tlak na centrálnych bankárov v posledných mesiacoch stúpal. Stačí spomenúť nedávny šok, keď prezident Erdogan v Turecku prepustil Murata Cetinkaya či opakovanú kritiku prezidenta Trumpa na adresu Jeromeho Powella za zbytočne vysoké úrokové sadzby v USA. Trichet, bývalý šéf ECB, však povedal, že nič podobné vo svojej predchádzajúcej práci nezažil, a ani neočakával, že by sa s niečím podobným musela Lagardová vyrovnávať. „Ste chránený vašou zmluvou,“ vysvetlil d odkazom na článok 130 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorý vymedzuje zákonom povolenú interakciu medzi centrálnou bankou a inými inštitúciami EÚ, vrátane výkonnej moci bloku, Európskej komisie. „A niet pochýb o tom, že v tomto ohľade nie je jediná šanca na zmenu zmluvy.“
