Erdogan: Turecko by sa mohlo dostať do vážnych problémov, ak by centrálna banka fungovala ako doteraz

Pridajte názor  
Erdogan: Turecko by sa mohlo dostať do vážnych problémov, ak by centrálna banka fungovala ako doteraz
Zdroj: CNBC;bloomberg;ČSOB
Foto: SITA/AP


10. 7. 2019 - Turecký prezident Tayyip Erdogan povedal, že Murat Cetinkaya, bývalý guvernér centrálnej banky, nemal dôveru trhov. Uviedla to internetová stránka Haberturk News. Prezidentským dekrétom Cetinkaya vymenili, hoci jeho štvorročné funkčné obdobie malo trvať do roku 2020.

Prezident Tayyip Erdogan povedal, že Turecko by mohlo čeliť vážnym problémom, ak by centrálna banka krajiny nebola úplne prepracovaná po prepustení guvernéra Murata Cetinkaya. Erdogan povedal novinárom v lietadle vracajúcom sa z cesty do Bosny, že Cetinkaya urobila rozhodnutia, za ktoré bola zaplatená vysoká cena, a nemal dôveru  a zle komunikoval s trhom, napísal Haberturk.

„Centrálna banka je najdôležitejším prvkom finančného piliera ekonomiky,“ povedal Erdogan. „Ak ju  nebudeme úplne revidovať, ak nebude stáť na pevných základoch, môžeme čeliť životu s vážnymi problémami.  A čo je najdôležitejšie, nevzbudzoval dôveru trhov, jeho komunikácia s trhmi nebola dobrá,“ dodal Erdogan, častý kritik vysokých úrokových sadzieb. Prezident neraz otvorene vyzýval k nižším sadzbám, aby sa naštartovala turecká ekonomika zasiahnutá recesiou. Do čela banky nastúpil Murat Uysal, ktorý patrí k najväčším holubiciam v rámci bankovej rady, a nižším sadzbám by už nemal vzdorovať.

Líra, ktorá po sobotňajšom pohybe oslabila, sa voči doláru nezmenila, zostala na 5,74 po posledných komentároch Erdogana.

Erdogan: Turecko by sa mohlo dostať do vážnych problémov, ak by centrálna banka fungovala ako doteraz

Turecká ekonomika sa podľa analytikov zrejme ocitne v recesii v ďalšej časti tohto roka. Otáčanie kormidla menovej politiky bolo teda očakávaným a vlastne aj nutným krokom. Kľúčovou otázkou však zostáva načasovanie prvého znižovanie sadzieb  a agresivita, s ktorou pôjdu sadzby dole. Príliš benevolentná menová politika, v situácii vysokých a neukotvených inflačných očakávaní, len ďalej prehĺbi existujúce nerovnováhy v ekonomike.

Tomasz Noetzel na stránkach Bloombergu píše, že nečakaná výmena guvernéra tureckej centrálnej banky uštedrila ďalšiu ranu dôveryhodnosti tejto inštitúcie. Očakávané prudšie zníženie sadzieb podľa neho zrejme stiahne líru na výrazne slabšie úrovne, ohrozí zotavenie tureckej ekonomiky a zhorší problém bánk, predovšetkým čo sa týka kvality aktív a refinancovania zahraničného dlhu.

Akcie, ktoré sa vďaka ustupujúcej hrozbe amerických sankcií držali, teraz po výmene guvernéra čakajú na rozhodnutie centrálnej banky, ktoré padne 25. júla. Na zmenu nálady investorov je obzvlášť citlivý kapitál a kvalita aktív tureckých bánk vzhľadom na to, že 40 % celkových korporátnych úverov je denominovaných v inej mene ako líre.

Turecké zlé úvery vzrástli v roku 2019 o skoro 20 % na júnových 19 mld. dolárov, vlani vzrástli o 40 %. A zatiaľ sa nezdá, že by sa tvorba zlých úverov zmierňovala. K zlepšeniu nálady investorov môže podľa Noetzela značne prispieť pokrok v rokovaniach medzi tureckou vládou a medzinárodnými investormi o vytvorení osobitného fondu, ktorý by výsledovky bánk vyčistil. Medzi medzinárodnými investormi, ktorí prejavili záujem o účasť na tomto fonde, boli aj Goldman Sachs, KKR a Cerberus Capital. Domáce banky ale pôvodné návrhy odmietli, čo naznačuje, že rokovania by mohla byť náročné a zdĺhavé.

Erdogan: Turecko by sa mohlo dostať do vážnych problémov, ak by centrálna banka fungovala ako doteraz

Záruky Turecka za úvery vo výške 25 miliárd lír po podobnom programe v prvom kvartáli síce pokračujú a mali by pomôcť obnoviť rast úverov, ale na oživenie ekonomiky zrejme stačiť nebudú. V 1Q, keď HDP vzrástol medzi kvartálne o 1,3 %, prispel postupný asi 5 % nárast úverov k ukončeniu recesie v krajine. Úverové momentum sa ale v prvých dvoch mesiacoch druhého štvrťroka pozastavilo, čo implikuje ustupujúci dopyt po nových úveroch.

Proces dedolarizácie v Turecku ešte nezačal. Depozitá denominované v inej mene ako v líre vzrástli od prvého kvartálu o  9%, pričom depozitá v domácej mene stagnovali. To by sa ale podľa Bloombergu mohlo v druhom polroku zmeniť, pretože turecký regulátor vyzval koncom mája banky k tomu, aby podporovali depozitá v líre, aby zvrátili dolarizáciu priemyslu a podporili miestnu menu. Garanti pritom uviedli ako hlavné riziko pre svoje čisté úrokové marže práve posun k depozitom v líre a s tým súvisiace vyššie depozitné sadzby.