Sorosova teória: Spätná väzba je silná čarodejka, ovláda celý trh

, realinvestmentadvice Foto: SITA/AP;getty images

Soros sa v investovaní riadi vlastnou teóriou „reflexivity“. Ide o súbor ideí hľadajúcich vysvetlenie, ako mechanizmus spätnej väzby dokáže vychýliť stanovisko, akým si účastníci na trhu cenia aktíva na danom trhu.

Sorosovi jeho mechanizmus spolu s talentom v obchodovaní na trhoch priniesol značný úspech. Teóriu reflexivity rozobral vo svojej knihe Alchýmia financií v roku 1987. „Tvrdím, že finančné trhy sú vždy nesprávne v tom zmysle, že fungujú s prevládajúcim predsudkom, ale zaujatosť sa môže skutočne potvrdiť nielen ovplyvňovaním trhových cien, ale aj tzv. fundamentov, ktoré majú trhové ceny odrážať,“ píše Soros.

Reflexivita ako model trhového správania je dnes široko akceptovaná. Častejšie sa označuje ako teória zložitosti, komplexná adaptívna systémová analýza alebo nejak podobne. „Jadrom diskusie je, či by sme mali považovať investorov za racionálnych, dobre informovaných a homogénnych – chrbticu štandardnej teórie kapitálových trhov – alebo potenciálne iracionálnych, pracujúcich s neúplnými informáciami a opierajúcich sa o rôzne pravidlá rozhodovania. Tieto vlastnosti sú neoddeliteľnou súčasťou relatívne novo artikulovaného javu, ktorý výskumníci v Santa Fe Institute a inde nazývajú komplexné adaptívne systémy,“ píše Michael J. Mauboussin v Revízii trhovej efektívnosti: Akciový trh ako komplexný adaptačný systém.

Podľa Mauboussina sa reflexivita zaoberá množstvom kľúčových nedostatkov, ktoré sú základom efektívnej hypotézy trhu. napríklad lepšie vysvetľuje rozdelenie návratnosti v čase boomu a nafukujúcej sa bubliny. Reflexivita dokazuje, že návratnosť môže pretrvávať skôr za určitých podmienok, než by to bola otázka náhody. Poukazuje, ako sa môže rôznorodosť názorov investorov časom meniť a prečo väčšina manažérov portfólia zaostáva za trhom. Výnimky ale potvrdzujú pravidlo a o nich efektívna hypotéza trhu mlčí.

Čím viac sa zoznamujete s reflexivitou, tým viacsi ju začínate všímať a všímať si, že je jednoducho všade.

Reflexivita v Bitcoine
Hodnota Bitcoinu je neoddeliteľne spojená s jeho používaním. Čím viac ľudí bude využívať sieť, tým vyššia by mala byť jeho hodnota. Na to, aby ste sa mohli zapojiť, potrebujete bitcoinové tokeny. Fixné množstvo bitcoínov a počiatočná fáza jeho prijatia vytvorili podmienky pre špekulácie. Reflexivita môže vrhnúť svetlo na vytváranie bubliny a jej následné prasknutie.

Reflexivita v momentum
Momentum indikuje mieru pri ktorej sa zmení cena akcií za určité obdobie. Ide o trhový fenomén, kedy aktíva s najlepšími výsledkami naďalej dosahujú vyšší výkon a „porazení“ naďalej zaostávajú. Podľa efektívnej hypotézy trhu momentum nemôže existovať. Napriek tomu výsledky akademického výskumu potvrdzujú jeho existenciu, patrí k bežným „faktorom“ v kvantitatívnych investičných stratégiách. V praxi tieto stratégie nakupujú víťazov a predávajú porazených. Môže to vytvoriť zacyklenie. Nielen, že prílevy do takýchto stratégií pomáhajú udržiavať ich úspech, ale aj vytvárať pravidelné opakovania rovnováhy. V skutočnosti to isté možno povedať o stratégiách pasívneho investovania s váženým trhom.

Reflexivita v centrálnej banke
Tzv. Greenspan Put odkazuje na teóriu, že menovú politiku ovplyvňuje skôr výkonnosť akciového trhu než makroekonomické faktory. Centrálna banka podniká kroky na podporu akciového trhu, najmä sa snaží zabrániť jeho úpadku, namiesto toho, aby využívala svoj mandát. A to aj napriek tomu, že to Fed popiera. „Zistili sme, že záporné výnosy akcií majú silnejší dopad na fondy ako takmer všetky z 38 makro premenných definovaných Bloombergom,“ píše  Anna Cieslak a Annette Vissing-Jorgensenová v  Ekonomike Fed Put. Mnohí obchodníci sa snažia predvídať kroky Fedu. Keďže menová politika dokáže ovplyvniť (krátkodobé) trhové správanie a výkonnosť akciového trhu môže ovplyvniť menovú politiku, vytvára sa reflexívny vzťah. Fed berie svoje podnety z akciového trhu a akciový trh sa pozerá čo urobí Fed.

Reflexivita na úverových trhoch
Stáva sa, že ľudia, či firmy nedokážu platiť svoje účty. Chýba im likvidita. Zriedkakedy k tomu dôjde náhodou. Prístup k úveru môže zabrániť krachu, dáva subjektu čas na to, aby sa dostal z toho najhoršieho. Čím väčšia je však potreba likvidity, tým väčšie je riziko platobnej neschopnosti a menšia ochota úverovania. Okrem toho sa podmienky poskytovania úverov stávajú čoraz represívnejšími pre ľudí vo finančnej tiesni. Veritelia budú požadovať vyššie sadzby a obmedzia operačnú flexibilitu. Aj keď sa tým poskytujú veriteľom väčšia ochrana, môže to brániť splácať úvery, čím sa zvyšuje riziko zlyhania. Preto aj na úverovom trhy sa dá vidieť reflexivita.

Reflexivita vo výnosovej krivke
V posledných týždňoch sa objavila správa, že na trhu amerických dlhopisov sa vytvorila takzvaná inverzná krivka. Výnos z trojmesačného dlhopisu prevýšil výnos 10-ročného dlhopisu. Takýto jav sa vyskytuje len zriedkavo a zvyčajne predchádza recesii. Inverzia výnosovej krivky bola pravdepodobne najspoľahlivejším ekonomickým ukazovateľom recesie od šesťdesiatych rokov minulého storočia. Tu je dôležité poznamenať, že pre tento vzťah je ešte potrebné stanoviť príčinnú súvislosť. Prediktívna sila výnosovej krivky je všeobecne známa, ale môže sa samotný výskyt inverzie premeniť na recesiu? Budú investori, na základe poznatkov z minulosti, reagovať na vyhliadky na recesiu a spustia výpredaj na trhoch? Dnes ale môžu byť historické príčiny irelevantné. Naše poznatky o takýchto udalostiach vytvárajú možnosť reflexivity. Ako dokáže inverzná krivka ovplyvniť investičné rozhodnutia správcov fondov? Je to priveľké riziko pre manažéra, ktorý by prišiel o peniaze, ak by ignoroval takýto potenciálne silný signál. Poďme ale o krok ďalej. Fed je citlivý na pokles akciového trhu a bude reagovať. Do čoho tieto potenciálne protichodné sily vyústia?

Reflexivita je doslova fascinujúca tým, ako ju objavíte všade, kam sa len pozriete. Dokáže veľa vysvetliť o trhových javoch. Avšak jej začlenenie do investičného procesu nie je ani zďaleka jednoduché. Vyžadujú si v prvom rade držanie sa zásad a spoľahlivé nástroje na zber údajov, ale aj dedukciu a vyvodzovanie dôsledkov. Nanešťastie dnes neexistuje žiadna jednoznačná odpoveď na v súčasnej debate o tom, čo znamená inverzná výnosová krivka. Všetko ukáže čas. Ako zistil Soros pred viac ako tridsiatimi rokmi, výsledok môže závisieť od našich kolektívnych krokov. Ak by sme použili reflexivitu, potom sme to my, kto má v rukách odpoveď. Otázkou teda zostáva, čo s tým urobíme.

 

Autorom je Seth Levine, profesionálny inštitucionálny investor, autor blogu o témach súvisiacich s makroekonomikou a investičnými stratégiami.

Súvisiace články

Aktuálne správy