Obavy z ďalšej recesie: Spoľahlivý indikátor nájdeme vo vrcholoch finančných cyklov

, QZ Foto: SITA/AP;getty

Je ťažko odhadnúť, kedy hrozí hospodársky pokles. Jedným z mála konzistentne spoľahlivých alarmov prichádzajúcej recesie je tzv. "inverzná výnosová krivka", kedy výnosy za krátkodobých dlhopisov presahujú výnosy dlhodobých dlhopisov. Ale nová štúdia poukazuje na ešte presnejší ukazovateľ.

Od začiatku 80. rokov minulého storočia spôsobili recesie väčšinou zvrátenia finančných boomov a nie sprísnenia zo strany centrálnej banky na kontrolu inflácie. Píše o tom Claudio Boria z Banky pre medzinárodné zúčtovanie. Finančné toky sa pohybujú v cykloch. V období boomu, kedy ľahké peniaze vytvárajú ešte ľahšie peniaze a zvyšujú ceny aktív, až do momentu, kedy niečo prinúti investorov začať hromadne pochybovať o týchto hodnotách. Následný kolaps vymazáva zisky, naruší súvahy firiem, zasiahne domácnosti spôsobom, ktorý môže prehĺbiť a predĺžiť bežné kontrakcie koncového cyklu.

To znamená, že trendy v dlhoch a iných ukazovateľoch finančného cyklu, ako sú ceny nehnuteľností, by sa mali viac sledovať, pretože nedávna história ukazuje, "aj keby inflácia nerástla, mohlo by dôjsť k poklesu," píše Borio vo svojich poznámkach. So svojimi spolupracovníkmi neanalyzoval, aké je v súčasnosti riziko recesie, ani to, v akej časti finančného cyklu sa práve nachádzame. Niečo však predsa naznačil.

Nedávne trhové obraty odrážajú novú etapu v procese, ktorý začal pred pár rokmi. S ukončením mimoriadne uvoľnenej monetárnej politiky tvorenej centrálnymi bankami v rámci boja proti finančnej kríze z roku 2008 bude pravdepodobne "náročné, sa vyrovnať so situáciou najmä vo svetle obchodného napätia a politickej neistoty. Nedávny výpredaj je pravdepodobne len jeden zo série," píše Borio.

Ale predtým, než sa by sme sa pustili do detailov, vráťme sa k predpokladanej logike proroctiev inverznej výnosovej krivky.

Po prvé, výnosy z dlhodobých dlhopisov majú tendenciu byť vyššie, pretože "viažu vaše peniaze dlhšie a ich úrokové platby nemusia držať krok s infláciou". Vo všeobecnosti platí, že čím dlhší je čas do splatnosti dlhopisu, tým väčšie je riziko, že investori môžu o peniaze prísť a tým vyššie úroky investori požadujú ako kompenzáciu. V prípade, že výnos na 10-ročnom dlhopise klesne nižšie ako pri ročnom dlhopise, viete, že sa deje čosi divné. A naozaj. Poklesy sa objavili pri každej recesii USA od roku 1955 s výnimkou jednej. Inverzia výnosovej krivky sa tak stala horúcou témou aj dne, keď sa spready v tomto roku dostali na rôzne úrovne. Avšak nikto v skutočnosti nevie, prečo existuje tento vzťah.

Čo teda hovoria ekonómovia BIS?

Zamerali sa na interakciu medzi úvermi a cenami aktív, ako sú nehnuteľnosti a akcie. Táto súhra je väčšinou cyklická, čo znamená, že rastúci počet úverov vedie k zvyšovaniu cien aktív. Zvýšenie hodnoty kolaterálu podporuje ešte väčší počet úverov. Tento proces sa stále rozširuje až do momentu, kedy zrazu interakcia zvráti. Úverovanie zmizne, likvidita sa zhoršuje a náklady na úvery vzrastú a vytiahnu sa do fázy nafukovania bubliny. Spomalenie podnikateľskej aktivity nasmeruje ekonomiku do recesie, ktorá sa zhoršuje tým, ako finančná panika napáda bankový systém a tlačí hodnoty nižšie, než by mali byť.

Analýza BIS porovnáva finančný cyklus a výnosovú krivku. Rozdiel medzi výnosom desaťročných štátnych dlhopisov a trojmesačnou úrokovou sadzbou na peňažnom trhu v 16-tich rozvinutých a deviatich rozvíjajúcich sa trhových ekonomikách od roku 1985. Zamerala sa na zloženie finančných ukazovateľov strednodobých zmien cien úverov a nehnuteľností. Autori sa tiež zaoberali pomerom dlhovej služby, ktorá meria podiel národného dôchodku, ktorý sa použije na úroky a amortizáciu.

Pokiaľ ide o vyspelé ekonomiky, proxy finančného cyklu sa ukázali ako lepšie ako výnosová krivka pri predpovedaní recesie na jeden až dva roky vopred. Navyše, na rozdiel od spreadov, proxy finančného cyklu očakávali recesie na štatisticky významnejšej úrovni, dokonca tri roky pred nárastom. Rovnaký model sa odohral v analýze rozvíjajúcich sa trhov, hoci tu finančné proxy a výnosová krivka boli informatívne, hlavne v horizonte jedného roka.

Hoci štúdia nemala za úlohu predpovedať ďalšiu recesiu, výskum ponúka niektoré užitočné rámce, ako premýšľať o meniacej sa povahe recesií. Alebo konkrétnejšie o ich spúšťačoch.

Pred polstoročím alebo dávnejšie, sa pokles hospodárskej krízy prejavil pri prehriatí ekonomiky a náraste inflácie. To spôsobilo, že centrálna banka zvýšila úrokové sadzby. Od začiatku osemdesiatych rokov sa to však zmenilo. Vďaka posunu v prioritách centrálneho bankovníctva a deflačnému vplyvu globalizácie, najmä po integrácii Číny do svetovej ekonomiky, sa  inflácia drží tvrdohlavo nízko. V rovnakom čase ako sa finančné trhy liberalizovali po celom svete, globálne kapitálové toky sa mimoriadne zväčšili. To pomáha vysvetliť, prečo finančné cykly majú tendenciu reagovať pomalšie, ale majú dlhšiu životnosť, než obchodné cykly. Aj keď sa finančné nerovnováhy zintenzívnili, centrálne banky odmietli sprísniť svoju politiku, pretože inflácia zostala pod kontrolou, čo umožňuje, aby sa dlhové a majetkové bubliny ešte viac prifukovali. V skutočnosti došlo k narušeniu niektorých obchodných kontrakcií, kým finančná expanzia ešte stále prebiehala. Dobrým príkladom je recesia Spojených štátov od začiatku roka 2000, ku ktorej došlo v čase, keď bol finančný cyklus stále na ceste smerom hore. Trvalo ešte asi pol desaťročia, kým v roku 2008 dosiahol vrchol. A všetci vieme, čo nasledovalo.

Súvisiace články

Aktuálne správy