oPeniazoch.sk, ČTK Foto: SITA/AP
Rast cien asi o pol eura za škatuľku, vláda podľa miestnej tlače do poslednej chvíle tajila. Kvôli obavám, že tým vyprovokuje protestné hnutie žltých viest, ktoré kritizuje údajné znižovanie kúpnej sily Francúzov. Vláda si už dávnejšie dala za cieľ dosiahnuť postupným zdražovaním do roku 2020, ceny za škatuľku desať eur.
Denník Le Figaro napísal, že príslušné opatrenie vstúpi do platnosti v piatok, ale podľa denníka už bolo pripravené dva týždne. Podľa zdrojov Le Figaro ho ale blokoval úrad premiéra Édouard Philippa. "Premiérovo okolie sa obávalo dopadu oznámenia o ďalšom zdražení tabaku. Žlté vesty totiž urobili z kúpnej sily jedno z hlavných tém celonárodnej diskusie. Vláda tak začala pochybovať, či má vo svojej (protifajčiarske) politike pokračovať," napísal denník.
Naposledy sa cena cigariet zvýšila vlani v marci, a o jedno euro, v priemere na osem eur za škatuľku.
Podľa odhadu dodávateľskej spoločnosti Logista France sa vlani objem predaných cigariet vo Francúzsku znížil o 9,3 percenta. Obľuba tabaku medzi Francúzmi dlhodobo klesá. Len medzi rokmi 2016 a 2017 sa podiel fajčiarov znížil z 29,4 percenta na 26,9 percenta, ubudol ich teda zhruba milión. Prvýkrát od roku 2000 výrazne prestávali fajčiť osoby s nižším než maturitnom vzdelaním, ľudia s najnižšími príjmami a uchádzači o prácu, teda tá časť obyvateľstva, ktorá konzumuje najviac tabaku. Každý deň si ale stále zapáli okolo 12 miliónov Francúzov.
Protivládne protesty hnutia žltých viest od svojho začiatku už majú vyčíslený dopad. Znížili rast francúzskej ekonomiky o 0,2 percenta. Správu medializoval francúzsky minister financií Bruno Le Maire. "Predstavuje to veľmi vysoké náklady, je to rádovo 0,2 percentuálneho bodu štvrťročného rastu, takže je to veľa," povedal Le Maire. Vláda predtým odhadla, že protesty znížili rast vo štvrtom štvrťroku o viac ako jednu desatinu percentuálneho bodu, čo zodpovedá sume okolo 2,5 miliardy eur, uviedla agentúra Reuters.
Demonštrácie sa začali v polovici vlaňajšieho novembra a odštartovalo ich plánované zvýšenie dane z pohonných hmôt. Neskôr protesty prerástli do širšieho hnutia proti prezidentovi Emmanuelovi Macronovi a jeho hospodárskym reformám. Vrchol dosiahli v decembri, keď donútili rad podnikov v centre Paríža aj v ďalších francúzskych mestách dočasne prerušiť prevádzku.
Francúzsky štatistický úrad INSEE potvrdil svoju správu z konca januára, podľa ktorej hrubý domáci produkt (HDP) Francúzska v poslednom minuloročnom štvrťroku vzrástol o 0,3 percenta. To znamená rovnakým tempom ako v predchádzajúcich troch mesiacoch. Silný export totiž kompenzoval útlm spotrebiteľských výdavkov v dôsledku pouličných protestov.
Úrad rovnako zopakoval, že rast druhej najväčšej ekonomiky eurozóny v celom minulom roku spomalil na 1,5 percenta z predvlaňajších 2,3 percenta. V samostatnej správe oznámil, že výdavky domácností sa v januári zvýšili o 1,2 percenta po decembrovom prepade o 1,5 percenta. K oživeniu výdavkov prispeli vyššie náklady na energiu a nákup nových automobilov.
