Toxický stres: Trvalé následky finančnej krízy nie sú ekonomické

Diskusia 2  
Toxický stres: Trvalé následky finančnej krízy nie sú ekonomické
Zdroj: QZ
Foto: SITA/AP;getty images


18. 9. 2018 - Po globálnej finančnej kríze prišla recesia. Ľudia na celom svete stratili strechu nad hlavou, prišli o prácu aj o nasporené peniaze na dôchodok. Prišli ale aj o pocit bezpečia a stability.

Výskumy naznačujú, že finančná kríza mala ďalekosiahly dopad na ľudí, ktorí boli príliš mladí, aby pochopili udalosti tej doby. Keď rodičia zažívajú extrémny stres, aj ich deti ho nevyhnutne pocítia. Zatiaľ čo sa ekonomické vyhliadky v mnohých rodinách za uplynulých desať rokov od krízy zlepšili, deti, ktoré zažili tieto veľké zmeny počas svojho dospievania, pravdepodobne budú žiť s dôsledkami po celý zvyšok svojho života.

Podľa Detského fondu OSN (UNICEF) sa presné údaje o sociálnom vplyve hospodárskych kríz objavuju len veľmi zriedkavo. Vieme však, že trvalý stres môže ovplyvniť imunitný systém dieťaťa, metabolizmus aj srdcovocievny systém, dokonca dokáže zmeniť fyzickú štruktúru mozgu dieťaťa. Štúdie z Centra pre vývoj dieťaťa na Harvardskej univerzite ukázali, že toxický stres "môže mať kumulatívny dopad na fyzické a duševné zdravie jednotlivca po celý život."

Pre deti je najlepšou ochranou proti toxickému stresu podpora a citlivý vzťah zo strany dospelých. Keď dieťa vyrastá v prostredí, v ktorom sa cíti bezpečne a cíti podporu a lásku blížnych, stres, ktorému čelí, nemá natoľko dlhodobý vplyv na jeho fyzické alebo duševné zdravie. Čo však v prípade, ak aj samotní dospelí sú vystavení extrémnym úrovniam stresu? Ako dokážu poskytnúť starostlivosť a pocit bezpečia, aký deti potrebujú pre svoj zdravý vývoj?

Niekoľko štúdií o dôsledkoch finančnej krízy sa zameriava práve na takéto otázky. Istá štúdia detí z Islandu, ktorú vypracoval Geir Gunnlaugsson, profesor sociálnych a humanitných vied na Islandskej univerzite, ukázala, že miera novorodencov s nízkou hmotnosťou sa zvýšila z 2 % pred finančnou krízou (medzi rokmi 2003 a 2008) na 3,4 % medzi rokmi 2009 a 2013. To je vážny problém, pretože pôrodná hmotnosť je dôležitým prediktorom prežitia novorodenca a deti narodené s veľmi nízkou pôrodnou hmotnosťou predstavujú obzvlášť vysoké riziko spomaleného vývoja.

Toxický stres: Trvalé následky finančnej krízy nie sú ekonomické

Úroveň stresu matky počas tehotenstva je známy faktor vedúci k nízkej pôrodnej hmotnosti. Štúdia ďalej ukázala, že viac novorodencov s nižšou pôrodnou hmotnosťou sa narodilo do rodín s nižším príjmom. Je tu istá miera pravdepodobnosti, že práve tieto rodiny zažívali v dôsledku finančnej krízy väčší stres. To viedlo autorov k záveru, že "chronický stres a ekonomické ťažkosti môžu mať dopad na vyvíjajúci sa plod s možnými negatívnymi dôsledkami na neskoršie zdravie detí."

Finančná kríza v roku 2008 skomplikovala situáciu miliónom rodičov pri zabezpečovaní základných potrieb pre svoje deti. V Spojených štátoch zaniklo v období od októbra 2008 do marca 2009 každý mesiac 712 000 pracovných miest. Nie je preto žiadnym prekvapením, že štúdia Oxfordskej univerzity z roku 2017 odkryla významný vzťah medzi rastom nezamestnanosti spôsobeným finančnou krízou a mierou zanedbávania detí v USA. Rodičia, ktorí prišli o svoju prácu, mali obmedzenejší prístup k prostriedkom, ktoré sú potrebné na zabezpečenie základných potrieb dieťaťa, ako sú oblečenie, strava či lekárska starostlivosť. Deti kvôli takémuto zanedbávaniu trpia, čo im môže spôsobiť problémy s duševným zdravím. Môžu mať neskôr slabšie šance pri uplatnení sa a vo vyššej miere sú náchylné podľahnúť návykovým látkam.

Štúdia z roku 2013, publikovaná vo vedeckom časopise Child Abuse & Neglect zistila, že kríza skutočne spôsobila horšie správanie sa rodičov. S využitím indexu spotrebiteľského sentimentu autori ukázali, že nižšie úrovne spotrebiteľskej dôvery boli spojené so zvýšenou úrovňou fyzických trestov.

Toxický stres: Trvalé následky finančnej krízy nie sú ekonomické

Ďalšia štúdia zistila pokrízový nárast problému mladých ľudí s bývaním, hlavne v Kanade, kde dospievajúca mládež tvorila v roku 2009 najrýchlejšie rastúci segment bezdomovcov. Bezdomovstvo je hlavnou príčinou stresu pre rodičov aj deti. Deti sa stávajú mimoriadne zraniteľné obzvlášť v dôsledku zlých sociálno-ekonomických životných podmienok. Dlhodobé vystavenie chudobe počas detstva môže mať silný a nezvratný vplyv na fyzické, kognitívne a sociálne zdravie detí.

Napriek týmto krutým zisteniam sa niektoré z očakávaných účinkov finančnej krízy v roku 2008 na deťoch neprejavili. Gunnlaugsson vo svojej štúdii o pôrodnosti na Islande po roku 2008 zistil malý, alebo žiadny vplyv krízy „na nespočetné množstvo bežne používaných indikátorov zdravia detí, vrátane detskej úmrtnosti súvisiacou s chudobou, zdravia a blahobytu dospievajúcej mládeže a ich prístupu k preventívnym a liečebným zdravotníckym službám, ktoré boli naďalej bezplatné."

Hlavným dôvodom, prečo na tom boli niektoré deti po kríze lepšie ako iné, je zdá sa v dostupnosti a kvalite programov sociálneho zabezpečenia, ktoré pomáhajú najzraniteľnejšej vrstve obyvateľstva vyrovnať sa následkami. Pracovný dokument z dielne amerického Inštitútu pre výskum práce a zamestnanosti zistil, že "sociálne zabezpečenie predstavuje účinný nástroj pri zmierňovaní cyklickosti detskej chudoby."

Inými slovami, hoci kríza v roku 2008 bola neobvyklého rozsahu a dopadov, vieme, že recesie predstavujú súčasť moderných ekonomík. Je však na vládach jednotlivých krajín, aby zaviedli také verejné politiky, ktoré ochránia zraniteľné obyvateľstvo pred zlými dopadmi finančného systému. "Koniec koncov, ochrana detí a rodiny je vedomé politické rozhodnutie," píše Gunnlaugsson vo svojej štúdii.