oPeniazoch.sk, HOR Foto: SITA/AP;TASR/AP
Sú olympijské hry vôbec prínosom pre organizátorov? Kto si môže dnes dovoliť podujatie, ktoré vyžaduje miliardové investície? Čo s drahými nechcenými bielymi slonmi?
Atény v roku 2004 na 17 dní hostili mládež z celého sveta a mesto rozkvitlo. Moderné športoviská a súvisiaca ubytovacia, dopravná a obslužná infraštruktúra stáli Grécko viac ako 8,5 miliardy euro. Areál Helliniko, ktorý bol miestom pre 5 hlavných športovísk v konečnom zúčtovaní stál 2 krát viac, ako bol pôvodný rozpočet. Športoviská, ktoré boli využité počas 17 dní sa po skončení Olympiády stali bielymi slonmi – stavbami za miliardy bez využitia a ľudskej nohy.
Aténam, mestu plnému antických ruín tak pribudli ruiny novodobé. Areál Helliniko, bývalé medzinárodné letisko na juhu Atén, ktoré bolo počas hier plné návšetvníkov, divákov a športovcov je teraz zvláštnou zmesou rozpadávajúcich sa štadiónov, odložených lietadiel a rozobratých tribún.
Časti areálu sú dnes využívané na núdzové ubytovanie imigrantov z blízkeho východu a afrických krajín. Ako sa vyjadril zástupca aténskych aktivistov – nikto nerozmýšľal nad tým, čo bude po hrách, aké budú prevádzkové náklady na športoviská a aké bude ich potenciálne využitie.
A navyše, Grécko sa doteraz s ťažkosťami zviecha z hlbokej krízy, ktorú pred olympiádou nikto neočakával. Kladným prínosom pre Atény však bolo moderné metro, ktoré sa budovalo ako súčasť infraštruktúry a slúži mestu samozrejme aj naďalej, rovnako ako nové väčšie a modernejšie medzinárodné letisko na východnom predmestí Atén.
Z vývoja sa nepoučili ani organizátori hier v Riu v roku 2016. Investície, ktoré boli potrebné na prípravu hier v Rio de Janeiro sa vyšplhali až na 13 miliárd USD, z čoho viac ako 7 miliárd stáli samotné športoviská. Dnes už vieme, že ročná údržba a prevádzka 4 športových štadiónov v Riu, ktoré mesto po olympiáde prevzalo stojí 14 miliónov dolárov. Dnes sú však viaceré areály spustnuté a sú hrozbou pre zdravie obyvateľov.
Dočasné mediálne centrum je kopou šrotu, štadión pre vodné športy je polorozpadnutý (bol stavaný ako dočasná stavba a mesto ju malo dávno rozobrať úplne). Golfové ihrisko, ktoré stálo 20 miliónov dolárov a zabralo paradoxne časť chráneného územia je dnes vyschnuté, rovnako ako trávnik na Maracane.
Náklady na prípravu zimnej olympiády v Soči boli dokonca až 51 miliárd dolárov (len pre porovnanie, HDP Slovenska za rok 2017 sa odhaduje na 81 miliárd dolárov).
Manažment športových financií je zložitý, pretože je komplikované vyčísliť pomer nákladov a benefitov pri veľkých investíciách ako sú štadióny, vodné kanály, haly a bazény. Existujú však aj pozitívne príklady, ako napríklad bývalý velodróm postavený pre olympiádu v Montreale 1976. V tej dobe super moderný „kozmický“ objekt, ktorý v sebe spájal halu pre džudo a cyklistický ovál sa aj po olympiáde využíval ako športovisko až do roku 1989. Potom sa mesto rozhodlo ho zrekonštruovať a po 3 rokoch bol objekt sprístupnený, no teraz už pod názvom Biodome, čo je akési spojenie ZOO a botanickej záhrady. Rovnako sa úspešne využíva hala pre basketbal a hádzanú v Sydney, dnes je však súčasťou výstaviska a konferenčného centra a slúži na účely organizovania veľtrhov a kongresov.
Medzinárodný olympijský výbor sa zrejme aj po týchto skúsenostiach rozhoduje prideľovať organizovanie hier do miest, ktoré už majú skúsenosť, majú vybudovanú veľkú časť infraštruktúry a investície pre organizátorskú krajinu nebudú priveľkou finančnou záťažou. Odhady hovoria, že priemerné prekročenie rozpočtu na každé olympijské hry organizované po roku 1960 dosahuje výšku 170 % oproti pôvodnému predpokladu. Preto bude Tokio v roku 2020 už druhý krát organizovať letné hry, Paríž v roku 2024 si to zopakuje po 100 rokoch a Los Angeles v roku 2028 dokonca už tretí krát.
