oPeniazoch.sk, BI;BBC Foto: SITA/AP;thinkstock
Kráľovská spoločnosť pre umenie navrhuje zaviesť základný garantovaný príjem vo výške 5 000 libier ročne počas dvoch rokov. Z tohto plánu by mal prospech 70 % obyvateľov krajiny a zaťaženie by predstavovalo menej ako 15 miliárd libier ročne.
Každý muž, žena a dieťa vo Veľkej Británii do veku 55 rokov by mali dostať dve platby vo výške 5 000 libier počas dvoch rokov. S návrhom prišla Kráľovskej spoločnosti pre umenie (Royal Society for the Arts). Podľa návrhu univerzálneho základného príjmu by si občania mohli vybrať dva roky z desiatich rokov, kedy by chceli dostať garantovaný príjem vo výške 5 000 libier. Tieto výdavky by boli financované buď z dane z majetku, z vytvorenia štátneho investičného fondu alebo z daňového zaťaženia podnikových aktív.
Platby by mali rôzne sociálne a ekonomické výhody, uviedla RSA. "Nízkokvalifikovaní pracovníci si môžu skrátiť pracovný čas, aby získali zručnosti, ktoré im umožňujú kariérny postup." Fond by mohol poskytnúť impulz na premenu podnikateľskej myšlienky na realitu. "Mohla by to byť podpora, ktorá umožní, aby opatrovanie milovaného človeka mohlo byť bez potreby spoliehať sa na starostlivosť zo strany štátu," tvrdí povedal RSA.
Náklady na fond by boli približne 13,5 miliárd libier ročne počas 13 rokov a malo by z neho profitovať 70 % celej populácie Spojeného kráľovstva. RSA porovnáva náklady s vládnou dôchodkovou politikou, ktorá zhltne viac ako 6 miliárd libier ročne, ale využíva ju len pätina obyvateľstva. Platby by v tomto prípade zodpovedali základnému garantovanému príjmu, čo by znamenalo, že by na ne mal nárok každý bez ohľadu postavenia, či príjmu.
Akademici aj politici už dlho diskutujú na tému, či krajiny potrebujú zaviesť všeobecné zásady základného príjmu, aby sa dokázali vyrovnať s nástupom automatizácie a demografických zmien. Podobné systémy skúšajú v Škótsku, vo Fínsku, v Kanade a niekoľkých ďalších krajinách.
"Faktom je, že príliš veľa domácností je veľmi zraniteľných šokom aj desať rokov po kríze, s vyhliadkami na obzore, ako je automatizácia, Brexit a starnúca populácia. Bez skutočnej zmeny v našom myslení, ani vylepšenia smerujúce k sociálnemu štátu, v prípade straty prepojenia medzi tvrdou prácou a spravodlivou mzdou, nepomôžu pracujúcim ľuďom splniť budúce výzvy," cituje Anthonyho Paintera, riaditeľa výskumného centra RSA, verejnoprávna BBC.
