oPeniazoch.sk, Grant Thorton;GHS Legal Foto: thinkstock
Novela zákona o dani z príjmov a Obchodného zákonníka prinášajú od 1. januára 2018 množstvo zmien pre podnikateľov, ktoré majú zamedziť daňovým únikom a presunom ziskov do krajín s nízkym daňovým zaťažením. Okrem toho sa výrazne sprísňuje ochrana osobných údajov. Pozreli sme sa na 10 najzásadnejších opatrení, ktoré čakajú podnikateľov v roku 2018.
Zdanenie pri odchode (exit tax)
Ustanovenie implementované zo smernice EÚ zavádza zdanenie nerealizovaných ziskov pri presune majetku alebo zmene daňovej rezidencie mimo územia SR.
„Ak sa firma rozhodne presunúť výrobný závod mimo územia SR a pokračovať vo výrobe v zahraničí, musí oceniť majetok a záväzky reálnou cenou a rozdiel medzi reálnou hodnotou a daňovou hodnotou zdaniť v čase presunu výrobného závodu do zahraničia. Cieľom je zdaniť ekonomickú hodnotu všetkých kapitálových ziskov vytvorených na Slovensku v čase odchodu,“ hovorí Silvia Hallová, daňová partnerka poradenskej spoločnosti Grant Thornton Slovensko.
Inštitút faktického štatutára ako nástroj na boj s bielymi koňmi
Novela Obchodného zákonníka zavádza do nášho právneho poriadku prvýkrát inštitút tzv. tieňového štatutára. Uvedené znamená, že povinnosti mandatára bude mať aj osoba, ktorá fakticky vykonáva pôsobnosť štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu, avšak do tejto funkcie nebola formálne vymenovaná alebo ustanovená. Zjednodušene povedané, povinnosti štatutárneho orgánu nebude mať iba formálne dosadený biely kôň, ale aj osoba, ktorá ho fakticky ovláda, a tak rozhoduje o chode spoločnosti.
„Štát sa týmto krokom snaží získať vplyv aj na konanie ľudí, ktorí sa doteraz skrývali za nastrčených štatutárov firiem. Odteraz budú aj títo ľudia povinní konať s odbornou starostlivosťou v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov, inak im hrozí rovnaký postih ako v prípade štatutárov,“ hovorí JUDr. Erik Schwarcz z advokátskej kancelárie GHS Legal.
Osvedčovanie podpisov pred notárom
S predchádzajúcou zmenou súvisí aj povinnosť osvedčiť podpis štatutárneho orgánu na podpisovom vzore priamo pred notárom alebo matrikou, pričom nebude možné tento podpis uznať dodatočne za vlastný.
„Toto opatrenie vzniklo v reakcii na prípady z praxe, kedy osoba, ktorá bieleho koňa do funkcie fakticky dosadzovala, nechala konateľa uznať podpisový vzor, ktorý biely kôň nepodpísal za vlastný. Tým mohla osoba, ktorá skutočne podpísala podpisový vzor, naďalej podpisovať dokumenty v mene spoločnosti aj bez účasti tohto bieleho koňa,“ vysvetľuje E. Schwarcz.
Podnikové reorganizácie sa skomplikujú, Slovensko stratí atraktivitu
Kým doteraz mohli firmy robiť podnikovú reorganizáciu (zlúčenie/rozdelenie firiem) dvoma spôsobmi pre daňové účely – v pôvodných cenách, kedy bola reorganizácia daňovo neutrálna alebo v reálnych hodnotách (došlo k zdaneniu v čase podnikovej reorganizácie), od januára zákon ponechal iba druhú možnosť.
„Vláda pripravila pred podnikateľov najzásadnejšie zmeny v oblasti daní z príjmov za posledných 15 rokov. A zmena v reorganizácii patrí k tým najhorším rozhodnutiam. Slovensko sa týmto krokom negatívne odlíši od krajín ako Nemecko či Rakúsko, kde tieto transakcie logicky nie sú zdaňované a opäť stratí časť svojej atraktivity pre investorov,“ hovorí S. Hallová.
Prichádzajú prísne pravidlá pre ochranu osobných údajov
Firmy od 25. mája čaká sprísnenie pravidiel na ochranu osobných údajov ako dôsledok uvedenia nariadenia Európskej únie GDPR (General Data Protection Regulation) do praxe. Zmeny sa dotknú každej firmy, ktorá spracúva osobné údaje (teda všetkých), a to v spôsobe nakladania s osobnými údajmi. Zásadne však postihnú najmä firmy, ktoré spracúvajú veľký rozsah citlivých údajov, čiže najmä v sektore zdravotníctva, e-commerce a HR. Prieskum GHS Legal ukázal, že až polovica manažérov firiem o GDPR a zmenách netuší, a teda nerobí žiadne opatrenia. Nehovoriac o tom, že väčšina spoločností nespĺňa ani mnohé podmienky dnes platného zákona o ochrane osobných údajov.
„Podnikatelia novú legislatívu podcenili. Ak chcú stihnúť termín, do ktorého majú byť implementované nové pravidlá, musia začať hneď teraz. Je kľúčové, aby si nechali nastaviť systém na mieru. Následná prevádzka ich bude stáť už len minimálne prostriedky. Naopak, neodporúčam stiahnuť si niečo z internetu a splniť si povinnosti len papierovo. Pri kontrole zo strany Úradu na ochranu osobných údajov alebo pri samotnom úniku údajov by potom firma mohla mať reálny problém a byť sankcionovaná vysokými pokutami,“ varuje JUDr. Pavol Szabó.
Princíp priamej zodpovednosti väčšinových spoločníkov za dlhy vlastnej kapitálovej obchodnej spoločnosti
Pri kapitálových obchodných spoločnostiach (s.r.o., akciová spoločnosť, jednoduchá spoločnosť na akcie) ručí spoločník (resp. akcionár) iba za dlhy tejto spoločnosti, aj to napr. v s.r.o. iba do výšky svojho nesplateného vkladu do základného imania spoločnosti). Novela Obchodného zákonníka zavádza zodpovednosť osôb ovládajúcich spoločnosť za škodu spôsobenú úpadkom tejto ovládanej spoločnosti, ak svojím konaním k tomuto úpadku podstatne prispeje. Úpadkom sa rozumie nielen konkurz, ale aj situácia, ak konkurz nebude môcť byť pre nedostatok majetku vyhlásený alebo bude z takéhoto dôvodu zrušený.
„Novela súčasne zavádza vyvrátiteľnú domnienku, podľa ktorej ak sa nepreukáže iná výška škody, predpokladá sa, že veriteľovi vznikla škoda v rozsahu, v akom jeho pohľadávka nebola uspokojená po zastavení konkurzného konania vedeného voči ovládanej osobe. Táto zmena má potenciál pomôcť veriteľom dostať sa k svojej pohľadávke aj v prípadoch, kedy dnes končili s prázdnymi rukami napríklad kvôli nedostatku majetku,“ vysvetľuje. E. Schwarcz. Tejto zodpovednosti sa však spoločník s väčšinovým podielom môže zbaviť, ak preukáže, že postupoval informovane a v dobrej viere, že koná v prospech spoločnosti.
Zmeny v podpore výskumu a vývoja nepomôžu
Štát od januára zvyšuje superodpočet z 25 na 100 % nákladov na výskum a vývoj.
„Doterajšie skúsenosti ukázali, že problematické podmienky čerpania superodpočtu sú najväčšou prekážkou v príchode firiem, ktoré na Slovensku budú robiť výskum a vývoj. A tie sa, žiaľ, nemenia. Finančné riaditeľstvo bude naďalej zverejňovať detailný popis projektov, čím budú firmy prichádzať o konkurenčnú výhodu,“ hovorí Silvia Hallová. „Slovensko musí zaviesť osobitnú podporu investícií do výskumu a vývoja. Iba tak sa dostaneme na úroveň Rakúska, kde nie je jediný výrobný závod, a napriek tomu sú tržby tamojšieho automobilového priemyslu (40 mld. €) vyššie ako toho na Slovensku.“
Zavádza sa patent box v SR
Patent box je známa forma podpory aj v západoeurópskych krajinách, ktorej cieľom je pritiahnuť výskum a vývoj do domácej ekonomiky. Slovenský patent box spočíva v oslobodení príjmov spoločností vo výške 50 % z odplát z licenčných poplatkov na použitie registrovaných patentov, úžitkových vzorov, ktoré sú výsledkom výskumu a vývoja a počítačových programov vo vlastnej firme. Oslobodenie licenčných poplatkov je možné počas doby daňového odpisovania aktivovaných nákladov na vývoj patentov, úžitkových programov. Nevzťahuje sa však na príjmy plynúce z výlučne nakúpených patentov, úžitkových vzorov, dizajnov alebo softvéru.
„Túto zmenu vnímame pozitívne a uvidíme, ako sa prenesie do praxe. Obmedzujúca sa môže javiť podmienka aktivácie nákladov na vývoj v praxi, kde sa vyžaduje splnenie podmienok podľa zákona o účtovníctve, pričom aj audítori nie vždy umožňujú náklady na vývoj aktivovať.“
Index daňovej a colnej spoľahlivosti prinesie odmeny pre firmy
Ministerstvo financií zavádza hodnotenie daňovníkov formou indexu daňovej a colnej spoľahlivosti, ktoré bude slúžiť výlučne na interné účely finančnej správy a bude neverejného charakteru. Aký index bude pridelený daňovníkovi, bude známe iba finančnej správe a daňovníkovi samotnému. Návrh zavedenia hodnotenia daňovníkov vyplýva z akčného plánu boja proti daňovým únikom. Pridelenie indexu by malo v praxi prebiehať na základe verejne známych kritérií. Aká váha však bude pridelená vybranému kritériu nebude známe.
„Podľa všetkého čakajú podnikateľov s najlepším hodnotením odmeny za riadne plnenie si daňových povinností. Pre spoľahlivých podnikateľov to môže znamenať napríklad uprednostnenie miestneho zisťovania pred daňovou kontrolou, nižšia periodicita daňových kontrol, predĺženie lehôt v prospech daňovníka či skoršie vrátenie nadmerného odpočtu DPH. To sú pre firmy rozhodne pozitívne správy,“ hodnotí Silvia Hallová.
Zavedenie CFC pravidiel – pravidlá pre kontrolované zahraničné spoločnosti
Kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou daňovníka sa rozumie právnická osoba alebo subjekt so sídlom v zahraničí, ak daňovník sám alebo spolu so závislými osobami má priamy podiel alebo nepriamy podiel na základnom imaní alebo hlasovacích právach alebo podiel na zisku viac ako 50%.
„Slovenská republika si zvolila alternatívu, ktorá je podľa môjho názoru administratívne náročnejšia, ale aj neistá. Ak má slovenský daňovník podiel v zahraničnej kontrolovanej spoločnosti, musí vždy prepočítať daň podľa slovenských pravidiel pre výpočet dane z príjmov právnických osôb, a pokiaľ takto vyčíslená daň je vyššia ako daň zaplatená v zahraničí, musí tento rozdiel doplatiť v SR. Zároveň by sa toto pravidlo malo uplatniť iba v prípadoch, ak bol umiestnením transakcií cez zahraničné kontrolované spoločnosti umelo znížený základ dane slovenskej spoločnosti. T.j. bude treba posúdiť ekonomickú podstatu jednotlivých transakcií za účelom preverenia, či je potrebné toto pravidlo aplikovať. Toto pravidlo nie je naformulované jednoznačne a bude spôsobovať mnohé nejasnosti pri jeho aplikácii. Rovnako bude časovo a administratívne náročné. Uvidíme, čo prinesie aplikačná prax pri uplatnení tohto pravidla, ktoré bude zavedené v SR po prvýkrát. SR si mohla vybrať aj inú, istejšiu alternatívu v zmysle smernice EU, kde sú podľa môjho názoru kritériá definované jednoznačnejšie,“ hovorí S. Hallová.
