oPeniazoch.sk, TASR
Pravidlá obchodovania s emisnými kvótami sa budú od januára meniť. Novinky prináša novela zákona o obchodovaní s emisnými kvótami z dielne envirorezortu, ktorá má nastaviť prehľadný systém obchodovania. Právnu normu v stredu 90 hlasmi schválili poslanci Národnej rady SR.
Emisie skleníkových plynov z dopravy, poľnohospodárstva a domácností na Slovensku klesajú. Tie prebytočné môže štát presúvať do ďalších rokov alebo ich predať iným členským štátom EÚ. Únia pridelí Slovensku ročne zhruba 25 miliónov ton emisných kvót AEA. Tie slúžia na pokrytie sektorov dopravy, poľnohospodárstva a odpadov, ale aj na individuálne vykurovanie domácností. Slovensko z tohto prideleného množstva spotrebuje ročne asi 21 miliónov. Novela zákona určuje spôsoby použitia výnosov z ich predaja a zavedenie nahlasovania emisií prostredníctvom elektronického systému.
Slovensko predpokladá nadbytok emisných kvót AEA do roku 2020. Ten nebude možné preniesť do ďalšieho obdobia. Ak tento nadbytok Slovensko nepredá, emisné kvóty prepadnú.
Z dôvodu využitia flexibility predaja emisných kvót AEA novela zákona definuje pojem emisné kvóty AEA, určuje Ministerstvo životného prostredia SR ako správcu emisných kvót AEA, ako aj spôsob predaja emisných kvót AEA formou priameho predaja, sprostredkovane alebo na dražbe. Výnosy z predaja emisných kvót budú príjmom Environmentálneho fondu, ktorý ich môže použiť na podporu zelených projektov. Právna norma preto novelizuje aj zákon o Envirofonde.
Novela zákona okrem toho zavádza povinnosť pre účastníkov schémy obchodovania registrovať sa a predkladať vybrané údaje prostredníctvom elektronického systému. Ten bude slúžiť na predkladanie správ o emisiách skleníkových plynov, správ o úrovni činnosti prevádzky, správ o overení a monitorovacích plánov.
Opozičná poslankyňa Anna Zemanová (SaS) prišla s pozmeňujúcim návrhom, aby ministerstvo životného prostredia vopred prerokovalo výšku použiteľného výnosu z dražieb kvót a spôsob jeho použitia v príslušnom výbore NR SR. Sľubovala si od toho väčšiu transparentnosť.
„Novela síce predpokladá dohodu ministerstiev životného prostredia a financií, obsah dohody je však ponechaný na tieto dva rezorty. Navrhovanou zmenou sa do procesu prijímania dohody včlení ďalší subjekt kontroly tak, aby mohlo byť zabezpečené dodržanie percentuálnych rozpätí použitia výnosu z dražieb ustanovených v zákone. Ročne pritom ide o prostriedky v objeme približne 140 miliónov eur,“ argumentovala. Jej pozmeňujúci návrh však neprešiel.
