oPeniazoch.sk, Grant Thornton Foto: TASR/Iván;Ďurčo;Svítok;Puškáš;thinkstock
Slovensko čakajú najzásadnejšie zmeny v oblasti daní z príjmov za posledných 15 rokov. Novela zákona o dani z príjmov prináša od 1. januára 2018 viacero opatrení, ktoré majú zamedziť daňovým únikom a presunom ziskov do krajín s nízkym daňovým zaťažením. Tieto úpravy sa dotknú ako športovcov, tak aj firiem.
Športovci v Monaku budú stále platiť dane na Slovensku
Ministerstvo financií dopĺňa definíciu daňového rezidenta o nové kritérium bydliska na území SR. „Akonáhle slovenský občan s trvalým pobytom v zahraničí stále vlastní na Slovensku byt či dom, vzniká mu povinnosť platiť dane na Slovensku. Zavedenie tohto kritéria môže spôsobiť zmenu daňovej rezidencie napríklad u športovcov, ktorí majú trvalý pobyt v Monaku,“ vysvetľuje Silvia Hallová, konateľka a partnerka Grant Thornton Slovensko. Uvedené kritérium je bežné vo vyspelých ekonomikách a je zakotvené aj v našich bilaterálnych zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia s okolitými krajinami. „Obávam sa, že monacký problém týmto krokom nevyriešime. Stačí, keď byt či dom prenajmú, a už nebudú spĺňať podmienku daňovej rezidencie,“ hovorí Wilfried Serles, riaditeľ Grant Thornton Slovensko, ktorá pôsobí v oblasti auditu, daňového poradenstva, účtovníctva a mzdového účtovníctva.
Daňový bonus pri úveroch namiesto ŠPM poškodí ľudí
Novela od januára 2018 ruší doterajší štátny príspevok pri hypotekárnych úveroch a zavádza daňový bonus pri úveroch. Ten predstavuje 50 % zaplatených úrokov v príslušnom zdaňovacom období (max. 400 eur ročne, a to pri max. úvere 50 000 eur). „Nič sa nemení na požiadavkách veku od 18 do 35 rokov a maximálnom príjme vo výške 1,3-násobku priemernej mzdy). Nárok na uplatnenie vzniká počas piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich rokov počnúc mesiacom, v ktorom sa začalo úročenie úveru na bývanie,“ hovorí S. Hallová. „Zmena sa negatívne dotkne ľudí, ktorí dočasne stratia prácu a nebudú mať príjem, ale musia splácať úver. Vtedy by uvítali príspevok k splátke. Myslím si, že nie je dostatočne premyslená,“ hodnotí W. Serles.
Nová nezdaniteľná časť základu dane na úhrady za služby v kúpeľoch
Novela umožňuje odpočítať si zo základu dane 50 eur za rok z platieb v kúpeľoch, ktoré nie sú kryté zdravotným poistením (napr. strava, ubytovanie, procedúry). „Vzťahuje sa iba na služby kúpeľných zariadení, ktoré majú povolenie na kúpeľnú starostlivosť podľa zákona o kúpeľníctve. Človek si môže uplatniť ďalších 50 eur aj za manželku a 50 eur aj za každé vyživované dieťa, ak sa spolu zúčastnili kúpeľnej starostlivosti. Tento krok je pozitívna zmena pre kúpeľníctvo, avšak je namieste otázka, prečo štát radšej nepristúpi k podpore celého odvetvia turistického ruchu na Slovensku napríklad znížením DPH na služby ubytovania, prípadne stravovanie v reštauráciách.“
Zmeny v podpore výskumu a vývoja nepomôžu
Štát od januára zvyšuje superodpočet z 25 na 100 % nákladov na výskum a vývoj. „Doterajšie skúsenosti ukázali, že problematické podmienky čerpania superodpočtu sú najväčšou prekážkou v príchode firiem, ktoré na Slovensku budú robiť výskum a vývoj. A tie sa, žiaľ, nemenia. Finančné riaditeľstvo bude naďalej zverejňovať detailný popis projektov, čím budú firmy prichádzať o konkurenčnú výhodu,“ hovorí Silvia Hallová. „Slovensko musí zaviesť osobitnú podporu investícií do výskumu a vývoja. Iba tak sa dostaneme na úroveň Rakúska, kde nie je jediný výrobný závod, a napriek tomu sú tržby tamojšieho automobilového priemyslu (40 mld. €) vyššie ako toho na Slovensku.“
Zavedenie patent boxu v SR
Patent box je známa forma podpory aj v západoeurópskych krajinách, ktorej cieľom je pritiahnuť výskum a vývoj do domácej ekonomiky. Slovenský patent box spočíva v oslobodení príjmov spoločností vo výške 50 % z odplát z licenčných poplatkov na použitie registrovaných patentov, úžitkových vzorov, ktoré sú výsledkom výskumu a vývoja a počítačových programov vo vlastnej firme. Oslobodenie licenčných poplatkov je možné počas doby daňového odpisovania aktivovaných nákladov na vývoj patentov, úžitkových programov. Nevzťahuje sa však na príjmy plynúce z výlučne nakúpených patentov, úžitkových vzorov, dizajnov alebo softvéru. „Túto zmenu vnímame pozitívne a uvidíme, ako sa prenesie do praxe. Obmedzujúca sa môže javiť podmienka aktivácie nákladov na vývoj v praxi, kde sa vyžaduje splnenie podmienok podľa zákona o účtovníctve, pričom aj audítori nie vždy umožňujú náklady na vývoj aktivovať.“
Podnikové reorganizácie sa skomplikujú, Slovensko stratí atraktivitu
„Novela prináša z nášho pohľadu negatívnu zmenu v oblasti podnikových reorganizácií, ako sú zlúčenia, splynutia, či nepeňažné vklady. Doteraz mohli firmy robiť podnikovú reorganizáciu dvoma spôsobmi pre daňové účely: v pôvodných cenách, kedy podniková reorganizácia bola daňovo neutrálna a nevznikalo dodatočné daňové zaťaženie v čase podnikovej reorganizácie alebo v reálnych hodnotách, kedy dochádza k zdaneniu v čase podnikovej reorganizácie. Novela zákona ponecháva iba druhú možnosť. Obávam sa, že touto zmenou poklesnú na trhu transakcie tohto typu, ktoré sa realizovali z rôznych komerčných dôvodov napr. racionalizácia skupiny či odčlenenie aktív spoločnosti, ktoré boli určené na predaj.“ Slovensko sa tým negatívne odlíši od krajín ako Nemecko či Rakúsko, kde tieto transakcie nie sú zdaňované. „Slovensko tým znižuje svoju atraktivitu pre investorov.“
Zavedenie zdanenia pri odchode (exit tax)
Ustanovenie implementované zo smernice EÚ zavádza zdanenie nerealizovaných ziskov pri presune majetku alebo zmene daňovej rezidencie mimo územia SR. „Ak sa firma rozhodne presunúť výrobný závod mimo územia SR a pokračovať vo výrobe v zahraničí, musí oceniť majetok a záväzky reálnou cenou a rozdiel medzi reálnou hodnotou a daňovou hodnotou zdaniť v čase presunu výrobného závodu do zahraničia. Cieľom je zdaniť ekonomickú hodnotu všetkých kapitálových ziskov vytvorených na Slovensku v čase odchodu,“ hovorí S. Hallová.
Index daňovej a colnej spoľahlivosti prinesie odmeny pre firmy
Ministerstvo financií zavádza hodnotenie daňovníkov formou indexu daňovej a colnej spoľahlivosti, ktoré bude slúžiť výlučne na interné účely finančnej správy a bude neverejného charakteru. Aký index bude pridelený daňovníkovi, bude známe iba finančnej správe a daňovníkovi samotnému.
Návrh zavedenia hodnotenia daňovníkov vyplýva z akčného plánu boja proti daňovým únikom. Podrobnejšie informácie o fungovaní tohto indexu nie sú zatiaľ známe, avšak pridelenie indexu bude prebiehať na základe verejne známych kritérií. Aká váha však bude pridelená vybranému kritériu nebude známe.
Podľa doterajších informácií však podnikateľov s najlepším hodnotením čakajú odmeny za riadne plnenie si daňových povinností. Pre spoľahlivých podnikateľov to bude znamenať napríklad uprednostnenie miestneho zisťovania pred daňovou kontrolou, nižšia periodicita daňových kontrol, predĺženie lehôt v prospech daňovníka či skoršie vrátenie nadmerného odpočtu DPH.
Zavedenie CFC pravidiel – pravidlá pre kontrolované zahraničné spoločnosti
Kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou daňovníka sa rozumie právnická osoba alebo subjekt so sídlom v zahraničí, ak daňovník sám alebo spolu so závislými osobami má priamy podiel alebo nepriamy podiel na základnom imaní alebo hlasovacích právach alebo podiel na zisku viac ako 50%. "Slovenská republika si zvolila alternatívu, ktorá je podľa môjho názoru administratívne náročnejšia, ale aj neistá. Ak má slovenský daňovník podiel v zahraničnej kontrolovanej spoločnosti, musí vždy prepočítať daň podľa slovenských pravidiel pre výpočet dane z príjmov právnických osôb a pokiaľ takto vyčíslená daň je vyššia ako daň zaplatená v zahraničí, musí tento rozdiel doplatiť v SR. Zároveň by sa toto pravidlo malo uplatniť iba v prípadoch, ak bol umiestnením transakcií cez zahraničné kontrolované spoločnosti umelo znížený základ dane slovenskej spoločnosti. T.j. bude treba posúdiť ekonomickú podstatu jednotlivých transakcií za účelom preverenia, či je potrebné toto pravidlo aplikovať. Toto pravidlo nie je naformulované jednoznačne a bude spôsobovať mnohé nejasnosti pri jeho aplikácii. Rovnako bude časovo a administratívne náročné. Uvidíme, čo prinesie aplikačná prax pri uplatnení tohto pravidla, ktoré bude zavedené v SR po prvýkrát. SR si mohla vybrať aj inú, istejšiu alternatívu v zmysle smernice EU, kde sú podľa môjho názoru kritériá definované jednoznačnejšie.“
