oPeniazoch.sk, bloomberg;a wealth of common sense Foto: SITA/AP;thinkstock
Ako sa postaviť šialenstvu okolo kryptomien? Aká je šanca, že dokážem objaviť supervýkonné akcie skôr ako ostatní? Prečo ešte nepadla tokijská burza? Skutočne mi dlhopisy nič nezarobia? Kedy praskne bublina a hrozí ďalší prepad cien akcií?
Príliš veľa otázok, na ktoré hľadáme odpoveď na trhu, ktorého kroky nevie nikto presne predpovedať.Vo všeobecnosti sa za medvedí trh považuje výrazný pokles hlavných akciových indexov o 20 % alebo viac z ich vrcholov. Korekcia je zvyčajne definovaná ako pokles o 10 %, o zrútení trhu sa obvykle hovorí v prípade 30 percentného poklesu cien akcií.
Býčí trh je opäť definovaný ako 20 % rally z predchádzajúceho dna. Je samozrejme otázkou, ako majú podobné základy pekne zaoblené čísla. Prečo namiesto 20 % nepoužívame 21,759 %? Dôvod je skrytý niekde v dávnej histórii, ale skôr by sme sa mali pýtať, do akej miery sú tieto definície a čísla skutočne relevantné. Pomáhajú nám pri rozhodovaní o hodnotení rizika, investíciách alebo hodnotení trhu?
Podľa Barryho Ritholtza nie. Vyššie uvedené definície trhov s medveďmi a býkmi sú irelevantné, nehovoria nič o cykle, riziku a investíciách. Ukazujú nám len to, ako rozmýšľajú tí, ktorí sa riadia podobnými definíciami. Radšej používa definíciu vlastnú, ktorá berie do úvahy zisky a straty na trhu, dlhodobé trendy, ako aj psychológiu a oceňovanie investorov. Ritholtz dlhodobý býčí trh definuje ako dlhšie časové obdobie, zvyčajne desať až dvadsať rokov, v ktorom dominujú ekonomické zmeny, ktoré zvyšujú tržby a zisky z podnikového sektora. V priebehu rokov sa volatilita trhu zvyčajne znižuje a investori sú ochotní platiť stále viac a viac za dolárové zisky obchodovaných spoločností. Inými slovami, oceňovanie rastie. Medvedí je trh je opakom. Ide o dlhšie obdobie zvýšenej volatility, pričom krátkodobý rast trhu sa strieda s následným poklesom. Investori sú ochotní platiť za dolár zisku na medveďovom trhu menej a oceňovanie klesá.
Ak sa zameriavame iba na percentuálne zmeny v akciových indexoch, nevenujeme pozornosť dlhodobému hospodárskemu cyklu. Teda tomu, či existuje technologický a hospodársky pokrok, ktorý by sa odrazil v spotrebiteľských peňaženkách a ziskovosti firiem. Dlhodobý býčí cyklus by mal sprevádzať rast životnej úrovne a lepšia psychológia celého trhu. Nárast cien akcií je potom spôsobený vyšším ziskom, ale ešte väčším rastom ocenenia. Celkovo to nie je krátkodobý jav, ale hlboká zmena v celom hospodárstve a spoločnosti.
Tí, ktorí sú dnes zmätení neustálym rastom trhu, by mali venovať väčšiu pozornosť trhovej psychológii. Tá je napriek mnohým obavám stále pozitívna. Medvedí trh začne až vtedy, keď sa táto psychológia zmení. Takže nemusíte sledovať rôzne komentáre týkajúce sa percentuálnych zmien cien akcií, radšej venujte pozornosť tomu, čo trh skutočne ťahá, odporúča Ritzholtz.
1. Sú skutočne dlhopisy nanič?
Mnoho investorov je presvedčených, že dať peniaze do dlhopisov v prostredí nízkych úrokových sadzieb nemá zmysel. Vylúčenie všetkých dlhopisových cenných papierov z portfólia ale zvyšuje jeho zraniteľnosť v čase turbulencií na trhu. Navyše platí, že nie je dlhopis ako dlhopis. Opatrný prístup si vyžadujú high yield dlhopisy, štátne dlhopisy s extrémne nízkymi výnosmi, sa dajú nahradiť firemnými bondmi .
2. Čo ak príde ďalší prepad cien akcií?
Otázkou skôr je, ako by hroziacu burzovú korekciu zareagovali centrálne banky. Bezprecedentné opatrenia, akým centrálni bankári reagovali na dôsledky finančnej krízy v roku 2008 ukázali, že nemožné nie je prakticky nič. Dá sa predpokladať, že centrálni bankári odhlasujú čokoľvek, aby odvrátili ďalšiu hĺbkovú korekciu na akciových trhoch.
3. Je možné ešte na trhu objaviť megaúspešnú firmu?
O tom, že sa na akciových trhoch budú objavovať nové globálne úspešné spoločnosti nikto nepochybuje. Vždy sa nájde niekto, kto prostredníctvom investície do týchto firiem rozprávkovo zbohatne, aby následne mohol tvrdiť, že úspech dokázal predvídať už včase, kedy to bole ešte neznáma spoločnosť. Je to ale skôr otázka šťastia, trochu to pripomína lotériu. Ani tí najúspešnejší investori nedokážu nájsť všetky burzové drahokamy, aby pritom nenazbierali aj množstvo obyčajných kameňov.
4. Prečo sa ešte nezrútil japonský akciový trh?
Obrovská akciová bublina v Japonsku spľasla na začiatku 90. Rokov 20. Storočia. Od vtedy krajina bojuje so slabým ekonomickým rastom a defláciou. Krajine vychádzajúceho slnka sa do dnes nepotopila vďaka extrémne nízkej nezamestnanosti, značnej technologickej vyspelosti a národnej hrdosti, ktorá velí držať ochrannú ruku nad všetkým domácim.
5. Šialenstvo primárnych úpisov kryptomien
Je to isté ako šialenstvo okolo technologických IPO v čase vrcholiacej internetovej bubliny. Kryptomeny uchvátili obrovské množstvo špekulantov, ktorí v nich vidia príležitosť na rýchle zbohatnutie. Vlastnú kryptomenu dnes dokáže vytvoriť prakticky každý skúsenejší programátor, čo vede k záplave trhu pochybnými "platidlami". To špekulanti pri vstupe na trh z veľkej časti financujú staršími virtuálnymi menami, ktorých cena vďaka tomu letí hore. Týka sa to napríklad kryptomeny ethereum, ktorá je obľúbeným zdrojom prostriedkov pre ICO (initial coin offering) nových mien. V momente, keď sa začne ukazovať, že nové kryptomeny nie sú dlhodobo životaschopné, pyramída sa začne rýchlo rúcať.
