oPeniazoch.sk, CNBC Foto:TASR/AP
Zarábanie peňazí prostredníctvom peňazí by samo o sebe nemal byť problém. Ak by sa to pozitívne prejavovalo v reálnej ekonomike. Ale keď sa sekulárnej sily skombinujú s nulovými alebo zápornými bezrizikovými sadzbami, dostane sa globálny ekonomický rast na historicky nezvyčajne nízke úrovne.
"Zarábanie peňazí prostredníctvom peňazí možno charakterizovať ako rozšírenie splatnosti a rizika," hovorí niekdajší "dlhopisový kráľ" Bill Gross zo spoločnosti Janus Henderson Investors.
Keď ľudia držia peniaze doma, prichádzajú o ne kvôli inflácii, aj tej nízkej. Ďalšou možnosťou je vklad v banke, ale aktuálne je prakticky úrok na nule. Potom prichádzajú na rad sporiace účty, alebo krátkodobé dlhopisy, výnosovo tiež aktuálne žiadna výhra. Výnos 1-2 % ročne nestačí na splácanie rôznych poplatkov, dlhov, hypoték a ďalších, kde sú úroky oveľa vyššie.
Do hry vstupujú nástroje s vyšším rizikom, dlhšou splatnosťou alebo horšou likviditou, ako sú akcie, firemné dlhopisy, private equity a ďalšie. A kým je inflácia dostatočne nízka, reálne výnosy z nich sú zaujímavé. "Nie je to nič nové, ale pomáha nám to pochopiť, prečo sa dnešná ekonomika tak líši od tej tradičnej a prečo to prináša riziká, ktoré tu v minulosti neboli," myslí si Gross.
Tieto riziká a rozdiely ale podľa neho nie sú viditeľné v krátkodobom horizonte, rovnako ako napríklad globálne otepľovanie. Vysoké zadlženie, starnutie populácie, deglobalizácia alebo robotizácia sú hlavnými faktormi, ktoré negatívne ovplyvňujú "kreatívny kapitalizmus, ktorý fungoval pred začiatkom 21. storočia". Firmy cíti zmenu v spotrebiteľskom dopyte a obmedzujú svoje investície do reálnej ekonomiky. Rolu podľa Grossa hrá tiež trvalo klesajúca produktivita, ktorá bola hnacím motorom ekonomického rastu a dlhodobých výnosov.
Namiesto investícií do reálnej ekonomiky sa sporitelia a investori zmierili so zarábaním peňazí vo "finančnej ekonomike", teda s zarábaním peňazí prostredníctvom samotných peňazí. Vďaka biliónom dolárov z kvantitatívneho uvoľňovania a udržiavania úrokových sadzieb na minime sa tento spôsob stal v poslednom čase výrazne ziskovým, takže sa investori nezaoberali slabou produktivitou a svoju pozornosť radšej upreli smerom k centrálnym bankám.
"Finančná ekonomika sa zmocnila reálnej ekonomiky. Ceny aktív a tempo ich rastu sú však závislé na reálnej ekonomike, pričom jej rast je obmedzovaný sekulárnymi silami, ktoré v budúcnosti nebude schopná zvrátiť monetárna ani fiškálna politika," varuje Gross.
Uvoľnená menová politika naopak môže mať na ekonomický rast negatívny vplyv. Takzvané zombie firmy sú umelo udržiavané pri živote tým, že si môžu lacno požičiavať, zatiaľ čo poisťovne alebo dôchodkové fondy sú ohrozované nízkymi výnosmi. Tieto entity majú záväzky s dlhou dobou splatnosti, ale ich majetok nerastie dostatočne rýchlo na to, aby ich boli schopné pokrývať (na čo doplácajú okrem poisťovní často spomínané Portoriko, Detroit a ďalšie). "Kapitalizmus založený na financiách a podporovaný deštruktívnou monetárnou politikou nepodporuje reálnu ekonomiku, naopak začína ju erodovať," myslí si Gross.
Investori by si to podľa Grossa mali uvedomiť čo najskôr, pretože ak k tomu všetkému prirátame ešte globálne otepľovanie, môže byť ohrozená aj (zatiaľ úspešná) stratégia zarábaní peňazí prostredníctvom peňazí samotných. "Ako dlho to bude trvať? To je dilema pre investorov a hádanka pre centrálnych bankárov. Ale nenechajte sa uchlácholiť pokojom, ktorý umelo vytvorili centrálni bankári. Trhy sú ohrozené stále viac," uzatvára Bill Gross.
