oPeniazoch.sk, QZ Foto:thinkstock;YT/movieclips
Kto sú hlúpi ľudia? Ľahko to zistíte, zdieľajú niekoľko identifikačných znakov: sú nerozumní a spôsobujú problémy iným bez zjavného prínosu pre seba. Tým znižujú celkový blahobyt spoločnosti.
V roku 1976 profesor hospodárskej histórie na Kalifornskej univerzite, Berkeley, publikoval esej, v ktorej načrtol základné zákony sily, ktorú vníma ako najväčšiu existenčnú hrozbu ľudstva: hlúposť.
Carlo M. Cipolla tvrdil, že neexistuje žiadna obrana proti hlúposti. Podľa talianskeho profesora, ktorý zomrel v roku 2000, jediný spôsob, ako sa spoločnosť môže bojovať proti rastu množstva idiotov, je to, že bude pracovať inteligentne čoraz viac, aby tým vyrovnala straty spôsobené svojimi hlúpymi bratmi.
Poďme sa pozrieť na Cipollovo päť základných zákonov ľudskej hlúposti:
Zákon č. 1: Vždy a nevyhnutne každý podceňuje počet hlúpych jednotlivcov v obehu.
Bez ohľadu na to, čo si myslíte, že koľko idiotov vás obklopuje, napísal Cipolla, vždy máte tendenciu znižovať ich celkový počet. Tento problém je spájaný predpojatými predpokladmi, že niektorí ľudia sú inteligentní na základe povrchných faktorov, ako je ich práca, úroveň vzdelania alebo iné črty. To však neplatí. To nás vedie k zákonu číslo dva.
Zákon č. 2: Pravdepodobnosť, že určitá osoba je hlúpa, je nezávislá od akejkoľvek inej charakteristiky tejto osoby.
Cipolla tvrdí, že hlúposť je premenná, ktorá zostáva konštantná vo všetkých populáciách. Každá kategória, nech už je definovaná pohlavím, rasou, národnosťou, úrovňou vzdelania, či príjmom, má pevne stanovené percento hlúpych ľudí. Existujú hlúpi kolegovia profesori. Nájdete ich v Davose aj na Valnom zhromaždení OSN. Každý národ a krajina má hlúpych ľudí. A koľko je ich medzi nami? Ťažko povedať. Akýkoľvek odhad by takmer určite porušil prvý zákon.
Zákon č. 3. Hlúpa osoba je osoba, ktorá spôsobuje straty inej osobe alebo skupine osôb, zatiaľ čo sama nedosahuje žiadny zisk a dokonca jej nevzniknú ani straty.
Cipolla to označil za zlatý zákon hlúposti. Podľa ekonóma, je hlúpy človek ten, kto spôsobuje problémy druhým, bez toho, aby z toho niečo mal. Napríklad ten, kto nedokáže prestať zverejňovať na svojom Facebookovom účte falošné správy. Tento zákon zavádza aj ďalšie tri podtypy, o ktorých si Cipolla myslí, že sú spojené s hlúposťou. Prvou je inteligentný človek, ktorého činy sú prospešné pre neho samotného aj pre ostatných. Potom tu je bandita, ktorý sa pozerá výhradne na seba. A do tretice bezmocná osoba, ktorej činy obohacujú ostatných na jej vlastné náklady. Cipolla ich zaradil do grafu.
Tí najmenej hlúpi sú len chybná nekonzistentná skupina. Niekedy sa totiž správame inteligentne, inokedy sú z nás sebeckí banditi. Niekedy konáme bezmocne a sme využívaní inými a niekedy sme trochou oboch spomenutých. Hlupáci sú naopak konzistentne pôsobiaca skupina, takto sa prejavujúca po celý čas. Avšak konzistentná hlúposť nie je jediná konzistentná vec na hlúposti. To je to, čo robí hlúpych ľudí tak nebezpečnými.
„V podstate hlúpi ľudia sú nebezpeční a škodliví, pretože pre rozumných je ťažké predstaviť si a pochopiť ich nerozumné správanie. Inteligentný človek môže rozumieť logike banditu. Kroky banditu sledujú vzor racionality, nepríjemnej racionality, ale je to stále racionalita. Bandita sa chce obohatiť na vlastný účet. Keďže ale nie je dostatočne inteligentný na to, aby navrhol spôsoby, ktorým získa pre seba aj pre ostatných, bude produkovať svoje výhody tým, že vám spôsobí nevýhody. To je zlé, ale racionálne a ak ste rozumní, môžete to predvídať. Môžete predvídať činnosti banditu, jeho manévre a túžby a často si na základe toho môžete vybudovať svoju obranu,“ vysvetľuje Cipolla.
S hlúpym človekom je to všetko absolútne nemožné, ako to vysvetľuje tretí základný zákon. Hlúpe stvorenie vás obťažuje bez akéhokoľvek dôvodu, bez výhod, bez plánu a schémy a za najneužitočnejšieho času a miesta. Nemáte racionálny návod, ako predpovedať, kedy, kde, ako a prečo vás hlúpe stvorenie napadne. Keď ste konfrontovaní s hlúpym človekom, ste úplne vydaní jeho milosrdenstvu. To nás vedie k zákonu číslo štyri.
Zákon č. 4: Nehlúpi ľudia vždy podceňujú škodlivú silu hlúpych jednotlivcov.
Najmä tí, ktorí nie sú hlúpi, neustále zabúdajú, že vždy a za každých okolností je zaobchádzanie a / alebo spájanie sa s hlúpymi ľuďmi, nákladná chyba. Podhodnocujeme hlúpeho a robíme to na vlastné nebezpečenstvo. To nás privádza k piatemu a poslednému zákonu.
Zákon č. 5: Hlúpy človek je najnebezpečnejší typ človeka.
Dôsledkom toho je, že hlúpy človek je nebezpečnejší ako bandita. S hlupákom sa nedá nič robiť. Rozdiel medzi spoločnosťou, ktorá sa zrúti pod váhou svojich hlúpych občanov a tou, ktorá ich vtesná do mantinelov, je v počte nehlúpych. Tie spoločnosti, ktoré broja proti zástupcom hlúposti majú vysoký podiel ľudí, ktorí konajú inteligentne, skúšajú vyrovnávať straty z hlúposti l tým, že prinášajú zisk pre seba aj svojich kolegov.
Pokles sa začne prejavovať, ak má spoločnosť rovnaké percento hlúpych ľudí ako úspešných. Ale má tiež vysoké percento bezmocných ľudí. Ako píše Cipolla, "alarmujúce je šírenie banditov s podtónmi hlúposti. Takáto zmena v zložení nehlúpej populácie nevyhnutne posilňuje deštruktívnu silu hlúpych a znižuje istotu rastu. A krajina ide do pekla," uzatvára Cipolla.
