Výkupy budú pokračovať: ECB chce nastavenia podržať, napriek rastúcej inflácii

, CNBC;Reuters;Fidelity Foto: SITA/AP

Keď tento týždeň zasadne rada Európskej centrálnej banky, môže vyhodnotiť, že sa podarilo naplniť jej cieľ. Ekonomika vyzerá, že je v dobrej kondícii a celková inflácia v eurozóne dosiahla 2 percentá. To ale neznamená, že prezident ECB Mario Draghi a jeho tím nebude pokračovať v nastavenej politike stimulačného programu. Musí počkať, či inflácia na dvojpercentnej úrovni bude trvalá, alebo ju len potiahli ceny energií a či politické riziká ohľadom volieb v Holandsku a vo Francúzsku.

"Vzostup celkovej inflácie v eurozóne späť na magické 2 percentá, kritici ECB budú presvedčený, že nadišiel čas na ukončenie taperingu," píše Carsten Brzeski, hlavný ekonóm ING. "Podľa nášho názoru ale nebudú chcieť pridať nejakú nový neistotu v predvečer dvoch dôležitých volieb v eurozóne."

Očakáva sa, že ECB zvýši svoj inflačný výhľad pre tento rok, keď zverejnení svoju štvrťročnú prognózu inflácie a rastu pre budúce 3 roky, do roku 2019. V nej bude pravdepodobne držať odhad inflácie do roku 2019 na 1,7 percenta. Neočakávajú sa žiadne ďalšie zmeny v masívnom programe kvantitatívneho uvoľňovania, nákupe dlhopisov centrálnou bankou. "Dôležité je, aby sa zabránilo naplneniu očakávania ďalšieho znižovania QE. Nie je nepravdepodobné, že by ECB zmenila svoj výhľad do roku 2019 z 1,7 percenta, čo je mierne pod jej cieľom," píše Anatoli Annenkov, pozorovateľ ECB zo skupiny Société Générale vo svojej poznámke. "Udržateľnosť výhľadu rastu a prípadné druhé kolo, či efekty premietnuté do jadrovej inflácie, na to bude klásť hlavný dôraz tento rok ECB."

Kým spotrebiteľské ceny v eurozóne vzrástli o 2 percentá vo februári, čo je najvyššia ročná miera inflácie od januára 2013, jadrová inflácia je stále nízka, na 0,9 percenta. Dôvodom je, že číslo zahŕňa nestabilné ceny energií, ako je ropa, ktorá od januára 2016 takmer zdvojnásobila a je vnímaná ako hlavný motor inflačného vzostupu.

Ekonomický rast v eurozóne je silný. Prieskum medzi nákupnými manažérmi PMI Composite, dosiahol vo februári 56 bodov, čo je takmer šesťročný vrchol. Podporu predstavovali vysoké objemy nových objednávok a export podporovaný výrobcami v regióne, zároveň aj sektor služieb posilnil. "Zrýchlenie rastu, zamestnanosti a cien naznačujú, že analytici začnú skracovať svoje očakávania, kedy by ECB mohla začať upúšťať od svojich stimulov," myslí si Chris Williamson, hlavný obchodný ekonóm IHS Markit.

Oslabovanie QE, alebo odklon od ultra uvoľnenej menovej politiky, s najväčšou pravdepodobnosťou nebude na programe dňa v tomto roku vôbec. Ekonómovia oslovení agentúrou Reuters sa v názoroch na politiku ECB rozchádzajú. Vznikli dve skupiny, podľa toho, čo by malo od ECB prísť ako prvé. Či to bude zmena vedenia v ECB, alebo zníženie mesačných nákupov aktív. Tí, ktorí veria, že to bude zníženie mesačných nákupov aktív,  očakávajú, že sa tak stane len v budúcom roku.

"Mario Draghi naďalej čelí tlaku od niektorých členov eurozóny, aby obmedzil výnimočné uvoľnené opatrenia ECB. To platí najmä v prípade Nemecka, kde napätý trh práce a kladná produkčná medzera signalizujú ďalšie tlaky na infláciu smerom hore," hovorí Anna Stupnytska, globálna ekonómka Fidelity International.

Celkovo je podľa ekonómky v eurozóne stále výrazná rezerva, pričom trhy práce sú stále v okrajových oblastiach relatívne oslabené. Zatiaľ čo prieskumy poukazujú na to, že v nadchádzajúcom období sa objavia tlaky na ceny, jadrová inflácia zostáva zatiaľ pevne ukotvená na nízkych úrovniach, čo odôvodňuje Draghiho celkove uvoľnený postoj. Najpravdepodobnejší postup ECB podľa Stupnytskej bude pevne sa držať svojho rozhodnutia, že v apríli začne okresávať svoj program kvantitatívneho uvoľňovania a bude aj naďalej, až do decembra, nakupovať štátne dlhopisy tempom 60 miliárd EUR za mesiac. "Je možné, že dôjde k nejakej diskusii o možnosti znormalizovania záporných depozitných sadzieb (aktuálne -0,40 %), ale akékoľvek rozhodnutie bude závisieť od toho, či ekonomika eurozóny bude naďalej ťažiť z globálneho cyklického oživenia.“  Každopádne, akýkoľvek politický krok považuje Stupnytska za vysoko nepravdepodobný pokým sa neodstránia politické riziká súvisiace s voľbami v tomto euro regióne.

„Akékoľvek významné náznaky potenciálnej zmeny v budúcej politike ECB pravdepodobne prídu z jej projekcií ohľadom rastu a inflácie. Optimisticá hodnota by poukazovala na nadchádzajúce okresanie, či dokonca zníženie, ale o tom sa pravdepodobne nebude hovoriť skôr ako v druhej polovici roka. Napriek pozitívnemu výhľadu riziká tu zatiaľ stále existujú. Spomalenie súvisiace s Brexitom by sa mohlo rozšíriť cez obchodné prepojenia, pričom obzvlášť zraniteľné je Nemecko. Vďaka náročnému politickému kalendáru – holandské voľby sa budú konať tento mesiac a prezidentské voľby vo Francúzsku koncom apríla/začiatkom mája – bude Draghi zatiaľ opatrný,“ dodáva Stupnytska .

Súvisiace články

Aktuálne správy